valasi a bačovia majú po dnešku viac šancí všímať si svitanie, navyše, po dlhých mesiacoch roboty od nevidím do nevidím azda už aj z teplej postele. Končí totiž pasenie, dojenie, spracovávanie mlieka i zaháňanie štvornohých a, žiaľ, i stále početnejších dvojnohých šeliem...
Dvadsiaty šiesty októbrový deň býva u nás oddávna termínom, kedy končí pastierska služba v teréne a čriedy ovečiek i stáda hoviadok sa z horských pasienkov vracajú nadol do maštalí.
Kým však začne personál salašov užívať svoje jesenné a zimné dovolenky, napospol sa s končiacou sezónou rozlúčia. Od krstného mena Demeter je odvodený pradávny zvyk mitrovania. V niektorých obciach na východe Slovenska má táto obyčaj dodnes veľmi peknú podobu. Slávnostne oblečený bača a jeho valasi zamieria do kostola i s darmi, ktorými sú, ako inak, ovčí syr, oštiepky a iné dobroty z koliby, aby sa poďakovali za božiu pomoc a ochranu v čase, keď mesiace žili v prírode.
Sviatok svätého Demetera má svoj pôvod v dávnej minulosti a meno oslávencov, na východe s veľkým rozšírením a podobou Dimitrij, označuje mužov, ktorí sa hlásia ku kultu veľmi uctievanej bohyne Demeter - matke zeme a patrónke dobrej úrody.
V našom regióne máme, mimochodom, na Slovensku úplne najviac kostolov, prevažne gréckokatolíckych, patrónom ktorých je jeden z prvých na území Slovenska uctievaný svätec svätý Demeter.
Po bohoslužbách a ďakovaniach salašníkov a ich rodín v kostole nasleduje najpríjemnejšia súčasť demetrovských osláv, poriadna hostina, kedysi veľmi vychýrené bačovské a valaské hody, ktoré sa dodnes, hlavne v oblastiach obývaných Rusínmi, zachovali v podobe populárnych kermešov.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
