Dnes je takmer nepredstaviteľné nemať v CD-prehrávač, alebo aspoň autorádio

Kvalitná a hlasná hudba v aute. Frajerina alebo otázka pokroku?

Určite to poznáte. Snažíte sa okolo polnoci konečne zaspať, keď práve pred váš panelák dorazí trubadúr na vytuningovanom aute a údery jeho basových reproduktorov začínajú otriasať šálkami na skrinke. Už to nie je nežná serenáda pre vyvolenú, je to revanie leva: samice, najväčší samec je tu! Je to posolstvo pre všetkých - z cesty, ide kráľ. Takisto na križovatke môžete dostať takmer infarkt, keď sa vedľa vás postaví takýto "vodca svorky" a zrazu jeho aparát zareve na plné "pecky"...

Nečudujem sa, ak máte k autohifi negatívny postoj. Avšak pravda je taká, že ste videli iba vzorku "autohifistov". Pravdepodobne nikdy sa vám nepodarí sadnúť si do auta, kde si nadšenec postavil koncertný sál na štyroch kolesách. To sú autá, kde zavriete oči a bojíte sa kýchnuť, aby ste nerušili kapelu pri live koncerte. Aj takáto je tvár autohifi. Akurát ju nie je vidieť (alebo skôr počuť). A medzi týmito extrémami sa nachádza drvivá väčšina nadšencov, ktorí sa zmietajú medzi "macho" postojom najsilnejšieho a vlastnou spokojnosťou. Určitý čas stavajú hudbu na výkon, potom zasa skúmajú kvalitu zvuku v aute. Takých je väčšina. Bolo by chybou odsúdiť túto úžasnú partiu nadšencov kvôli niekoľkým pozérom...

Autohifi je však obrovský biznis, ktorý sa vás týka viac, než si myslíte. Dnes je nepredstaviteľné nemať v aute autorádio, nech už je akékoľvek. Nejaké repráčiky výrobca tiež "pribalil" a tak sa mnohí z nás vytešujú, ako im to super v autíčku hrá. Kým si nesadnú do auta k niekomu z nás - autohifistov. Nechápavý úsmev, potom chvíľka pohody pri počúvaní naozaj dobrej hudby a otázky: koľko to preboha stálo? Keď im nadšenec vysvetlí, že častokrát menej než ich, nasleduje rozčarovanie a hnev.

Na výrobcov áut sa hnevať nemožno - robia presne to, k čomu ich nútia zákazníci: vyrábajú stále lepšie autá za stále lepšie ceny. Bolo by naivné myslieť si, že na úkor svojich ziskov vybavia auto kvalitným aparátom. Na to je tu celý obrovský trh s názvom "mobile media". Trošku nefér je však chválenie sa typu "desať reproduktorov, CD rádio a špičkový zvuk už v sérii". Pritom výsledný zvuk môže uspokojiť snáď len človeka, čo dobrú hudbu naozaj nikdy nepočul. A úplná katastrofa je priplácanie si za hudbu pri prémiových značkách. Či je to Audi, BMW, Mercedes a ďalší, hudba v týchto autách je podpriemerná. Týka sa to však všetkých značiek bez rozdielu, akurát pri tých prémiových to skutočne nechápem. Pretože za cenu, ktorú zákazník za hudbu zaplatí, dokáže priemerný montážnik ozvučiť auto trikrát lepšie.

Viem, nemôže mať každý v aute špeciálnu hifi aparatúru a hlavne nie každý je "netopier", aby to počul a ocenil. Aj keď, na druhej strane, garantujem, že rozdiel medzi sériovou hudbou a trochu lepšou rozozná naozaj každý, kto má uši. Otvára sa teda obrovský priestor na "customizáciu", teda na prispôsobenie si masového výrobku na svoj obraz. Preto sa predávajú hliníkové disky, spoilery, rôzne poťahy či aspoň nálepky na auto. Je to prvá fáza - odlíšiť sa od suseda, mať pocit, že môj tátoš je niečím výnimočný. Je to klasické obdobie prvých vzbúrení proti uniformite. Potom človek pochopí, že spoiler je možno vidieť, avšak jeho prínos v normálnej premávke je nulový. Uvedomí si, koľko času trávi v aute, koľko nervov ho stoja dopravné zápchy a začne hľadať spôsob ako si ten čas spríjemniť.

Vidieť dnes televízor v aute je síce ešte stále zriedkavosťou, je to však iba preto, že bežný spotrebiteľ netuší, koľko také veci stoja. Možno vás prekvapím, ale ak by ste hľadali, budete mať v aute DVD prehrávač, TV tuner a jeden monitor za 20-tisíc korún. Celé sety (DVD + monitor) sa pritom dajú kúpiť aj za 10-tisíc. Nejde o frajerinu rozmaznaných bohatých detičiek. Ak raz absolvujete cestu do Chorvátska s deťmi, ktoré sledujú rozprávky a za celú cestu sa ani raz nespýtajú "kedy tam už budeme?", pochopíte. Takisto keď zostanete trčať hodinu na diaľnici, pretože dve Felície si trošku oškreli farbu na nárazníkoch, budete "vyšteklení" pri sledovaní televízie, pričom okolo vás enormne stúpne spotreba cigariet a ľudia si budú krátiť dlhú chvíľu nezmyselným telefonovaním komukoľvek, v snahe zabiť čas.

Nehovorím o možnosti, že vás táto oblasť skutočne osloví a trošku zainvestujete do reproduktorov a zosilňovačov. Budete ohromení, aké zážitky dokáže priniesť taký koncert na DVD. V paneláku si nikdy nedovolíte taký hlasný zážitok ako vo vlastnom aute. Pokiaľ teda nie ste totálny asociál. Zopakujem - dnes tieto veci stoja pár tisíc. Namiesto najnovších diskov a spoilera, môžete mať v aute DVD a TV. Technika pokročila neuveriteľným spôsobom dopredu a hoci pulty predajní stále presviedčajú, že rádiá sa vyrábajú iba do 5 tisíc, nedajte sa a pohľadajte tých zopár, kde sa tejto oblasti venujú (pomôcť vám môžu aj stránky www.autohificlub.sk).

Miroslav Moncoľ, SME

Benzínové výpary majú za následok nárast počtu dopravných nehôd

Vdychovanie benzínových výparov zvyšuje riziko, že vodič bude mať dopravnú nehodu. Zistili to výskumníci z univerzity v hlavnom taiwanskom meste Tchaj-pej.

V období 1991-2000 sledovali 20 000 ľudí, z ktorých polovica pracovala ako obsluha benzínových staníc priamo pri čerpaní pohonných hmôt a druhá polovica v kanceláriách. Za ten čas sledované osoby mali 626 vážnych dopravných nehôd, pri ktorých niekoho zranili alebo usmrtili.

Ukázalo sa, že čerpadlári mali o 61 % viac nehôd než ľudia z kancelárií. Čo je však ešte presvedčivejšie - pri ceste autom do práce bol počet nehôd oboch skupín rovnaký, pri ceste z práce však mali čerpadlári takmer dvaapolkrát viac nehôd než ostatní.

Tím, ktorý viedol Jung-Der Wang, z toho vyvodil, že práve celodenné vdychovanie benzínových výparov, obsahujúcich prchavé organické uhľovodíky, zhoršilo pozornosť a reakčné schopnosti obsluhy púmp. Potvrdil to i fakt, že po roku 1997, keď taiwanské benzínové stanice zaviedli systém, ktorý z čerpacej trubice spätne odsáva benzínové výpary, sa počet nehôd čerpadlárov aj ostatných ľudí vyrovnal.

V Európe je odsávanie benzínových výparov zavedené zatiaľ iba na niektorých pumpách, povinným sa z rozhodnutia Európskej komisie stane až v budúcnosti. Jung-Der Wang si myslí, že i vodič, ktorý jednorazovo tankuje benzín do svojho auta, je na čas ovplyvnený výparmi, ktoré vdýchol, a mal by preto byť pri jazde opatrnejší.

jet, SME

Známi Košičania na štyroch kolesách

Vodnopólový tréner Jozef Hrošík má pre rodinu pohotovosť dvadsaťštyri hodín

Jediná vážnejšia "búračka" sa skončila remízou

Dlhoročný vodnopólový tréner Jozef Hrošík patrí k ostrieľaným šoférom, veď za tých 37 rokov, čo sa podpísal pod svoj vodičský preukaz, už popreháňal na cestách-necestách nejednu plechovú mašinku. "Už ani nedokážem zrátať, koľko som ich za ten čas mal, bolo ich najmenej desať. Prvé si však dobre pamätám, bol to v roku 1969 Renault 4CV z autobazáru, za 24 tisíc. Potom som mal fiat päťstovku, renault šestku, alebo Ford Taunus combi..." spomenie J. Hrošík aspoň niektoré zo značiek, čo stáli v jeho garáži. "No najviac som si pochvaľoval Simku 1300, na tú dobu to bolo riadne žihadlo. Mal som ju, tuším, v roku 1981."

Momentálne ´sedlá´ octaviu tdi, odolnú najmä na dlhšie cesty. "V meste viac využívame manželkin Fiat Bravo. Ale tých áut je v rodine viac, keďže šoféruje aj syn i obidve dcéry. S octaviou sme už boli aj na dovolenke, najďalej v Čiernej Hore, alebo za synom v Nice (Jozef Hrošík mladší tam legionárči v prvoligovom francúzskom tíme - pozn. red.). Aj teraz tam za ním idem, pozval ma na turnaj Pohára LEN. Ale už som trošku spohodlnel, auto nechám doma v garáži a poletím za ním," veď po Košiciach sa nalieta na aute ešte dosť. "Som prakticky stále v pohotovosti, pre rodinu. Nikdy neodmietnem pomôcť, keď niekto zavolá, že treba ísť poňho, alebo niečo odviezť. Hoci aj o polnoci. Som abstinent, nikdy nepijem, takže s tým vôbec nemám problémy."

S policajtami sa "za prsty" ťahať nezvykne. "Nikdy s nimi nejdem do konfliktu, lebo viem, že keď ma pre niečo zastavia, tak majú na 95 či 99 percent pravdu." Aj tak si "dopraváci" na ňom len zriedkakedy zgustnú. "Málokedy je to na pokutu. Najväčšia bola 400 korún, ale už veľmi dávno, pred 20 rokmi. S rýchlosťou nemám problémy, jazdím už oveľa opatrnejšie ako kedysi," nemá vraj vlohy na rely. "Iba raz sa mi stalo, že som trocha pritlačil na šoféra, keď sa mi zdalo, že ide príliš pomaly. Na Veľkú noc sme sa vracali na Fiate Punto z Prešova do Košíc a nejaký Opel Astra sa vliekol v ľavom pruhu tak, že sa nedal obehnúť. Nechcel uhnúť, lebo si myslel, že je rýchlejší. No keď pridal on, pridal som aj ja, on na 140, ja na 140, on na 180, ja takisto. No obehnúť ho sprava som riskovať nechcel. Nechal som ho tak až pred Košicami..."

Aj pre tú pokojnú povahu sa mu zatiaľ vážnejšia nehoda nestala. "Väčšiu búračku som mal iba raz, keď som išiel po hlavnej a z vedľajšej do môjho ´brava´ jeden narazil. Semafory nefungovali, ťažko bolo dokázať kto bol na vine, bola to taká remíza."

Agresivita našich vodičov je mu cudzia. "Nemám dôvod na niekoho nadávať, že je rýchlejší, ani trúbiť na chodcov keď prechádzajú cez cestu kde nemajú. Rešpektujem aj bicyklistov, lebo sám si často na bicykli zajazdím." Akurát ženám za volantom akosi nevie stále prísť na chuť. "Niežeby ma nejako veľmi rozčuľovali a nechcem ich uraziť, ale vždy viem odhadnúť, že je za volantom žena. Ide neisto, často po stredovej čiare, neviete či odbočí doľava alebo doprava, lebo nevyhodí blinker. No klobúk dole musím dať pred manželkou, na veľké prekvapenie je výborný vodič."

V autách sa vyzná a vie sa v nich aj sám pošprtať, keď čosi prestane fungovať. "Fiatku i Ford Taunus som mal komplet rozobrané a poskladal som ich, ale technika či riadiace jednotky sú čoraz zložitejšie..." Rád si polistuje v odborných motoristických časopisoch, na internete klikne na stránky o autách. A sníva ešte o nejakom kabriolete. "Môže byť aj starší, menší, žiaden luxus. Chcel by som si ešte niečo také zohnať."

Bohuš MATIA

Brusel chce povoliť „inteligentné" svetlá

Prispôsobia sa vozovke i počasiu

Automobily na cestách v Európskej únii budú môcť už čoskoro byť vybavené „inteligentnými" čelnými svetlami, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacemu sa povrchu vozovky, počasiu i dopravným podmienkam, čím zlepšia osvetlenie a znížia riziko oslepenia protiidúcich vodičov. Takéto svetlá boli doteraz v únii zakázané. Európska komisia však navrhla povoliť európskym výrobcom montovať do áut tento tzv. systém prispôsobivého čelného osvetlenia (AFS - Adaptive Front-lighting Systems).

Inteligentné automobilové svetlá pomáhajú zabezpečiť ideálne osvetlenie vozovky i vozidla podľa podmienok, za akých jazda prebieha. Pomocou senzorov sa osvetlenie mení podľa toho, či auto prechádza mestom, alebo ide po diaľnici, reaguje na zákruty, kopce a zmeny počasia.

Keď však únia pristúpi k novému nariadeniu hospodárskeho výboru OSN, bude možné inteligentné svetlá používať rovnako ako bežné svetlá.

TASR

Od zajtra treba svietiť!

Leto je definitívne za nami, a hoci slnko ešte neraz zasvieti viac, ako sme na október zvyknutí, nastala jeseň. Čas, kedy zvykne častejšie zapršať, vytvárajú sa hmly a viditeľnosť na cestách sa znižuje. Ostrieľaní vodiči už tušia, kam mierime. Áno, opäť sa blíži termín, po ktorom bude svietenie na cestách povinné. Ako nás informoval hovorca Prezídia PZ SR Vladimír Gemela, o príslušnom predpise hovorí Zákon č. 315/1996 Zbierky zákonom z roku 1996. "Podľa paragrafu 30 musí mať idúce vozidlo v čase od 15. októbra počas celého dňa rozsvietené ustanovené osvetlenie. Vodič nesmie jazdiť s obrysovými svetlami, ak nemá súčasne rozsvietené stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá, alebo predné svetlá do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené." Povinnosť svietiť po celý deň končí 15. marca.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári