Prešov).
„Najradšej mám holé baby," hovorí s figliarskym úsmevom majster, ktorý sa venuje ako svetským, tak i náboženským motívom. V záhrade Šofrankovcov stojí napríklad Lurdská Panna Mária, jej menšiu kópiu má v interiéri. Jedna jeho drevená socha je nainštalovaná aj na Roháčke, vo výške 1 028,5 metra nad morom. „Venovaná je Nanebovstúpeniu Panny Márie. Ten kríž tam stál taký pustý," vysvetľuje V. Šofranko, ktorý ako rezbár nie je nikde oficiálne registrovaný. Vystavoval iba v rámci Slovenského zväzu telesne postihnutých. Sám je nútene od roku 1983 na invalidnom dôchodku. Vtedy sa začal intenzívne venovať rezbárčine ako samouk.
„Čo sa mi zapáči, to spravím. Rozrobených mám vždy viac vecí, robiť iba na jednej by ma nebavilo." Najnovšie ho zaujali chrobáci. Rozpracovaného má švába, roháča, lienku, byt už zdobia pavúky, lúčny koník, ale aj škorpión. Urobil aj bábkové divadlo. „Vyrezal som bábky, manželka ušila odevy. Divadielkom sa dajú zahať všetky klasické slovenské ľudové rozprávky." V týchto dňoch dokončuje druhé bábkové divadlo, ktoré chce na Mikuláša darovať telesne postihnutým deťom. Azda im prinesie aspoň toľko radosti, ako prinieslo divadielko štyrom dcéram manželov Šofrankovcov.
Dievčatá vo veku 10 až 19 rokov sa šikovnosťou podali na otca a mamu. „Sú nadané. Vyšíva nielen manželka, ale aj dcéry," hovorí hrdý otec ukazujúc na ich tvorbu a pokračuje: „Najstaršia chodí na husle, najmladšia na zobcovú flautu, druhá najstaršia hrá na gitare, druhá najmladšia na klavíri." V dome Šofrankovcov musí znieť hudba. Aká iná, než ľudovky. Pri muzike sa vraj lepšie pracuje.
V dome má pán Šofranko rozrobených viacero pňov. Niektoré z nich už dostali reálne kontúry budúcich sôch a vyrezávaných artefaktov. „Vyrobenie jednej sochy trvá asi rok. To však preto, že mám rozrobené tri - štyri veci. Vyrezávam podľa nálady a inšpirácia. Alebo niekto príde s tým, že chce povedzme betlehem a vtedy ostatná práca ide nabok," hovorí ľudový umelec, ktorý si povzdychol: „Obdivovateľov je veľa, kupcov málo."
A plány do budúcma? Prezradil, že na dvore chce mať drevenú Európu v malom. Teda vyrezanú Eiffelovku, Šikmú vežu, holandský veterný mlyn a - samozrejme - už hotovú Lurdskú Pannu Máriu. Nie je to však tak, že by V. Šofranko vyrábal iba ozdobné predmety. Nevyhýba sa ani praktickým - od nábytku a poličiek, cez lyžice, črpáky až po rámy na obrazy, v ktorých sa skvejú manželkine výšivky.
Manželka Mária nedá na svojho manžela dopustiť. „Najviac ma trápi tá veľká závisť, ktorá panuje medzi ľuďmi. Stretla som sa s tým, ako ho ľudia ohovárali, že ako on môže byť chorý, keď takú veľkú sochu majú na dvore," hovorí Bambuľka (ako ju volá pán Šofranko) o mužovi, ktorý napriek ťažkej chorobe nestráca chuť do života. „Choroba je vážna, ale nedáme sa," usmieva sa Vladimír Šofranko, ktorý prekonal sám seba aj pri športovej činnosti. Na majstrovstvách SR telesne postihnutých zvíťazil v trojboji - hod granátom, hod oštepom a vrh guľou. Zo športov má rád aj futbal. „Keď sa Brazília stala majstrom sveta, tak ma to inšpirovalo, že som vyrezal sochu Ježiša z Ria," dodáva pán Šofranko a vyťahuje ďalší z množstva drevených predmetov, ktorý vytvoril vlastnými rukami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
