Dočkáme sa kontroly kolotočov až po ďalšej tragickej nehode?
Pred dvoma týždňami sa na levickom jarmoku odtrhla počas jazdy kolotoča kabína centrifugy. Sedeli v nej 25-ročný muž a o dva roky mladšia žena. Obaja utrpeli ťažké zranenia, z ktorých sa budú liečiť od štyroch do šiestich mesiacov. Kabínka sa uvoľnila pri rozbiehaní kolotoča. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie z trestného činu všeobecného ohrozenia.
Je vôbec na Slovensku niekto, kto kontroluje technický stav týchto podľa normy tzv. zdvíhacích zariadení a dáva súhlas na ich prevádzku? Odpoveď sme hľadali u vrchného inšpektora práce Ing. Bartolomeja Dorova z košického Inšpektorátu práce.
"Národný inšpektorát práce presne stanovil gescie na inšpektoráty práce. Na kolotoče sa za celé Slovensko najviac zameriavajú kolegovia v Prešove, ale v tejto činnosti ďalej pokračujú aj inde, teda aj my," uviedol B. Dorov.
V skutočnosti to však vôbec nie je také ružové ako by si bežný návštevník kolotočov mohol predstaviť. Užívateľ zdvíhacieho zariadenia, teda kolotočiari, skôr ako sa niekde rozložia, majú okrem iného povinnosť informovať o svojom usadení sa príslušný obecný úrad. V našom meste miestny úrad tej-ktorej mestskej časti. "Súčasne musia svoju prítomnosť oznámiť nám, teda Inšpektorátu práce, aby sme mohli prísť a preveriť potrebné doklady, aj chod jednotlivých zariadení. Žiaľ, toto prevádzkovatelia nerobia. Za existencie našej organizácie nemáme jediného kolotočiara, ktorý by stanovenú povinnosť splnil," uviedol B. Dorov. Podľa neho nie sú veľké šance postihnúť ich, pretože i keby sa začala kontrola, tak ako sa rýchlo niekde kolotočiari rozložia, tak rýchlo zmenia pôsobisko a premiestnia sa do iného regiónu.
Čo je ešte horšie, na túto svojvôľu kolotočiarov Inšpektorát práce údajne nemá páky, aby ich mohol výrazne postihnúť. Snáď sa niečo zmení v novom zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý by mal vstúpiť do platnosti od januára budúceho roku. V návrhu sa hovorí, že by mali byť podstatnejšie rozšírené kompetencie pri previerkach fyzických i právnickych osôb.
Zväčša sú prevádzkovateľmi podobných atrakcií Česi. Pre nich nielen platia iné bezpečnostné predpisy, ale aj iné podmienky pri samotnom výkone podnikateľskej činnosti. Naviac, ako ďalej vysvetlil B. Dorov, inšpektori práce musia v podobných prípadoch rokovať len so štatutárom tej-ktorej kolotočiarskej skupiny. No a ich nájsť, je niekedy nemožné.
"Kolotoče patria do zariadení technickej zábavnej činnosti s motorovým pohonom, pomocou ktorého sa v kabíne dvíhajú osoby do výšky najmenej 1,5 metra. Kabínou môže byť gondola, klietka, vozík či sedačka, ktorá je zavesená alebo upevnená na nosnej konštrukcii zariadenia, prípadne vedená po dráhe. Medzi tieto zdvíhacie zariadenia nepatrí retiazkový kolotoč," spomenul ďalej B. Dorov. Pre tieto zariadenia platí vyhláška č. 718 z roku 2002 ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale hlavne technické podmienky samotného výrobcu. "Tu je však ďalší problém - niektorí výrobcovia už dávno neexistujú a ich zariadenia majú aj pár desiatok rokov. Čo však existuje, to je dokumentácia a ňou sa prevádzkovatelia musia aj teraz riadiť."
Podľa citovanej vyhlášky č. 718, ako pokračoval B. Dorov vo vysvetľovaní, ten, kto zariadenie montuje, musí mať na to oprávnenie. Dostane ho od príslušného inšpektorátu práce. Ďalej sa musí riadiť podmienkami určenými bezpečno-technickými požiadavkami. Teda, že to, čo výrobca určil, podnikateľ (prevádzkovateľ) má rozpracované do vlastnej dokumentácie a ňou sa aj riadi. Musí mať tiež pri obsluhe takého človeka, ktorý je odborne a zdravotne spôsobilý zariadenie spúšťať a zastavovať. A tiež zabezpečovať odborné prehliadky a skúšky zariadení počas ich prevádzky, ktoré môže takisto robiť len odborný pracovník. "Raz za 10 rokov sa pri týchto zariadeniach robí opakovaná úradná skúška. Vykonať ju môže buď technická inšpekcia alebo na to oprávnená organizácia. Okrem toho sa robí tiež úradná skúška. Toto sú tie najzákladnejšie podmienky, ktoré sú podľa zákonov kladené na prevádzkovateľov zábavnej techniky," zhrnul B. Dorov.
Na papieri teda je dané, čo by sa malo robiť. Ale čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou len málokde a len u málokoho robí. V skutočnosti sú návštevníci kolotočov prakticky vydaní napospas prevádzkovateľom atrakcií a ich osobnej zodpovednosti za bezpečný chod atrakcií. "Keby kolotočiari dodržiavali nahlasovaciu povinnosť, už by sme na nich mali nejaké páky, pretože by sme vedeli aspoň to, že na niektorom mieste v Košiciach zriadili prevádzku. Takto nám unikajú," dodal B. Dorov, ktorý do budúcnosti vidí možnosti nápravy v komplexnom riešení. "Inými slovami, aj v neohlásených previerkach, teda tak ako sa v súčasnosti zameriavame na čiernu prácu u súkromníkov a firiem. V budúcnosti budeme viac kontrolovať aj kolotočiarov. Keď oni nedodržiavajú zákony, obrazne povedané budú musieť ísť zákony za nimi," podčiarkol Ing. Bartolomej Dorov.
Z toho, čo sme sa dozvedeli, sme boli prekvapení. Je neuveriteľné, ako sa kolotočiari môžu zahrávať so životmi tých, čo sa chcú len trošku zabaviť. Pritom by možno stačilo, keby príslušný miestny úrad, keď sa u neho prevádzkovateľ zábavných atrakcií ohlási, dal o tom okamžitú informáciu košickému Inšpektorátu práce. Aby jeho inšpektori mohli vyraziť na kontrolu. Alebo čakáme na nehodu, aká bola v Leviciach?
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Nič sa v podstate nezmenilo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
