Násilníkovi sa ubránila klamstvom, že má AIDS
Ženy, ktoré mali tú smolu, že sa stali obeťami znásilnenia, o svoju česť určite tuho bojovali. Väčšinou im to ale nebolo nič platné. Násilník a nezriedka aj násilníci boli silnejší a premohli ich. Zaradiť sa do dlhočizného zoznamu obetí sexuálnych chúťok ukojených mužov hrozilo aj 21-ročnej vysokoškoláčke Márii. Ocitla sa v situácii, ktorá sa pre ženy obvykle končí fyzickou i psychyckou potupou a pre mužov príjemným pôžitkom. Ale nestalo sa. Mária použila "fintu", ktorá ju zachránila.
Spočiatku nič nenasvedčovalo tomu, že Mária zažije v marci 2001 noc, na ktorú do smrti nezabudne. Bola už tma, keď zašla na čerpaciu stanicu Transpetrol na Ulici osloboditeľov v Barci. Pracovala tam jej priateľka Lívia a tak sa jej rozhodla spríjemniť pracovný čas dovtedy, kým nebude mať po šichte. Zákazníkov veľa nebolo a tak si obe schuti poklebetili. Čosi po 22.hodine večer na pumpe zastalo auto s dvoma mladíkmi a jednou dievčinou. Slovo dalo slovo a všetci piati sa zoznámili.
Chvíľu sa bavili, no potom chlapci odviezli dievča domov a vrátili sa. Samozrejme, konverzácia medzi nimi a "pumpárkou" i jej kamarátkou pokračovala. Pred tým ani potom si Mária vôbec nevšimla, že jeden z chalanov ju doslova hltá očami. Jozef H. bol z nej "hotový". Bola to pekná baba, presne jeho typ. Navyše, nakoľko mal vypité, celkom verne si vedel predstaviť, ako sa s ňou bozkáva a potom i čosi viac... Stačilo už iba vymyslieť taktiku, po ktorej by mohli ostať spolu a osamote. Potom by sa mohli sny premeniť na realitu. Či by s tým súhlasila aj Mária, nad tým už Jozef neuvažoval. Veď každá najprv robí drahoty a potom je rada, že si trochu užila...
"Po chvíli sa nás tí dvaja opýtali, či by sme ich neodviezli ich autom do Valalikov, lebo majú vypité," opísala neskôr Mária sled udalostí. Hoci ona ísť nechcela, Lívia, ktorá odísť z pumpy nemohla, ju presvedčila. "Viezla som ich bielou Škodou 120, ktorou som sa potom mala vrátiť a nechať ju na čerpacej stanici. Keď som prvého vo Valalikoch vyložila, druhý sa rozhodol, že chce ísť do Barce." Súhlasila a neskôr to trpko oľutovala. Odkedy nasadli do auta, Jozefova myseľ pracovala iba na jednom. Nájsť vhodné miesto na útok. Zvolil si polia popri ceste, na ktorých dobre vidieť, či sa náhodou blíži nejaké iné auto.
"Odrazu ma požiadal, aby som zastala, lebo potrebuje ísť na malú potrebu. Keď som tak urobila, pozrela som sa na hodinky. Boli tri hodiny ráno," blížila sa Mária k osudnému okamihu. "Len čo sa vrátil späť do auta, začal ma bozkávať. Ja som ho odtláčala a kričala, aby ma pustil. Bolo to strašné. Z toho, aký bol násilnícky som vytušila, že mu len o bozkávanie nepôjde." A mala pravdu. Jozef Máriu obchytával na prsiach i v rozkroku a jednostal mlel čosi o tom, že musí byť jeho. Napriek tomu, že dievčina bola pripútaná, počas boja o svoje telo sa jej podarilo uvoľniť a dokonca z auta uniknúť. Jozef ju však poľahky dohonil a privliekol späť. "Ruky mi držal za chrbtom, oprel ma o auto a znova ma bozkával i obchytával. Cítila som, že už to nevydržím. Bol silnejší a mala som strach, že mu podľahnem."
Márii vtedy napadla myšlienka, ktorej realizáciu by ju mohla zachrániť. Počas boja zakričala, že má AIDS. "Neveril mi, no ja som mu povedala, nech to skúsi... Vymyslela som si, že keď som spala s prvých chlapcom, tak ma nakazil. Plakala som, že čo je to za život, keď mám AIDS a ešte ma aj znásilnia..." Nuž, Mária musela klamať naozaj presvedčivo. Hoci Jozef stále opakoval, že tomu neverí, jeho tlak na dievčinu ochaboval, až napokon kapituloval. Márii povedal, aby si sadla za volant, on pôjde dozadu a už jej dá pokoj. Tomu zas neuverila ona. Utekala smerom do Barce, stopla si taxík a potom zavolala políciu.
Od Jozefa bolo "pekné" že pri vyšetrovaní incidentu nič nezapieral a jazdu s erotickým vyvrcholením opísal ako jeho obeť. "Chcel som sa s ňou milovať," priznal. "Svoje konanie si neviem vysvetliť. To dievča sa mi páčilo. Vzrušoval ma pohľad na ňu a preto som sa jej chcel zmocniť." Dodal však, že kvôli aktívnemu odporu obete by sa mu ju asi znásilniť aj tak nepodarilo. Svoje konanie oľutoval a priznal, že sa zaň veľmi hanbí.
Keďže páchateľ sa k činu priznal, jeho dohra pred senátom Okresného súdu Košice II bola takmer formalitou. Kým Jozef vypovedať odmietol, Mária svoj hororový zážitok podrobne opísala. Dodala, že ak by nespomenula AIDS, obžalovaný by ju bol znásilnil. Potom, čo ju privliekol späť k autu, vraj bola na konci so silami a keby klamstvo nezabralo, asi by podľahla...
V záverečných rečiach neodznelo nič výnimočné. Akurát obhajkyňa pri vyratúvaní poľahčujúcich okolností uviedla, že jej klient konal pod vplyvom rozchodu s priateľkou, ku ktorému vraj došlo práve v ten deň. Jozef H. vyfasoval 24 mesiacov s odkladom na tri roky.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
