chlapca. Nebyť jeho rýchleho konania a odvážneho zásahu, bol by zhorel spolu so svojou staršou sestrou Sandrikou, ktorú sa z plameňov už nepodarilo vytiahnuť.
"Sestra pracuje v tom bloku dole v potravinách ako predavačka. Akurát som išiel k babke, keď mi povedala, že tam horí. Kričala na mňa, aha, sú tam čierne okná. Určite sa niečo deje. Nik však nereagoval," vysvetľuje mladý muž, ktorý však zachoval duchaprítomnosť. "Nevedel som, že sú vo vnútri nejaké deti. Vybehol som hore po schodoch a vykopol dvere. Čierny dym sa však vyvalil priamo na mňa. Bola tam strašná páľava, tak som išiel preč. Ale keby som vedel, že tam deti sú, nedbal by som a šiel dovnútra."
Arpád sa však nevzdal a utekal na piate poschodie. "Povedal som babke, aby odišli, že pod nimi na treťom horí. Zobral som uterák, ktorý som namočil a navliekol som si ho na ústa. Potom som sa rozhodol, že sa dostanem do bytu cez balkón. Vedel som, že sa tam nedá dýchať, ešte stále ma štípali oči. Vyliezol som po hromozvode na balkón horiaceho bytu."
Postupne porozbíjal okná na balkóne a chvíľu počkal, až sa z bytu vyvalí prvý nával hustého čierneho dymu. Na balkóne sa stretol ešte s jedným kamarátom, ktorý mu pomohol. Keď otváral balkónové dvere, počul zdola kričať ľudí, že je v byte dieťa.
"Okamžite som vletel dovnútra. Malého som zbadal ležať na gauči, bol však v bezvedomí. Zobral som ho a vonku na balkóne sme mu podali prvú pomoc. Rýchlo sme aplikovali umelé dýchanie aj masáž srdca. Potom som ho vzal do náručia a cez dva balkóny popreliezal zábradlia, aby som sa dostal do vedľajšej brány," hovorí mladík.
Ako tvrdí, nemá žiadne problémy so zdolávaním prekážok vo výškach. "To je pre mňa malina. Je pravda, že som takto ešte s dieťaťom v náručí nepreliezal, ale vtedy som nerozmýšľal, čo sa môže udiať. Záležalo mi len na tom, aby som ho čo najrýchlejšie dostal dole."
Spolu s kamarátom sa mu nakoniec podarilo malého Dávidka oživiť, poskytol mu prvú pomoc, podal umelé dýchanie a udržiaval pri živote, pokým neprišla záchranná služba. Netušil však, že v byte ostalo ešte jedno dieťa. "Nebolo ho vidno, ani som nevedel, že tam je. Keď som tam bol, práve vybuchol televízor, nikto nestonal, nemohol som tušiť. Keby sa ozvala, zaplakala," vraví mladý automechanik.
Na otázku, či je na seba hrdý, odvetil, že to by urobil každý. "Znovu by som to urobil. Nerozmýšľal som o vlastnom živote, nebál som sa. Naopak, pocítil som úžasný pocit, keď som to dieťa držal v náručí a po poskytnutí prvej pomoci začalo reagovať."
Hoci došlo k nešťastiu za bieleho dňa a v okolí sa pohybovalo viacero ľudí, nikto nemal odvahu pomôcť.
"Boli tam aj naši miestni policajti, ale len zaklopali na dvere bytu. Nikto neotváral, tak sa ďalej pomôcť nepokúšali. A vidíte, tento chlapec to dokázal," hovoria o Arpádovi uznanlivo obyvatelia sídliska.
On sám nevie dodnes poriadne spať. Stále sa mu pred očami javí, čo strašného sa stalo. Hoci sa stal hrdinom, tento prívlastok si nepripúšťa. "Ja nechcem nič. Odmenou je, že dieťa bude žiť. Nečakám, že mi prídu jeho rodičia poďakovať, majú iné starosti."
Arpád Mroč je už päť rokov členom rómskeho skautského zboru. Práve tam sa vraj naučil pomáhať.
"Stále nám prízvukujú, že treba podať pomocnú ruku. Naučili ma k láske k prírode, ako aj poskytnúť prvú pomoc. Vyplatilo sa."
Zdravotný stav popáleného Dávidka sa lekárom podarilo stabilizovať. Utrpel popáleniny prvého a druhého stupňa na štvrtine povrchu tela, ale je mimo ohrozenia života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
