systematicky okupujú papier. „Panda má červeno-žlté brucho?" opýtam sa s údivom. „Teta, panda žije len v Číne a tá má vlajku týchto farieb. Kreslím mu oblečenie," zaborí sa do mňa spýtavo nežný pohľad dvoch veľkých očí. Učiteľka Jana Marcinčáková ma vyslobodí z pomykova: „Robil z toho ročníkovú prácu, zaujíma sa o zvieratká a je aj skvelý maliar." „Ročníkovú prácu?" premýšľam, hmlisto si spomínajúc na svoju diplomovku. „Áno, títo školáci končia rok samostatnou prácou. Zaujali ich zvieratká - panda, kôň, ale boli aj o vesmíre, dinosauroch či Slovensku." Krútim hlavou - asi by ste zareagovali rovnako, keby ste stáli v druháckej triede.

Kým rovesníci týchto detí ešte lúskajú čítanie s pochopením textu, moria sa s jednoduchými príkladmi a prvými vedomosťami z vlastivedy, tu je to inak. Táto trieda je určená zvlášť nadaným deťom. Nachádza sa na ZŠ na Okružnej v Michalovciach, kde projekt špeciálnej výučby spustili pred tromi rokmi. Navštevujú ju deti z celého Zemplína. „Najviac ich je z Michaloviec a dedín v okolí. Teraz ich je v troch ročníkoch 43," vysvetľuje riaditeľka školy Eleonóra Kanócová. Deti sa do projektu zaraďujú na základe náročných psychologických testov. „Väčšina z nich už pred vstupom do školy ovláda čítanie, písanie a základy matematiky. Program profesorky Laznibatovej, do ktorého sú zaradení, sa používa na 25 školách na Slovensku, v Zemplíne sme jedinou."

Druhácka učiteľka Jana Marcinčáková dopĺňa, že nadané deti majú okrem špeciálnych učebníc už od prvého ročníka povinnú informatiku, cudzí jazyk, zvláštnym predmetom je tzv. obohatenie: „Majú obrovský potenciál, našou úlohou je viesť ich k samoštúdiu. Už v prvom ročníku študujú encyklopédie, čítajú časopisy, využívajú vzdelávacie počítačové programy. Zbožňujú Kukátko, program, v ktorom si môžu vybrať oblasť, ktorá ich zaujíma." V triede má deti, nadané na jazyky, matematiku, umenie, fyziku... Na Mateja Mihalyiho prezrádza, že je nielen talentovaným umelcom, ktorého kresby sú na úrovni piataka - šiestaka, ale aj skvelým matematikom: „Predstavte si, ako vám vysvetľuje teóriu párnych a nepárnych, či desatinných čísel."

Presúvame sa do prváckej triedy. Nad samostatnými lavicami sa krčí sedemnásť sústredených hláv. Nenápadne sa prikradnem k skupinke štyroch chlapcov. „Čo myslíš, má sa to zrátať alebo odrátať?" lúštia spolu zázračné štvorce a doplňovacie príklady. Háčik je v tom, že tento typ príkladov vidia prvýkrát v živote a každý má iné. „Dostanú ich bez vysvetlenia. Na to, čo s tým majú urobiť, musia prísť sami a potom to vyriešiť," pousmeje sa učiteľka Ľudmila Kulíková.

„Pozrite, týmto smerom bolo treba odrátať a týmto zrátať," horlivo vysvetľuje riešenie „matematickej chobotnice" Emka Veľasová, ktorá bez problémov odverklíkuje celý svoj rodokmeň aj s miestami, odkiaľ kto pochádza.

Rodičia Alenky Figuera pochádzajú z Chile, do Michaloviec prišli za prácou: „Žili sme v Nemecku, Španielsku a Čechách, váš jazyk sa učím pár mesiacov," oznámi mi nevinne okuliarnaté dievčatko bezchybnou slovenčinou. Okrem nemčiny, španielčiny, češtiny a čílštiny ovláda aj angličtinu: „Na Vianoce chcem tabuľu, takú aká je v škole. Rada na ňu píšem."

Svoje dielko, prácu o zajacoch a ich domčekoch ukazuje Matúš Polák. Všetky informácie musel nájsť sám, vystrihnúť potrebné obrázky, doplniť texty. „Našiel som to v časopisoch, no a?" povie. „Iste," poviem si v duchu a snažím sa spracovať v hlave, že tieto deti sedia v školských laviciach sotva dva mesiace.

„Každé je originál, stále ma vedia prekvapiť. Prídem na hodinu, ale jej plánovaná podoba sa môže výrazne meniť. Stále sa pýtajú, chcú vedieť viac a ja sa musím prispôsobiť," vyslobodí ma z asi už smiešneho krútenia hlavou Ľudmila Kulíková. Priznáva, že nadané deti sú aj mimoriadne živé: „Sú také isté ako bežné deti s tým rozdielom, že ich aktivita je účelovo zameraná na oblasť, ktorá ich zaujíma. Tu na to majú priestor, individuálny prístup je u nás pravidlom."

Začínam si baliť veci, rozmýšľajúc, či týmto malým géniom náhodou nekradneme detstvo, snažiac sa prispôsobiť ich obrazu dospelých. "My im detstvo nekradneme, veď oni ani nevedia, že sa učia. Získavanie informácií berú prirodzene, zaujíma ich to. V klasickej triede by trpeli a ich talent by zostal nevyužitý," lúči sa so mnou Eleonóra Kanócová.

Odchádzam s predstavou, ako druhák vysvetľuje elektrický obvod spolužiakom (podobné javy sú tu bežné), ako Matej pripravoval prácu o pandách, ako tieto deti súperia na pytagoriádach s piatakmi, porážajú ich v recitačných a výtvarných súťažiach, predstavujem si Alenku, ktorá doma hovorí nemecko-španielsko-anglicko-česko-slovensky... Mne to akosi nejde... A vám?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári