Košickí sprejeri tvrdia, že nie sú žiadni feťáci, narkomani a kriminálnici. Mnohí chodia na vysoké školy

Graffiti nie je prejav vandalov. Ide o zosúladenie farieb a tvarov Adrenalín, sloboda, sebaprezentácia, revolta. To sú slová, ktoré by mohli

Graffiti nie je prejav vandalov. Ide o zosúladenie farieb a tvarov

Adrenalín, sloboda, sebaprezentácia, revolta. To sú slová, ktoré by mohli charakterizovať mladých ľudí, ktorí sivé múry premieňajú na pestrofarebné umelecké výtvory - graffiti. Aká je táto mládež? Je spoločnosti na príťaž, alebo sa nám snaží spríjemniť okolie, či niečo verejnosti povedať? Do tejto témy nás zasvätili košickí writeri (sprejeri).

Samotné pomenovanie graffiti pochádza z taliančiny a znamená nápis. História graffitových kresieb sa začala písať v 70-tych rokoch v Amerike. Prvé posprejované steny sa nachádzali v New Yorku, napríklad v Bronxe.

"Písali na stenu myšlienky, nápisy. Neskôr zistili, že sa to dá napísať aj inak, efektnejšie. Písmo rozvíjali, krášlili, dávali mu novú formu," vysvetľuje 18-ročný writer, medzi svojimi známy ako Tripp. "Toto vymýšľanie začalo mladých baviť, videli v kresbe kúsok seba a začali pod ňu dávať svoju značku. Výtvor tak dostal zo všeobecného charakteru osobný. Túto módnu vlnu zaregistrovali aj obchodníci a začali pre writerov vyrábať spreje. Tým to bolo akože uznané a začalo to naberať umelecký smer."

Na Slovensku sa prvé graffiti začali objavovať až po páde totalitného režimu. O čo vlastne v týchto kresbách ide? Mnohým sa môže zdať, že sú to len nápisy postrádajúce akýkoľvek zmysel, špatiace budovy, múry, dokonca električky a vlaky. "Prečo sa ľudia na nás pozerajú tak, že niečo ničíme? Graffiti je umenie. Je určitým druhom sebarealizácie, kreativity, zosúladenia farieb a tvarov...," pokúša sa definovať graffiti 22-ročný vysokoškolák Calmo.

V graffiti ide o písanie mena writera v rôznych podobách. Na to, aby človek zbadal, čo kresba vyjadruje, sa musí na chvíľu zastaviť a popozerať si ju. Writer vytvára niekoľko druhov kresieb. Najjednoduchšou je tag, čo je jeho značka. O niečo náročnejší je boming alebo chróm väčšinou strieborno-čierna maľba. Tento štýl možno vidieť na stenách domov, alebo na vlakoch. Na jeho vytvorenie netreba veľa času. Writeri ho nikdy nemajú veľa, pretože ide o ilegálne akcie. Do ulíc väčšinou vyrážajú viacerí vo večerných hodinách vyzbrojení sprejmi a strategickým plánom. Tieto skupinky sa nazývajú crews. Jedni sprejujú a druhí sú na hliadke. Pozorujú okolie, aby sa v prípade potreby mohli rýchlo "vypariť". "Najviac cenené sú graffiti vytvorené na nebezpečných miestach. Tam kde je ťažký prístup, alebo nebezpečná situácia, napríklad na vlakoch a električkách i strechách," hovorí Tripp.

Po "džeme" si ho

predvolala polícia

Writeri však nepôsobia len ilegálne, snažia sa presadzovať aj zákonným spôsobom na povolených akciách. Nazývajú sa jamy (džemy). Na steny a múry vytvárajú pekné viacfarebné maľby. Vyrobiť takýto umelecký výtvor trvá aj niekoľko hodín. Obľúbeným štýlom sú tzv. charaktery. Sú to maľby postavičky, alebo rôzne tváre. Na týchto akciách pracuje writer väčšinou samostatne. V Košiciach sa jam konal nedávno na Sídlisku Ťahanovce. Zorganizoval ho 18-ročný Peter. On sám graffiti nevytvára, ale je ich nadšencom.

"Miestny úrad som požiadal o povolenie na akciu. Musel som uviesť o ktorú konkrétne stenu ide a predložiť im grafické predlohy, aby videli čo chceme maľovať. Je to samozrejme dosť obtiažné, pretože ja ako organizátor neviem, kto bude čo maľovať. Niektorí ľudia dochádzajú až z Bratislavy alebo iných slovenských miest," hovorí Peter o zdĺhavom postupe získavania povolenia. Až na základe týchto údajov sa úrad rozhodne, či akciu dovolí. Petrovi sa nepáči, že ak spomínanú "dovolenú" stenu chcú neskôr writeri prekresliť, musia si od úradu opäť pýtať povolenie. "Na Ťahanovciach z toho až taký problém nerobia, horšie je tu u nás na KVP."

O akciu sa zaujímala aj železničná polícia. Niekoľko dní po jej skončení prišlo Petrovi domov predvolanie. Od 1. júna sú graffiti pokladané za trestný čin poškodzovania cudzej veci. "Bol som predvolaný na výsluch. Chceli odo mňa mená ľudí, čo maľujú graffiti. Mysleli si, že ich poznám, keďže som organizoval takúto akciu. Musím ale povedať, že so mnou jednali slušne. Počul som o rôznych prípadoch, kedy sa polícia k týmto ľudom správala dosť tvrdo."

Nie sú všetci sprejeri ako sprejeri. Naozajstní majú na rozdiel od tých, ktorí sa na nich iba hrajú, zábrany. Nechcú poškodzovať veci v meste, nedovolia si zamaľovať historickú budovu alebo súkromný dom. "Sme ľudia vzdelaní, veľa z nás chodí na vysokú školu a tí mladší študujú na gymnáziách. Nie sme žiadni feťáci, narkomani a kriminálnici," snaží sa Tripp napraviť zlú reputáciu sprejerov. Študuje v poslednom ročníku na gymnáziu a graffiti záľube prepadol pred troma rokmi. Tomuto umeniu sa tiež treba učiť. Ako hovorí, ešte mu potrvá dlho, kým bude so sebou spokojný. Najprv skúšal kresliť na papier, potom sa odvážil jednoduchšie znaky na steny. Ako mu skúsenosti pribúdali, tak stúpala aj zložitosť jeho malieb.

"Chceme, aby si nás ľudia všimli, chceme upútať. Graffiti vyjadrujú našu nespokojnosť, sebarealizáciu, naše videnie. Graffiti je jeden z elementov hip-hopovej kultúry. Samozrejme, počúvame aj iné veci, ako hip-hop. Pretože graffiti, ale aj celá hip-hopová kultúra je o slobode prejavu, myslenia, slobode vo všetkom," filozofuje Calmo. Svoje maľby má po celých Košiciach i Slovensku a dokonca aj v zahraničí. Writeri chcú vyniknúť a ich spôsob využitia voľného času je v kreativite. "O tieto veci by sa mali starať centrá voľného času, ale tie sú stále o tom istom. Ponúkajú pre mladých ľudí nezaujímavé veci. Ale my chceme vyniknúť, nejako sa odlíšiť od masy ľudí."

Nenapadlo mu, že svojimi výtvormi môžu poškodzovať okolie, budovy... "Ja nič neničím. Vyhľadávam len také priestory, kde to nevadí. Ako sa dá ´priestupkovať´ umenie? U nás sa to stále berie ako niečo zlé, s čím musí spoločnosť bojovať. Zamieňajú si nás s vandalmi, ktorí píšu na steny vulgárne nápisy a čmárajú," vraví Calmo. O tom, prečo verejnosť ich vníma negatívne, už veľa premýšľal. Podľa neho, si ľudia príliš všímajú to, čo je vonku a nie to, čo sa odohráva u nich doma, alebo u nich samých. A čo ak by bol starší, mal svoj dom a raz by ho našiel pomaľovaný graffitmi? "Asi by ma to nepotešilo, ale toleroval by som to."

Calmo sa k tejto záľube dostal na základnej škole, čiže pred ôsmimi rokmi, prostredníctvom kamaráta. Graffiti ho zaujali, pretože boli novinkou a v Košiciach ich ešte nikto nerobil. "Tejto technike som sa učil z videa. Pustil som si film z prostredia Bronxu a kde boli v pozadí grafiti, stopol som si obraz a pokúšal sa ho na papieri napodobniť. Dnes už o tom existuje množstvo literatúry, internetových stránok, vychádzajú aj časopisy. Odkukávame maľby od seba, ale pri tom sa každý snaží nájsť si svoj vlastný štýl a od druhých sa nejakým spôsobom odlíšiť," objasňuje Calmo.

Odlišujú sa najmä technikami, ktoré pri maľovaní používajú. Existujú graffiti plastické, plošné, maľované štetcom, robené cez šablóny, vytvárané nálepkami. Najpoužívanejšou technikou sú sprejové maľby. Na ilegálnu akciu treba jednu, maximálne dve farby (jedna stojí 180 korún). Ak sa však jedná o legálnu akciu, cena sa vyšplhá aj nad 1500 korún. Spreje musia byť špeciálne určené na maľovanie graffiti a kupujú sa v obchodoch zameraných na graffiti, alebo hip-hop.

Calmo študuje vysokú školu umeleckú. Prostredníctvom graffiti si k výtvarnému umeniu vybudoval vzťah. Objavil v sebe talent, zistil, že ho maľovanie baví. Tento študent má za sebou okrem graffiti malieb po celom Slovensku aj slušný počet realizovaných zákaziek. Svojimi sprejovými maľbami už ozdobil niekoľko barov, imidžových butikov, diskoték a naposledy stenu v OC Cassovia pre módnu show Lujzy Flešár Kafka.

V poslednej dobe sa rozmohlo "skrášľovanie" vlakov. Pre writerov sú vzrušujúcim objektom na sebarealizáciu. Kvôli nebezpečenstvu, ktoré na nich pri maľovaní číha od železničnej polície a aj preto, že vlaky sú akousi mobilnou galériou, ktorú vidí celé Slovensko a aj zahraničie. Napĺňa ich pocit vzrušenia i uspokojenia z toho, ako prešli cez rozum policajtom. Takáto akcia je tvrdá práca, vyžaduje si niekoľkodňovú prípravu, ináč by to nevyšlo a skončili by na polícii. "Neviem, prečo by mal byť vlak len zelený a električka len červená. Ľudia to nejako nevedia prijať, krikľavé grafitti na nich pôsobia asi veľmi agresívne. My na takomto vlaku vidíme plno kamarátov, ktorí to maľovali," predostiera nám svoj pohľad Calmo.

Železničiari ich výtvormi nie sú nadšení, pretože odstránenie graffiti je finančne náročné. Writeri totiž pri maľovaní zatrú aj dôležité údaje o vozni (evidenčné čísla, technické parametre, periodické prehliadky a iné). Tie súvisia so samotnou prevádzkou, údržbou a v neposlednom rade aj s bezpečnosťou železničnej dopravy.

"Pri jednej akcii našu skupinu policajti chytili. Mňa a kamaráta nie, pretože sme sa stihli skryť pod auto. Odviedli ich a začalo sa vyšetrovanie. Platili právnika, malo to súdnu dohru s tým, že nakoniec museli dať stenu do poriadku," opisuje jeden zo svojich zážitkov Tripp. Práve preto sa s jeho nadšením pre graffiti nestotožňujú rodičia. V súčasnosti si myslia, že so sprejovaním už prestal. "Mame sa to veľmi páči, ale nedovolí mi to robiť, aby som nemal problémy s políciou."

Blažený pocit hrdosti v obidvoch writeroch vyvoláva, keď sa so svojimi graffitmi stretnú náhodne. Keď ich zazrú pri cestovaní autom, električkou. Vtedy naplno preciťujú fakt, že ich umenie vidí veľa ľudí. "Sledujem ľudí, či si ich obzerajú," hovorí Tripp. "Minule som bol svedkom rozhovoru, keď sa malý chlapec chválil druhému s grafittmi, ktoré robil akože on. Mal som z toho dobrý pocit. Keby tak vedeli, že som to bol ja..."

Podľa názorov writerov, najlepšou prevenciou proti nekontrolovateľnému šíreniu graffiti, je poskytnúť im priestory na seberealizáciu. "Netrestať nás, ale zlegalizovať to." Keďže táto záľuba je nielen o umení, ale aj o adrenalíne z rizika, ktorý by v takomto prípade bol eliminovaný, možno by writerov naozaj graffiti prestali toľko nadchýnať. Veď, pre svetonázor mladých platí, že čo je dovolené, nie je zaujímavé...

Paragraf 246 Trestného zákona

Poškodzovanie cudzej veci

1. Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok

2. Odňatím slobody na 6 measiacov až 3 roky sa páchateľ potrestá, ak spách čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo

b) z osobitného motívu

3. Odňatím slobody na 3 roky až 8 rokov sa páchateľ potrestá, ak spách ačin uvedený v odseku 1

a) na veci, ktoré požíva ochranu osobitného predpisu

b) a spôsobí ním značnú škodu, alebo

c) závažnejším spôsobom konania

4. odňatím slobody na 7 až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spách čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu

(Toto znenie Trestného zákona bude platiť od 1.1.2006.)