v redakcii, zase pomáha vytvárať obraz toho, ako kompetentní pristupujú k pripomienkam obyčajných smrteľníkov. Alebo presnejšie, ako nereagujú, pretože je až neuveriteľné, ako sú v niektorých firmách a organizáciach prekvapení, keď im postúpime vašu pripomienku a žiadame, aby sa k nej vyjadrili. Dosť ich zaskočíme i pripomenutím 30-dňovej lehoty, ktorú na vybavenie tej-ktorej sťažnosti podľa zákona majú.

Prebujnelý administratívny aparát bol, je a zdá sa, že ešte dlho bude niečím, čo síce má význam pri znižovaní nezamestnanosti, ale inak nie. Ľavá ruka, česť výnimkám, potom nevie, čo robí pravá, sekretárka má toľko práce, že nevie, kde jej hlava stojí, hovorca hovorcu sa vyhovára na prepracovanosť. Prípadne zhodne obviňujú techniku, ktorá údajne zlyhala a ani na tretíkrát nami zaslaný e-mail nedostali. Niekde si zase vypočujeme blábol, že síce niečo došlo, ale má to u seba zodpovedný pracovník, no tej je dlhodobo chorý a k jeho veciam zamknutým v stole sa nikto nedostane.

Nepripomínajú vám tieto výhovorky niečo, čo tu už bolo a čo sa, aspoň sme v sme dúfali, malo definitívne skončiť? Žiaľ, realita je iná. Obyčajný človek a jeho postreh, názor, pripomienka, nie sú pre niekoho ničím viac len hrachom vysypaným na stenu. No a kto sa na ňom pošmykne? Keď nie Jánošík, tak obyčajný človek určite.

lia

Autor: Nič sa v podstate nezmenilo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári