Pýtajú sa predovšetkým, či sa nemusia báť kontaktu s holubmi a inými vtákmi. Tiež ich zaujíma, či už bola vyvinutá vakcína proti vtáčej chrípke a či sú obavy z pandémie namieste.
"Jedni majú veľké obavy, iní to berú na ľahkú váhu. Paniku síce robiť netreba, ale obavy sú opodstatnené. Nedávno sa totiž zistilo, že aj smrtiacu Španielsku chrípku v roku 1918 mal na svedomí vírus vtáčej chrípky," hovorí vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach Jana Seligová (na snímke).
Prvé prípady vtáčej chrípky sa objavili v Honkongu už v roku 1997. Nakazilo sa ňou celkovo 18 ľudí, z ktorých 6 zomrelo. Spravili sa však také opatrenia, ktoré chorobu potlačili. V krajine sa vybili všetky chovy hydiny, protiepidemickým opatreniam padlo za obeť poldruhamilióna sliepok. Ochorenia na vtáčiu chrípku u zvierat i ľudí sa niekoľko rokov neobjavili. Až v roku 2003, odkedy vtáčia chrípka postupuje čoraz bližšie k srdcu Európy. Po Rumunsku a Chorvátsku je podozrenie na ochorenie u zvierat dokonca už aj Nemecku...
"Keďže v delte Dunaja je veľká koncentrácia migrujúcich vtákov, hrozbu zmutovania vírusu vtáčej chrípky by sme nemali brať na ľahkú váhu. Protiepidemické opatrenia sú rozhodne namieste a radšej urobiť viac ako menej. To platí aj pre laickú verejnosť v súvislosti s očkovaním. Radšej sa preventívne trochu báť, ako sa potom poriadne zľaknúť," poznamenáva MUDr. Seligová, podľa ktorej je alarmujúce, že vírus vtáčej chrípky už prekonal medzidruhovú bariéru.
Tým, že sa dokáže preniesť z vtáka na človeka, sa riziko možnej mutácie zvyšuje. Aj keď k nej môže dôjsť trebárs za niekoľko rokov, očkovanie proti bežnej chrípke nie je na škodu. Stojí bagateľ v porovnaní s ekonomickými stratami, ak človek ochorie. Výzvy na očkovanie majú aj preto svoje opodstatnenie, nejde o vodu na mlyn výrobcom protichrípkových vakcín.
"Na Slovensku sa vlani zaočkovalo iba asi šesť percent ľudí, zatiaľ čo v západnej Európe je to zhruba tretina normálnej populácie a zaočkovanosť u rizikových skupín je ešte oveľa vyššia. V tomto máme čo doháňať," podotýka Jana Seligová.
Epidemiológovia tiež upozorňujú, že očkovanie voči bežnej chrípke môže pomôcť zlepšiť odolnosť organizmu proti prípadnému novému druhu chrípky. Keďže voči nemu nebude mať ľudský organizmus žiadnu odolnosť, predpokladá sa, že ochorie veľké množstvo ľudí. K rýchlemu rozšíreniu ochorenia prispeje aj cestovný ruch, z jednej strany zemegule sa dá dostať na drsuhú v priebehu niekoľkých hodín...
Autor: jg
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
