Niekedy musí pracovať tak rýchlo, že nestíha opraviť gramatické chyby

Slovensko je členským štátom Európskej únie. Okrem všetkých výhod v obchode, zjednocovania zákonov, voľného pohybu osôb a tovaru to tiež znamená, že muselo do rozhodovacích orgánov a európskej administratívy začleniť svojich ľudí, Slovákov. Našich europoslancov a eurokomisára poznajú všetci. Tí však nie sú jediní. O menej viditeľných, ale o nič menej významných pracovníkoch sme sa porozprávali s vedúcou slovenského tlačového sektora Európskeho parlamentu, Košičankou Zuzanou Andrejčákovou.

Zuzanu akoby odjakživa život pripravoval na prácu v podobnej funkcii. Po skončení odboru medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici študovala postgraduálne v Anglicku, dizertačnú prácu písala na tému volieb do Európskeho parlamentu, pracovala pre EP v Bratislave a nakoniec vyhrala 2 roky trvajúci konkurz pre prácu v Európskom parlamente, čo je ekvivalent pre štátnu službu. Aké je jej presné pracovné zaradenie?

"Podľa európskej terminológie press officer alebo atachée de presse, čiže po našom tlačový atašé," vraví Zuzana. "Mojou úlohou je sledovať zasadania Európskeho parlamentu a spracovávať z nich správy pre tlač, v ktorých objasním základný problém, jeho prejednávanie, zaujímavé výroky a nakoniec výsledok hlasovania. Vo forme e-mailu ho potom rozpošlem novinárom na Slovensku, respektíve každému, kto o to požiada. Nie všetky témy sú však pre Slovensko zaujímavé mojou druhou úlohou je vytriediť z nich také, ktoré sú prioritné pre všetkých vrátane Slovákov, a potom také, ktoré sa nejako Slovenska dotknú. Teda keď sa napríklad prerokúva morský rybolov, nespracovávam to."

Brusel takmer nepozná

Zuzana prispôsobuje svoju prácu rytmu Europarlamentu, jeho plenárnym zasadnutiam. Zasadajú dvakrát do mesiaca, raz dva dni v Bruseli, potom štyri dni v Štrasburgu. Aby však parlament mohol svoje rokovania viesť v oboch mestách rovnocenne, musí sa takmer celý, vrátane dokumentácie, agendy a administratívneho aparátu presťahovať. Nie je to priveľmi náročné a koniec koncov zbytočné? "Takéto sťahovanie más svoje politické príčiny," objasňuje Zuzana. "Vychádza to z minulosti, keď sa v rámci určitej korektnosti zvolili za sídlo EP až tri ´euromestá´ Štrasburg, Brusel a Luxemburg. Sami poslanci EP s tým nesúhlasia. Zmeniť to však môže iba Rada EÚ, a to jednomyseľne zatiaľ sa ale k takémuto konsenzu nedospelo. Je to naozaj zaťažujúce. Niektoré hotely sú na dva roky dopredu vypredané, je problém nájsť si ubytovanie, postarať sa počas neprítomnosti o rodinu, o deti, samozrejme je to veľmi drahé. Niektorí nemeckí poslanci, ktorí bývajú blízko hraníc, radšej dochádzajú sto kilometrov z domu. V najbližšej dobe sa to asi nezmení..."

Ťažiskom práce a novým domovom je pre Zuzanu Brusel, hlavné mesto Belgicka. Býva v takzvanej inštitucionálnej štvrti, spolu s ďalšími pracovníkmi EP, od ktorého to nemajú ďaleko. "Mesto je veľmi pekné, čo sa architektúry týka. Keďže mi práca zaberá veľmi veľa času, nepoznám Brusel ako jeho obyvateľ, ale takmer ani ako turista. Práve preto, že je v ňom tak veľa cudzincov z členských krajín, pravého Belgičana takmer ani nestretnem. Ja osobne poznám asi troch. Aj domáca pani, u ktorej bývam, je cudzinka, Grékyňa. Belgičania sa stretávajú sami, vystačia si medzi sebou. Na ulici však bežne počuť, okrem všetkých ostatných, aj slovenčinu či češtinu. A najviac je tam z nových členských krajín hádam Poliakov majú svoje vlastné obchody, videopožičovne."

Práca pre EP musí byť náročná na jazyky. Je v záujme EP, aby sa zamestnanci naučili čo najviac jazykov. Preto im preplácajú jazykové kurzy. "Ja hovorím plynule anglicky, trochu menej plynule nemecky, a momentálne sa učím po francúzsky, ale chystám sa aj na ďalšie. Ak si to bude vyžadovať moje pracovné zaradenie, čo ohodnotí môj šéf, budem chodiť na kurzy počas pracovnej doby. Ak je to len môj koníček, čas si musím vyšetriť sama."

Zuzana je momentálne tlačový atašé a pred sebou má zaujímavú perspetívu. Ak úspešne prejde deväťmesačnou skúšobnou lehotou (pracuje tam od marca tohto roku), bude už môcť pracovať pre EÚ neobmedzene ak nespôsobí žiadnu veľkú chybu, tak až do dôchodku. "Je dobré, keď majú zamestnanci, zaškolení na náročnú prácu, svoju istotu. Práca v EP má samozrejme svoje pravidlá, a jedno z nich je, že každý administratívny pracovník musí raz za sedem rokov, v prvých siedmich rokoch dvakrát, zmeniť svoju pozíciu aby nestagnoval, aby videl parlament a prácu pre ľudí z rôznych uhlov. Je lepšie, keď si človek takto miesto vyhliadne dopredu. Už teraz rozmýšľam v budúcnosti o práci v nejakom výbore, prípadne na oddelení pre plánovanie podujatí, možností je veľmi veľa... Samozrejme, zatiaľ som veľmi spokojná tam, kde som." A ak by sa ešte chcela vzdelávať, inštitúcie dávajú možnosť prerušiť prácu na jeden, ale v špeciálnych prípadoch až na 15 rokov. Ak sa pracovník vráti do troch rokov, miesto by mal mať garantované. Vzdelávanie či zvyšovanie kvalifikácie je vítané.

S poslancami má dobré vzťahy

Plenárne zasadanie EP rieši a prerokúva návrhy zákonov, smerníc, spoločných vyhlásení. Zuzana má možnosť sledovať z bezprostrednej blízkosti prácu jeho členov, o ktorej sa my tu na Slovensku málokedy dozvedáme. Ako sa zapájajú naši europoslanci? A ako sa s nimi spolupracuje? "Vo svojej kancelárii sledujem na TV okruhu zasadanie, rokovanie a hlasovanie. Počas veľmi krátkej doby musím spracovať správu a poslať ju novinárom, politológom a poslancom, väčšinou medzi 12. 15. hodinou, inak už nemá pre noviny veľkú cenu. To je nezriedka veľmi náročné. Môžem si síce materiály predpripraviť, ale stáva sa, že sa rokovanie zvrtne a musím reagovať okamžite a takmer odznova. S našimi poslancami, bez ohľadu na politickú stranu, mám vynikajúce vzťahy sami či prostredníctvom svojich asistentov ma zvyknú kontaktovať, poradia a vopred upozornia, ak sa niečo bude diať, prípadne ak chystajú svoj príspevok či pozmeňujúci návrh. Nie je to ich povinnosť o to viac si to vážim." Zo začiatku sa síce niektorí čudovali, prečo nezaraďuje všetky ich príspevky a výroky pred plénom do svojich správ veď na to je tam, vraveli si. Ale potom pochopili, že pri takom objeme práce dá zabrať už len výber toho najdôležitejšieho z výsledkov. Avšak, keď má Zuzana možnosť, rada im vyhovie.

Práca je to náročná, pre jedného človeka až priveľmi. Podľa zaradenia by Zuzana mala mať sekretárku. Ale konkurzy do práce pre EP trvajú dlho a tak ešte nejaký čas potrvá, kým jej začne pomáhať. "Už od apríla na ňu čakám... Niekedy musím pracovať tak rýchlo, že mi už neostane čas ani na kontrolu gramatických chýb, čo by mala byť vlastne jej práca. Takže ma niekedy upozornia až slovenskí novinári, že mi sem-tam niečo ujde... Ale na obsah správ sa doteraz nesťažoval nikto," usmieva sa Zuzana. Má byť na čo hrdá.

Zuzana, ako každý zamestnanec, musí byť prísne apolitická. Nie je tam teda za žiadnu stranu, ani so žiadnou nesympatizuje. Nechajme teda politiku politikou a spýtajme sa, aký je bežný život v Bruseli a v Belgicku všeobecne. "V určitých veciach som zažila doslova šok. U nás ľudia radi rozprávajú, aké to asi je na západe, ale málokto si vie predstaviť, že to môže byť aj horšie. Napríklad bankové služby sú mnohokrát na oveľa nižšej úrovni. Platí sa za sebemenšiu službičku, príkaz, zamestnanci sú neinformovaní, veľmi dlho všetko trvá. Alebo telekomunikácie Belgicko je jediná krajina EÚ, kde je zakázané dotovať pri uzavretí zmluvy mobilný telefón. Čiže žiadne akciové ceny ako u nás, či dokonca telefón za korunu neexistujú. Podľa zákona nesmie mať žiadna kábelová televízia monopol, čiže je ich v Bruseli asi 10 ale vybrať si môže občan iba jednu z nich, podľa miesta, kde býva." Nie všetko je však takéto nesmierne pozitívne Zuzanu prekvapili ľudia. Sú veľmi priateľskí a ochotní. Napríklad Zuzanina domáca, keď jej naznačila, že by sa jej hodili do okna žalúzie, okamžite ich zadarmo a vlastnými rukami namontovala.

Priateľ ju často navštevuje

Kto sa o Belgicko zaujíma, určite vie, že ho obývajú vlastne dva národy Flámi a Valóni. Medzi nimi to niekedy zaiskrí a vidieť to aj v bežnom živote. "Sú medzi nimi často spory. Dokonca prebieha diskusia, či by Belgicko malo ostať jedným štátom. Rozdiel je pritom väčší ako napríklad u Čechov a Slovákov Flámi hovoria germánskym jazykom, podobným holandčine (veľmi neradi počujú, že sú to rovnaké jazyky), Valóni zase po francúzsky, čiže románsky. Okrem toho je tam tretím oficiálnym jazykom nemčina, aj keď sa používa len v malej časti krajiny. Každý národ obýva svoje kompaktné územie, no Brusel, geograficky ležiaci vo flámskej časti, je dvojjazyčný. Všetky nápisy sú zo zákona v dvoch jazykoch, dokonca obchodné zmluvy musia byť vyhotovené v dvoch origináloch." Zaujímavé však je, že Belgičania väčšinou dvojjazyční nie sú dobre ovládajú jazyk iba svojho etnika. Najmä Flámi nehovoria francúzsky. Samozrejme, existujú výnimky napríklad Zuzanina kamarátka Flámka hovorí až štyrmi rečami...

Predsa len, Brusel nie je Bratislava ani Praha, cesta je ďaleká a tá diaľka niekedy na človeka ťažko doľahne. "Niektorí ľudia sa naozaj cítia veľmi osamelo. Stereotyp práca-podnájom je niekedy ubíjajúci. Ja však mám šťastie nielenže blízko mňa bývajú spolužiaci z Banskej Bystrice a z Anglicka, tiež zamestnanci EP, ale mám skvelých rodičov (ktorým sa chcem aj touto cestou za podporu poďakovať), ktorí prídu tak často, ako sa len dá. Aj priateľ často chodí, a keď už nemôže prísť, veľmi často si telefonujeme," prezrádza Zuzana a s úsmevom dodáva, že tieto hovory neplatí EP. V dohľadnej dobe sa do Bruselu plánuje aj presťahovať. Všeobecne EÚ podporuje rodiny svojich zamestnancov. Ak je zamestnancom jeden z manželov, môže si priviesť svoju rodinu, na ktorú dostane príplatky. Ich deti môžu študovať na tzv. európskych školách, dokonca aj v rodnom jazyku. Získanie pracovného povolenia pre partnera či rodinných príslušníkov je však zatiaľ veľmi obtiažne.

Cesta do Bruselu nebola pre Zuzku Andrejčákovú určite ľahká. Robí však poctivú prácu a robí ju dobre, čím reprezentuje aj Slovensko a Slovákov, a špeciálne Košičanov. Každý, kto má záujem o správy a výsledky z Európskeho parlamentu, o ktorých sa nechce dozvedať len z novín a sprostredkovane, môže poslať na e-mailovú adresu tlacoveoddelenSKeuroparl.eu.int žiadosť o zaradenie do mailing-listu. Upozorňujeme však, že správ, ktoré Zuzana spracováva, je naozaj veľa takže si nezahlťte schránku...

Juraj KORPA

Autor: Viete sa vcítiť do druhých?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári