rokmi, dialýzu potrebuje posledné štyri roky. Či chcela, alebo nie, musela si privyknúť, inú možnosť nemala. A tak takmer osemsto hodín do roka preleží s dvoma ihlami pichnutými v predlaktí a necháva si čistiť krv. Obyčajne číta alebo sa snaží oddychovať. V transplantáciu obličiek už nedúfa. Aj keď bola na čakacej listine, pre zdravotné problémy ju pred časom vyradili...
Život pacientov so zlyhávajúcimi obličkami nie je jednoduchý, preto väčšina z nich verí, že sa im skôr alebo neskôr podarí podstúpiť transplantáciu obličky. Nesie to síce isté riziká - telo nemusí orgán prijať a problémy môžu vzniknúť aj z oslabenia imunitného systému. Ale výhody úspešnej transplantácie stoja za riziko. Pacient potom môže zabudnúť na hodiny strávené na dialýze a žiť oveľa aktívnejší život. Transplantácia je navyše aj ekonomicky výhodnejšia, preto transplantačný program podporuje ministerstvo zdravotníctva aj zdravotné poisťovne.
O to zarážajúcejšie je podozrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že niektoré súkromné dialyzačné centrá nenahlasujú svojich pacientov na čakacie listiny. Mohli by tak prísť o klientov a s nimi aj o finančné úhrady... Úrad zatiaľ nešpecifikoval, o ktoré strediská ide, zverejní to až po skončení prebiehajúceho vyšetrovania. Nás zaujímalo, čo na obvinenia hovorí prezident Slovenskej transplantačnej spoločnosti Róbert Roland, ktorý je zároveň odborným garantom jedného z troch košických neštátnych dialyzačných centier (na snímke s pacientkou Elenou Mašlejovou).
"Na dialýze pracujem už takmer 25 rokov a transplantáciám sa venujem o desať menej. Nemyslím si, že by dialýza a transplantácia boli v protiklade, práve naopak, niekedy hovoríme o dialyzačno-transplantačnom programe. Myslím si, že každému pracovníkovi dialýzy záleží na tom, aby pacient dostal čo najviac. Neverím, že by existoval evidentný úmysel akéhokoľvek lekára na Slovensku nezaradiť pacienta, ktorý spĺňa podmienky, na čakaciu listinu. Navyše, každý pacient si už dnes dobre uvedomuje, aké výhody má pre neho transplantácia obličky, a preto sa o nej a o svojich možnostiach informuje. Aj preto sa mi tomu nechce veriť, ale pokiaľ by sa to naozaj stalo, bolo by to vrcholne neetické a poprelo by to odbornú úroveň lekára," hovorí MUDr. Róbert Roland, ktorý úplne vylučuje, že by k čomusi takému mohlo dôjsť na jeho pracovisku. Pripúšťa však, že sa niekde mohlo stať, že pacienta nezaradili na "waiting" list omylom.
Problém treba riešiť z odborného hľadiska
"Časť pacientov nemôže byť zaradená na čakaciu listinu kvôli veku, iní sú zas trvalo alebo dočasne kontraindikovaní pre nejaké zdravotné problémy, čo môže byť zdrojom nedorozumení. Je totiž na lekárovi, aby posúdil, či pacient transplantáciu môže podstúpiť, alebo nie. Jednoducho musí zvážiť všetky pre a proti, a ak sa prikloní k záveru, že pacient nie je vhodným adeptom na transplantáciu, nejde o úmysel poškodiť mu. Pacienti však tomu neraz nechcú rozumieť. Osobne som sa za roky praxe niekoľkokrát stretol s nespokojnosťou pacientov s tým, že nie sú zaradení na čakaciu listinu. Buď sa zistilo, že sa mýlili, alebo to bolo naozaj tak a museli sme im znova vysvetľovať dôvody," poznamenáva MUDr. Roland.
Ako sme sa dozvedeli, na Slovensku je asi štyridsať dialyzačných stredísk a až na niekoľko výnimiek sú všetky súkromné. Prezident Slovenskej transplantačnej spoločnosti neverí, že by zmenou štátneho zariadenia na neštátne zmenili jeho dlhoroční pracovníci myslenie a úmyselne chceli poškodiť pacientov. Nevylučuje však, že v ojedinelých prípadoch mohlo dôjsť k mylnému posúdeniu situácie. Že pacienta lekár z dialýzy nezaradil na čakaciu listinu kvôli zdravotným problémom, ktoré by lekár transplantačného centra so skúsenosťou v tejto oblasti posúdil inak.
"Sám som zvedavý na záver vyšetrovania Úradu pre dohľad. Ale tento problém však treba riešiť predovšetkým z odborného hľadiska, teda z pohľadu na relatívne kontraindikácie. Transplantačný výbor navrhne v najbližšom čase dialyzačným strediskám, že s nimi prekonzultujeme všetkých pacientov nezaradených na čakaciu listinu. Preberieme, či naozaj všetci nevyhovujú podmienkam pre transplantáciu. Viem, že značná časť dialyzačných stredísk je ochotná na to pristúpiť. Majú záujem vyčistiť tieto veci a nebyť v médiách na programe dňa," podotkol R. Roland.
Čo je to dialýza
Umelá oblička je prístroj nahradzujúci činnosť obličiek. Zbavuje krv ľudí, ktorým normálne nefungujú, splodín látkového metabolizmu. Škodliviny sa u zdravého človeka vylučujú močom.
Dialýza je na začiatku relatívne bolestivá, pretože pacienta musia zakaždým napichnúť do žily na predlaktí dvoma ihlami. Čím dlhšie je dialyzovaný, tým menej pociťuje bolesť, lebo v mieste vpichu sa mu vytvoria časom jazvičky. Dialýza tiež človeka časovo obmedzuje. Chorý ju absolvuje dva- až trikrát do týždňa a trvá štyri až päť hodín.
Pri čistení krvi pomocou špeciálneho zariadenia leží na lôžku alebo sedí v špeciálom kresle. Hodiny strávené v dialyzačnom stredisku si pacienti krátia rôznymi spôsobmi. Čítajú si, lúštia krížovky, pozerajú televízor, rozprávajú sa alebo pospávajú. Niekedy sa nájdu dvojice, ktoré si zahrajú karty alebo šachy.
(jg)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
