Svoju službu Bohu sa preto rozhodol vykonávať medzi vojakmi. Predstavuje pre nich spojivo s civilným svetom a snaží sa ich vždy vypočuť. Volá sa Ján Čupalka, má dvadsaťsedem rokov, je gréckokatolíckym kňazom a zároveň nadporučíkom - starším kaplánom v Mechanizovanom prápore v Michalovciach.
Už počas štúdií vedel, že chce pastorovať v armáde. Hľadal totiž uplatnenie, ktoré by ho napĺňalo viac ako správa bežnej farnosti. "Armáda bola pred rokom 1989 silne ateizovaná, bola to pre mňa výzva," vysvetľuje.
Najprv však chcel spoznať skutočné problémy vojakov, preto po skončení fakulty ako jediný z ročníka absolvoval základnú vojenskú službu. "Na vojnu som išiel ešte pred svojou vysviackou. Vyskúšal som si vojenský život so všetkými jeho súčasťami, tieto skúsenosti mi veľmi pomohli," spomína dnes.
Svoje kňazské povolanie začal vykonávať v Michalovciach. Po troch rokoch v armáde zistil, že prvoradou úlohou vojenského duchovného je "starostlivosť o vnútro vojakov". Veriacim kontakt s kňazom nahrádza pocit súkromia, priestor ticha pre úprimnú a hlbokú modlitbu im pripomína domov. Chodia za ním však aj neveriaci. "Vojaci základnej služby niekedy ťažko znášajú zmenu prostredia. Vtedy im stačí istota, že aj tu je niekto, kto ich vypočuje, kedykoľvek to potrebujú,". Vojenský kňaz nevytvára len priestor pre duchovný život, ale rieši aj bežné problémy, s ktorými vojaci nemajú odvahu ísť za svojimi veliteľmi. "Často sa zveria s rodinnými problémami, inokedy pomáham urovnávať konflikty medzi samotnými vojakmi. Prídu aj s prozaickejšími starosťami, napríklad, že potrebuje vymeniť kanady, pretože ho tlačia," opisuje s úsmevom.
Podľa kňaza Čupalku aj keď jestvuje rozpor medzi krutou realitou vojen a kresťanskou vieroukou "Ježíš Kristus nikdy neodsúdil vojaka, stále vyzdvihoval jeho kladné vlastnosti". Pripomína, že ľudské srdce často krát býva naplnené zlobou a bolo by utópiou si myslieť, že svet bude niekedy ideálny, že silnejší nebudú ubližovať slabším . Preto tvrdí, že existujú aj vojny, ktoré síce spôsobujú utrpenie, ale zároveň zachraňujú mnohých trpiacich a bezbranných. "Armády tu nie sú preto, aby bolo vojny," hovorí a dodáva, že vojaci často strážia krehký mier a pomáhajú pri živelných pohromách.
Nebol ani rok v armáde, keď padlo rozhodnutie, že pôjde k vojskám OSN na Cyprus. Nové pôsobisko vnímal symbolicky - apoštol Pavol tiež pôsobil na tomto ostrove a on to chápal ako nasledovanie jeho kresťanskej misie. Podľa neho sa práve v zahraničí v čistej forme prejavila úloha vojenského duchovného. "Kňaz pre nich predstavuje kúsok domova. Samotný fakt odlúčenia vojakov od rodiny je tu oveľa intenzívnejší a má často veľmi zlý dopad na ich rodinný život. Jedna zo základných vecí ktorú duchovný musí mať na zreteli, je práve tento fakt. Všemožne sa musí snažiť aby u svojich kamarátoch vzbudili úprimnú túžbu pravidelne komunikovať s príbuznými," vysvetľuje svoje poslanie.
Pri uvedomení si možného nebezpečenstva bola motivácia vojakov k duchovnému dialógu ešte väčšia. Svedectvom takéhoto vnútorného prežívania bola svätá omša za rotného Miroslava Hrušku, ktorý tragicky zahynul pri vystupovaní z vrtuľníka, keď ho zachytil zadný rotor. "Táto tragédia všetkých spojila bez ohľadu na národnosť a to či verili v Boha," hovorí. Z misie si však odniesol aj radostné spomienky, napríklad na vojaka, ktorý sa rozhodol na misii pokrstiť. "Bolo to naozaj dojímavé. Krstného otca si vybral spomedzi svojich spolubojovníkov a ten mu dal na Slovensku vyšiť krstnú košieľku. Ženisti celý mesiac tajne vyrábali pre novokrstenca kolísku. Bol to jeden z mojich najkrajších zážitkov," spomína.
Kňaz Čupalka bol pre vojakov predovšetkým kamarátom, pri ktorom mohli zabudnúť na náročné povinnosti pri strážení nárazníkovej zóny. Brával ich na pláž, zaujímavé výlety či usporadúval pre nich športové turnaje. V mnohonárodnostných jednotkách modrých bariet ho nikto nevolal inak ako Padre. Keď sa vracal domov mal v zápisníku viac ako 150 adries a telefónnych čísel. Aj kvôli týmto zážitkom nebude pri odchode na ďalšiu misu určite váhať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
