(kid)
Košice - Operný spevák Peter Dvorský sa nedávno predstavil košickému publiku ako Cavaradossi na doskách Štátneho divadla v dvoch predstaveniach Pucciniho Tosky. Spolu s Lusiou Hudson a Sergejom Tolstovom si vyslúžili standing ovations. A to aj napriek tomu, že P. Dvorský sa necítil zdravotne práve najlepšie. Po prvom predstavení si našiel čas na rozhovor.
Ako sa vám spievalo v Košiciach?
- Necítim sa práve najlepšie... V tomto meste som doposiaľ vždy zanechal ten najlepší dojem. Košičania však vedia, ako spievam. Teraz mám problémy s priedušnicou, ktoré cítim aj pri hovorenom slove a dúfam, že som nikoho svojím spevom nesklamal. Mal som však skvelých kolegov na javisku a ich výkony ma inširovali k čo najlepšiemu spevu. Nemôžem povedať, že som spokojný, ale verím, že budem mať príležitosť to tunajšiemu publiku vynahradiť. Pred Vianocami budeme totiž 21. decembra všetci štyria bratia - Pavol, Jaroslav Miroslav a ja - mať koncert v Dóme sv. Alžbety. Ponúkneme vám koledy aj duchovné piesne.
Naposledy si vás Košičania mohli vypočuť na koncerte s bratmi, ktorý ste mali v máji. Dá sa povedať, že ste u nás častejšie... Zachutilo vám tunajšie publikum?
- V Košiciach je vždy výborná atmosféra, je tu skvelé divadlo s omnoho lepšou akustikou ako v Bratislave. Nechcem predbiehať, no uvažujem o istej spolupráci s tunajším divadlom. Všetko však bude závisieť od toho, ako sa budem cítiť. Netreba to vnímať tak, že je tu akési provinčné divadlo. Veď tunajšia opera vychovala mnoho dobrých spevákov, ktorí sa rozutekali. Treba sa však starať o to, aby tu dobrí speváci ostali, alebo aby prichádzali hosťovať. Na to však treba financie.
Váš mladší brat Jaroslav je už druhú sezónu stálym sólistom košickej opery. Prišiel jeden Dvorský trochu pomôcť tunajšiemu divadlu?
- Teším sa, že aj on robí dobré meno našej rodine. Za posledný čas sa spevácky vypracoval, je usilovný a pracuje na sebe, za čo ho veľmi obdivujem. Začal spievať omnoho neskôr, ako je ideálny tenorový vek, no počul som ho spievať v dvoch predstaveniach Bizetovej Carmen a bol som milo prekvapený. Tým, že ho Košice prijali, urobili podľa mňa dobre. A to nehovorím preto, že je to môj brat...
To, že spievate z piatich bratov štyria a z toho ste traja tenori, je zrejme svetová rarita...
- Neviem, neviem, či by sme nemali požiadať o zápis do Guinessovej knihy rekordov... Ale čo ja viem, či sa kdesi v Číne nenájde rodina, kde spievajú vo voľajakej opere desiati bratia? Je však určite zvláštnosťou, že od jednej mamky spievajú štyria synovia. Som rád, že si spolu zaspievame práve v Košiciach, všetci sme si takto zaspievali naposledy vari pred štyrmi rokmi.
Občas mladším bratom radíte?
- Sem-tam im poradím nejakú maličkosť, najmä pri talianskej výslovnosti. Ale oni tiež často radia mne. Je to taká bratská pomoc. V poslednom čase som sa však začal venovať aj pedagogike spevu a prišiel som na to, že táto práca je veľmi pútavá. Pomaly sa uberám práve týmto smerom, lebo roky mi pribúdajú a ja nebudem na pódiu večne...
Už máte predstavu, ako si budete užívať dôchodok?
- Čo sa týka voľného času, tak si celkom dobre viem predstaviť, že si sadnem do kresla, vyložím si nohy hore a budem leňošiť, lebo aj leňošenie je vraj zdravé. Hádam budem mať čas viac sa venovať rodine, pretože keď som veľa kvôli práci cestoval, tak som si manželku a dcéry veľmi neužil. Teraz mám veľa roboty aj okolo rodinného domu, s manželkou vedieme nadáciu Harmony, mám mnoho povinností v porotách rôznych súťaží... Teraz sa pracovne sústreďujem na premiéru operety Veselá vdova, ktorú budem mať v decembri v Bratislave. Takže aj do Košíc som prišiel s partitúrami.
Vo Veselej vdove si zahráte grófa Danila, ktorý je takpovediac "fičúr", najlepšie sa cítiaci obklopený ženami. Nakoľko vám je blízky?
- Musím povedať, že je to protiklad toho, čo cítim ja. Klamal by som, ak by som tvrdil, že sa mi nepáčia pekné ženy, ale Danilo s nimi špásuje, a keď vymenuje všetky tie baby, ktoré ho milovali a vždy je s inou... To mi je cudzie. Ja mám rád zábavu, ale v užšom kruhu, nerád mám okázale oslavy a nechcem sa štylizovať ako "veľký človek".
Ste však považovaný za našu najznámejšiu osobnosť... Ako sa s tým vyrovnávate?
- Musím to proste vedieť zahrať. Veď napríklad, keď sa Vlasta Burian objavil na plátne, všetci šaleli, aký to je komik. Ale keď zavrel dvere, tak bol uzavretý do seba. Ja som tiež iný ako na javisku. V súkromí som omnoho veselší, aj keď sa to možno nezdá. Mám totiž prísnu tvár. Aj keď si dcéry pozvali kamarátky k nám domov, povedali mi - páčil si sa, ale boja sa ťa. To preto, lebo máš takú prísnu tvár. A to som pritom s nimi žartoval...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
