Investovať do zimných pneumatík sa oplatí. Letné majú na snehu a v mraze horšiu priľnavosť a tým aj stabilitu

S prezúvaním a prípravou automobilu na zimnú prevádzku netreba otáľať

Jedným z najťažších a najnepríjemnejších období pre motoristov je zima, pretože tá kladie na motorové vozidlá zvýšené nároky. Dôkladná príprava sa viacnásobne oplatí už aj preto, lebo eventuálna náprava chýb vzniknutých z nedbanlivosti či podcenenia je uprostred zimy v mraze a závejoch častokrát nemožná. Práve počas tohto víkendu sa končí posunutím ručičiek na hodinách z troch hodín v noci na dve hodiny stredoeurópsky letný čas, pričom od polovice mesiaca už platí pre vodičov povinnosť svietiť celý deň. Už aj tento fakt je ideálnym signálom k tomu, aby sa vodiči začali pripravovať na zimnú prevádzku.

Samostatnú kapitolu si zaslúžia pneumatiky, ktorým sa budeme dnes venovať. Aj keď mnohí vodiči majú pred zimnými cestami rešpekt a obávajú sa kolízie v sťažených podmienkach, je ešte stále dosť takých, ktorí neprezúvajú auto na zimné pneumatiky. Napriek tomu, že v našich zemepisných šírkach sneží čoraz zriedkavejšie, zimy je u nás stále dosť. Až 85 percent tohto obdobia tvoria chladné a studené mokré dni. Práve teraz nastáva čas prezúvať auto do zimných pneumatík. Čoraz viac motoristov chápe, že na letných pneumatikách sa celý rok nedá jazdiť. Donedávna si však mnohí mysleli, že zimu prežijú aj na letných a ak nebudú jazdiť v čerstvom snehu a do strmého kopca, nič sa im nestane. Vo vyspelých krajinách už ťažko nájdete poisťovaciu spoločnosť, ktorá by bola ochotná likvidovať škodu, ak by v čase od novembra do apríla nebolo poistené auto prezuté na zimné obutie. U nás to stále ešte nie je pravidlo. Odborníci sa spolu s tými vodičmi, pre ktorých je samozrejmosťou auto na zimu prezuť, zhodujú na tom, že ak si niekto vyskúša riadiť auto po snehu či ľade so zimnými gumami, už nikdy nebude riskovať na letných pneumatikách. Pripomíname, že riziko výskytu dopravnej nehody je v zimnom období 6-krát vyššie než v lete. Zo štatistík vyplýva, že viac ako 50 percent všetkých dopravných nehôd sa stáva na zimných cestách. Súvisí to aj so skutočnosťou, že letná pneumatika už pri teplote + 7 stupňov Celzia stráca svoju pružnosť, jej behúň stvrdne ako kameň a vo všetkých situáciách (nielen na zasneženej ale aj suchej a mokrej vozovke) ma horšiu priľnavosť. Z nej vyplýva predovšetkým zhoršená smerová stabilita a dlhšia brzdná dráva, ktorá výrazne zhoršujú bezpečnosť jazdy. Nuž a na tej sa skutočne neoplatí šetriť ani riskovať. Inými slovami investovať do zimných pneumatík sa zaiste vyplatí, lebo ušetrených pár drobných vás v konečnom sumári môže vyjsť veľmi draho.

Jesenné i zimné počasie kladie na vodičov i motorové vozidlá nemalé nároky. V tomto období nás čakajú pomalšie alebo viacnásobné studené štarty motora, jazdíme častejšie so stieračmi a zároveň musíme mať povinne zapnuté stretávacie svetlá počas celého dňa. V jesennom sychravom alebo zimnom mrazivom a studenom počasí sú neočakávané udalosti na ceste dvojnásobne nepríjemné. Stáva sa už pravidlom, že zima prekvapí našich cestárov, avšak my motoristi môžeme tomu predísť dobrou prípravou a kontrolou svojho automobilu.

Nemalé starosti nám môže narobiť batéria, ktorej krátke jazdy a posúvanie sa vpred i jazda s rozsvietenými svetlami veľmi neprospieva, lebo sa nestačí dobíjať. Opačným prípadom sú dlhé cesty, keď s zase cielene prebíja. Ani jedna ani druha možnosť nie je teda pre batériu výhodou. Problémom akumulátorov v zimných mesiacoch je to, že pri mínusových teplotách rýchlo strácajú svoju kapacitu. Pri teplote pod 10 stupňov Celzia je úbytok úplne nabitej batérie v rozpätí 10 až 20 percent. Na druhej strane ak akumulátor nie je dostatočne nabitý a mrazy budú oveľa silnejšie, môže nastať situácia, ktorú sme už spomínali pomalé pretočenie motora, ktorý nenaštartujeme. Opakovanými štartmi takto slabo nabitého akumulátora dochádza najviac k jeho poškodeniu. Môže sa kľudne stať, ale to nepredpokladáme, že zamrzne. Plne nabitému akumulátoru to hrozí až pri teplote mínus 50 stupňov. Naopak vybitá autobatéria však môže zamrznúť už pri mínusových teplotách tesne pod bodom mrazu. Navyše krátke mestské jazdy nestačia na jej dobitie a v kombinácii so studeným počasím dochádza k strate kapacity. Aby sme predišli zamrznutiu, poškodeniu alebo vybitiu batérie, mali by sme skontrolovať jej kapacitu a necháme ju dobiť na 100 percent. Kontrolu kapacitu akumulátora by sme mali urobiť aj počas zimy (ak sú silné mrazy) ako aj v prípadoch krátkych jázd s častými štartmi. Samozrejme nesmieme zabudnúť ani na kontrolu hladiny elektrolytu.

Pozornosť musíme venovať aj agregátu, ktorý si v zimnom období vyžaduje rovnaké podmienky pre bezporuchový chod ako v ostatných mesiacoch roka. Správny chod motora, okrem mechanického aj elektronického zoradenia, môže v zimnom období ovplyvniť najmä kvalita a množstvo oleja, kvalita pohonnej látky a sviečky. V súčasnej dobe sa už predávajú motorové oleje s celoročnou prevádzkou. Ak meníme olej a olejový filter podľa pokynov výrobcu, alebo aspoň raz po odjazdení 15 000 km, nemusíme sa obávať. Samozrejme, nemali by sme zabudnúť ani na kontrolu nemrznúcich zmesí vo všetkých sústavách a častiach automobilu. Množstvo nemrznúcej kvapaliny je predpísané maximálnou a minimálnou toleranciou v doplňovacej časti chladiacej sústavy. Dôležitou ochranou pred prípadným zamrznutím je správna hustota nemrznúcej kvapaliny. Ak počas celého roka nedolievame chladiacu kvapalinu destilovanou vodou a máme chladiacu sústavu naplnenú od výrobcu celoročnou zmesou a pravidelne dodržiavame aj prehliadky v servise, nemali by sme sa obávať. Opatrnosti však nikdy nie je dosť, aj keď celoročné zmesi by mali vydržať až do mrazov okolo 25 stupňov celzia. Ak však trocha pochybujete, tak neváhajte a navštívte autoservis a nechajte si zmerať hustotu vašej chladiacej kvapaliny.

Ak musíte dolievať pri dennom používaní automobilu aspoň 0,5 l chladiacej kvapaliny za mesiac je jasné, že niečo nie je v poriadku. Únik kvapaliny môže byť zo spojov sústavy, alebo telesa chladiča či priamo v bloku motora. Menšie opravy si môžeme urobiť aj sami, no väčšie by ste radšej mali prenechať odborníkom v servise. Drobné úniky z netesnosti spojov u starších modelov aut odstránime pomocou špeciálnych rozpustných zmesí (prísad do kvapaliny),ktorých je v obchodoch dostatok. Tieto prípravky sú kompatibilné s každým druhom nemrznúcej zmesi a chladiacej kvapaliny. Šetriť sa nevypláca, zvlášť vtedy ak hrozí prvotná príčina v zimných mesiacoch zamrznutie. Ak vám zamrzne voda v ostrekovači, v lepšom prípade vás to bude stáť čas na rozmrazenie nádržky a celej sústavy. V prípade, že zamrzne kvapalina v chladiacej sústave, nepoškodí sa len chladič či trubka, ale vo väčšine prípadov doslova roztrhne blok motora, preto nezabudnite, že príprava vášho automobilu na zimu sa začína od nemrznúcich zmesí.

Bezchybná funkcia bŕzd je základom našej bezpečnej jazdy, preto aj brzdovej sústave by sme mali venovať dostatok pozornosti. Tá nepotrebuje o nič väčšiu údržbu pred zimou ako ostatných mesiacoch, avšak väčšiu pozornosť by sme mali venovať správnej funkcii rozdelenia bŕzdneho účinku, lebo súmerné brzdenie je základom zvládnutia jazdy na klzkej a zasneženej vozovke. Ďalším z dôležitých faktorov pre bezpečnú jazdu je dobrá viditeľnosť predovšetkým cez predné okno. V zime je znečistenie skiel väčšie ako v ostatných mesiacoch roka. O čistotu predného okna za jazdy sa starajú stierače, ich správna funkcia je teda základom dobrého výhľadu a samozrejme aj bezpečnej jazdy. Aj preto by sme mali pred zimou venovať viac pozornosti aj stieračom a skontrolovať gumičky, hadičky ostrekovača a rovnako aj množstvo nemrznúcej zmesi v nádržke. Ak parkujeme vonku, je dobré vložiť medzi sklo a stierač tvrdší papier alebo pevnú plastickú pásku, ktorá nepriľne k oknu a zabráni primrznutiu gumičky stierača. Prípade, že sa tak stane, nesnažte sa žiadnou silou primrznutý stierač odtrhávať. V prvom rade sa pokúsime sklo ohriať z vnútra, alebo použijeme odstraňovač námrazy. Veľký pozor si musíme dávať aj pri rozmrazovaní hadičiek, trysiek ostrekovačov a stieračov horúcou či vriacou vodou. Neopatrnou manipuláciou môže dôjsť totiž k poliatiu premrznutého skla, ktoré sa teplou vodou neznáša a môže veľmi ľahko prasknúť. V zimnej výbave každého vodiča by nemali chýbať snehové reťaze i škrabka na ľad.

Jaroslav GLOVIČKO

Ako jazdia známi Košičania

Bronislava Machová si všimla novú značku na križovatke

až po troch pokutách

Na primrznutej mláčke "oprela" Volkswagen Polo o zábradlie

Slovenská reprezentantka vo vodnom lyžovaní a snoubordingu Bronislava Machová patrí medzi ostrieľaných vodičov. "Za tých desať rokov, čo som si urobila vodičák, mám už dosť odjazdené. I vďaka tomu, že som istý čas týždeň čo týždeň dochádzala aj tisíc kilometrov za tréningom do Rakúska a odtiaľ sa vracala do Košíc, do školy. Takže mám už nejaké skúsenosti a nerobí mi problém sadnúť za volant hocijakého auta, obyčajného alebo s automatickou prevodovkou."

Jej šoférske začiatky sú späté s federálnou klasikou - Škodou 125, ktorú "zdedila" po rodičoch. To priateľstvo im vydržalo necelé dva roky. "Kým mi ju neukradli. Veľmi ma to hnevalo, lebo bola práve po generálke a tešila som sa, že ďalších päť rokov pôjde v pohode. O tri dni bola fuč. Ešte raz som ju potom videla, na jednej križovatke. Ja som bola v autobuse a ona zastavila vedľa neho. Poznala som ju veľmi dobre, aj keď už bola prestriekaná na červeno. Tak nedokonale, že na niektorých miestach ešte bolo vidieť pôvodnú hnedú farbu. V interiéri sa však nezmenilo nič. Za volantom sedel akýsi mladík, ale do tváre som mu nevidela. Len čo autobus zastavil, vyskočila som z neho, bežala do najbližšej telefónnej búdky, vtedy ešte mobily neboli, a volala na políciu. Vyrazili hneď, ale už nebola šanca aby ho chytili."

Po škodovke prišlo trápenie so "sovietskym" žigulíkom. "To auto som nemala rada, boli s ním samé problémy." Po ňom pôsobil masívny a spoľahlivý Ford Transit ako balzam na jej ubolenú šoférsku dušu. "Doslova som ho milovala. Pre mamku bol príliš veľký, odmietala v ňom jazdiť, a pre mňa bol, najmä na dlhšie cesty, ideálny. Mali v ňom svoje miesto i moje vyše dvojmetrové ´skočky´, na vedľajšom sedadle, siahali od predného skla až po zadné." Vždy sú pripútané a sú vraj ideálnym ´spolujazdcom´, lebo k jej šoférovaniu nemajú najmenšiu pripomenku. "Neviem prečo, ale mám rada veľké, priestranné vozy."

Po niekoľkých sezónach presedlala na Volkswagen Polo a je s ním nadmieru spokojná. "Rodičia ho kúpili pred piatimi rokmi a na mňa je napísaný asi dva roky. Máme vypísaný domáci splátkový kalendár, akýsi lízing, a pomaly ho splácam," vedia rodičia, že auto je v spoľahlivých rukách. "Neboja sa o mňa, vedia, že jazdím dobre." Aj keď už niet vari šoféra, ktorý by na vlastnej koži nezažil nejakú nehodu. "Väčšinou však nešli na môj vrub. Raz do mňa buchol taxikár, potom na stopke do mňa vrazili zozadu. A keď som urobila chybu ja, odnieslo si to iba moje auto. To som nezbadala primrznutú mláčku na asfalte a ´oprela´ som ho o zábradlie."

S dopravnými policajtmi nepestuje nadštandardné vzťahy, zriedkakedy ju muži v uniformách dostanú do úzkych. "Zastavia ma možno raz do roka. Keď už bola nejaká pokuta, tak len za menšie priestupky. Raz ma za týždeň a pol až trikrát chytili na jednej stopke, kde bol nový zákaz odbočenia doprava. Po meste jazdím po pamäti a až po troch pokutách som si na tú nešťastnú značku zvykla."

B. Machová nepatrí k ženám - vodičkám, pre ktoré je auto len kozmetická ozdoba ich osobnosti. "Aj keď na vážnejšie opravy mám svojho opravára. Kolesá si však mením sama, opraviť defekt, či vymeniť olej mi nerobí žiaden problém. A dodržiavam všetky garančné kontroly." Medzi mužmi a ženami však nerobí rozdiely. "No niekedy radšej vidím za volantom ženu, ktorá vie šoférovať, ako muža, ktorý to nevie. Nemám však rada ´dedinských´ vodičov, ktorí vytiahnu auto raz za týždeň, v sobotu či v nedeľu, vyberú sa do mesta a potom zmätkujú na každej križovatke."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári