Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra
Nájdete nás na webe

HISTÓRIA

Lacná doprava po poľských riekach a mori otvárala slovenskému tovaru cestu na európske trhyVzájomné pakty obchodných stredísk Krakova a

Lacná doprava po poľských riekach a mori otvárala slovenskému tovaru cestu na európske trhy

Vzájomné pakty obchodných stredísk Krakova a Košíc

Obchodné styky Krakova a Košíc trvajú od trinásteho storočia po súčasnosť s výnimkou druhej svetovej vojny. Dokazuje to aj listina o vzájomnej dohode obchodných stredísk Krakova a Košíc o zahraničnom obchode z roku 1390, obnovená a potvrdená v Košiciach 24. februára 1394. Tento pakt vzájomnosti obsahoval ústupky najmä ma pruskom území a je najstarším dokladom o povinnom zložení zahraničných tvarov v Košiciach.

Obe krajiny obchodovali, pochopiteľne aj dovtedy, Krakov aj Košice mali od druhej polovice 13. storočia samosprávne orgány a mohli rozhodovať o záležitostiach v kraji aj cudzine, ktoré v súčasnosti patria do právomoci štátu. Obe mestá spájali obchody a rôzne záujmy v takej miere, že keby sa prerušili, oba národy by pocítili ujmu. Výrobné a obchodné vzťahy sa odrážali aj v názvoch výrobkov, tovarov, napr. meď, ktorú ťažili na slovenskom území a predávala sa v Poľsku, považovali za poľskú a konkrétne Krakov označovali ako "domov medi". Našu meď ponúkali vo Flandrii pod názvom "poľská meď", tak isto pod týmto označením sa dostávala na trhy taliansky miest, do Nizozemska, Anglicka. Bola to prevažne meď zo Spiša a prepravovala sa po poľských riekach a mori, čo bolo síce ďalej, ale lacnejšie ako suchozemskou cestou. Tak sa otvárala slovenskému (uhorskému) tovaru cesta na európske trhy, čo bolo obojstranne výhodné. V tomto obchodovaní sa často na oboch stranách zamieňali názvy tovarov podľa ich pôvodu - napr. v Poľsku vo Wieliczke vyrábali "slovenské balvany" soli (prof. Halaga ich uvádza v publikácii Košice - Balt) a v slovenských mestách "poľské vozy", v Bardejove a Levoči "litovské vozy a litovské sane". Pokiaľ ide o vodnú dopravu v diaľkovom obchode, túto používali východoslovenskí kupci ešte pred zavedením obmedzení krakovským právom skladu. Po rieke Visla najmä na pltiach a lodiach prevážali tovar, ktorému Krakov nedokázal konkurovať. Pre Krakov bolo preto dôležité privilégium skladu všetkých kupcov.

Obsah dohody

Pakt vzájomnosti medzi Krakovom a Košicami obsahoval tieto body: 1. Košickí kupci majú právo prechádzať s tovarmi cez Krakov do všetkých krajín ako predtým. 2. Do Pruska, kým trvá s ním vojna, ich cesty nie sú oprávnené. 3. Krakovskí kupci, ako predtým, môžu ísť s tovarom do Košíc a tam zložiť tovar podľa dávneho práva a zvyklostí. 4. Ak niektorá strana nebude chcieť dodržiavať tieto ustanovenia, vypovie ich druhej strane štyri mesiace dopredu, aby každý kupec stačil poslať tovar domov alebo z domu. 5. Obidve strany si budú navzájom pomáhať voči dlžníkom.

Pakty vzájomnosti (z rokov 1390 a obnoveného z roku 1394) neboli jediné zmluvy oboch obchodných centier - Krakova a Košíc. Napr. v mierovej zmluve svojich panovníkov uzavretej vo februári 1491 po viacmesačnej hrdinskej obrane Košíc bola aj časť o obchode, na ktorý doľahla vojna. Podľa nej dlhy Krakovčanov, Košičanov a iných kupcov z oboch kráľovstiev sa vyplatia a uvoľnia zálohy, keď veriteľom narastú výdaje, tieto preplatia dlžníci. Bol stanovený dátum, dokedy sa má vyplatiť Krakovčanom suma za tovary, deponované počas obliehania Košíc.

Riečny prístav v Košiciach

Pre vodnú dopravu boli tak ako v súčasnosti, prístavy, kde sa tovar nakladal na plavidlá. Samotné Košice boli riečnym prístavom. V nich, tiež v Bardejove aj v Stropkove stavali a opravovali lode. Vodné obchodné cesty viedli do Poľska cez rieku Poprad, Dunajec a na týchto obchodných trasách boli miesta, kde vyberali mýto od lodí a pltí.

Ľahký tovar vozili na koňoch a vozoch. Boli to kožušiny, plátno, víno, vosk, med. Tento ľahký tovar miešali na vozoch s ťažším tovarom, okrem kovov - železa, medi, ocele - ktoré prevážali po vode, Košičania exportovali aj dobytok, najmä voly a kone. Ak by sa niekto pýtal, kde brali Košičania kožušiny, odpoveď by našli v knižke "Počiatky Košíc a Vznik metropoly" od prof. Halagu, ktorý nám na túto otázku odpovedal: "Košické lesy boli veľmi bohaté na zverinu, vtáctvo, bolo tu veľa rýb. Vieme, že Košičania sa v starom období špecializovali na nakladanie rýb a tie vyvážali až do Pruska. Pestoval sa tu ľan, bolo veľa tkáčov, mali sme kvalitné víno, dobré drevo, ktoré podľa dohody s Gdaňskom exportovali špeciálne pre výrobu a opravu lodí. Z Poľska sme dovážali vtedy módny tovar, látky, obuv, šatstvo, papier, knihy, písacie potreby, vzácne, ale aj lacnejšie a cenovo výhodnejšie tkaniny. S importovaním tovaru k nám vznikali aj niektoré jeho názvy napr. stužkám hovorili 'pentle ', čipkám 'flandra ' podľa ich pôvodu z Flandier. Významný bol dovoz soli do Košíc."

Kupecké karavány

Tovar suchozemskými cestami dopravovali na koňoch, somároch, vozoch, saniach. V súvislosti s obchodom vzniklo povozníctvo, furmanstvo. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa východoslovenské kupecké karavány uberali "kráľovskými" cestami, na ktorých panovník zaručoval bezpečnosť a slobodu pohybu všetkým cestujúcim svojimi strážcami. Mali stanovištia na hradoch, odkiaľ bol dobrý výhľad na celé okolie, na cestných priechodoch alebo sprevádzali karavánu ako ochranný sprievod. Vyhýbali sa veľkým a nepriehľadným lesom, aby ich neprepadli zbojníci. Je známe, že zbojníkov najímali na takéto prepadnutia aj niektorí feudáli. Tu to boli Omodejovci. Neistota na verejných cestách nútila kupcov vyžiadať si vopred od miest, kam viezli tovar, ozbrojený sprievod, ktorý im išiel oproti. Z tých čias určite pochádzajú aj slová piesne: "Ide furman dolinou a zbojníci bučinou..." Povozníctvo bolo spočiatku službou, neskôr sa zmenilo na zárobkovú činnosť poddaných sedliakov. Povozníctvom sa od 13. storočia zaoberali aj mešťania. Sedliaci vozili tovary na týždenné a výročné trhy, postupne aj do zahraničia, do Poľska a Budína.

Presun centra do Budína

Po roku 1490 sa zmenil systém obchodovania, diaľkový obchod s Krakovom v starej forme prestal. "Vývoz kovov, železa, medi už nebol záležitosťou malých košických kupcov a mešťanov, ale veľkých výrobcov a obchodné centrum svetového obchodu sa presunulo do Budína. Maloobchodné styky s Košicami naďalej pokračovali, ibaže v 16. storočí naši kupci nechodili cez Krakov do ďalších krajín, ale len do Krakova, lebo inde bol dostatok tovaru. Ženy zo Šariša chodili predávať semienka do Galície, ak ich nepredali v Košiciach či Prešove. Dozvedáme sa to z cechových záznamov," dodal prof. Halaga.

Naďalej pokračovala spolupráca s cechmi v Poľsku. Na odporúčanie mohli v Poľsku vandrovať naši tovariši. Jeden dokument uvádza: "Aký je to remeselník, čo vandruje len po Rožňavu? Čím viac a ďalej vandroval, tým viac skúseností získal." Pokračovali aj čulé kultúrne styky.

Mestská rada prijímala opatrenia na konsolidáciu ekonomiky

Občania museli ohlásiť uvoľnený byt alebo miestnosť

Mestský úrad v Košiciach zriadil vo februári roku 1921 bytový senát, ktorý zasadal raz mesačne a po predchádzajúcom dôkladnom skúmaní bytových a rodinných pomerov prideľoval byty najmä tým, ktorí mali viac detí a tiesnili sa aj ôsmi-deviati v jednej miestnosti, hoci peniaze na byt mali. Bytov jednoducho nebolo. Našli sa aj špekulanti, ktorí mali dvojizbové, ale chceli väčšie, aby ich mohli nelegálne prenajímať tým, ktorí boli takmer na ulici. Mestská rada prijala opatrenie, podľa ktorého bol každý povinný do 24 hodín hlásiť uvoľnenie každého bytu alebo miestnosti. V opačnom prípade neuposlúchnutie finančne trestali.

Vyššie platy, drahšie kilowaty

Mestská rada rozhodla aj o zvýšení poplatkov za elektrický úrod, čo odôvodnila: "...následkom nového značného zvýšenia platov a iných nákladov". Správa mestských verejných podnikov, kam patrili aj elektrárne, každému doručila sadzobník týždeň pred zmenou sadzieb. Tie boli dovtedy jednotné - 36 halierov za Hektowatthodinu. Po presiahnutí určitej hranice sa zvyšovala na jednotných 50 halierov. Hranica bola stanovená pre každý mesiac rôzne. Košičania hundrali, na druhej strane využívali ponuky lacnejších nákupov. Najlacnejšia ranná i popoludňajšia káva bola na Mlynskej 29 v Sponerovej mliekárni a vedľa kina Korza v Jasuschovej "pojedálni" každý deň o piatej poobede zase údené mäso a tokajské vína. Atrakciou bola dámska kapela Lidušky Koudelkovej z Prahy, ktorá vyhrávala v reštaurácii Abázia.

Návštevy Košíc

významnými ľuďmi, delegáciami vyšších orgánov boli vždy mimoriadnou udalosťou a príležitosťou predviesť to najlepšie. Vtedy to bola návšteva delegácie Národnej rady z Prahy. Trvala len pol dňa. Županov poradca Juraj Bulla ju povozil autom po Hlavnej, zaviedol do dómu, Ústavu Komenský, Štátnej ľudovej školy na Hviezdoslavovej ulici, do dievčenského gymnázia i obchodnej a hospodárskej akadémie. Poobede odprevadili hostí na rýchlik, lebo večer ich očakávali v Lipt. Mikuláši. Mešťanostu Mutňanského navštívil minister pre správu Slovenska Dr. Ján Mičura pred poradou v Bratislave o rozdelení veľkostatkov. Do Košíc zavítal aj MUDr. Dušan Makovický, osobný lekár L. N. Tolstého, keď prišiel navštíviť svojho brata Vladimíra, prezidenta Slovenskej banky v Bratislave. Bolo tu aj zasadnutie zástupcov Správy železníc ČSR, Poľska a Rakúska, ktoré rozhodlo o novom poriadku v pohraničnej kontrole cestujúcich vo vlakoch, na ktorú bolo veľa sťažností, najmä na jej dlhé trvanie. Od februára kontrolovali všetkých vo vlaku a vystúpili len tí, ktorí mali "veľmi objemnú batožinu, alebo sa zdala kontrolným orgánom podozrivou".

Originálne privítanie ministra

Minister pôšt a telegrafov Dr. Fotka sa vybral na inšpekciu železničnej stanice a riaditeľstva v Košiciach, aby spoznal v nich pomery a prácu svojich podriadených. Košický župan bol v tom čase na porade v Bratislave, takže ministra prijali iba železničiari. Ešte šťastie, že Dr. Ruman nebol na privítacej ceremónii, aspoň osobne nezažil blamáž, ktorá sa stala na košickej stanici o ktorej mu okamžite telefonovali na poradu. Čo sa stalo?

Keď sa minister informoval na tepny verejného života - poštu a telegraf na košickej stanici (tam bol hlavný telegraf) za prítomnosti hlavných radcov oboch rezortov, policajného riaditeľa, mešťanostu a všetkého úradníctva, stalo sa niečo nepredvídané. Zo železničnej stanice, kde sa zhromaždil väčší hlúčik ľudí a zmätene kričal, odrazu vybehlo asi stokilové prasa a namierilo si to rovno do parku, ktorému vtedy hovorili Košičania "francúzsky park". Za prasaťom utekali muži v uniformách od najnižších po najvyššie hodnosti. Kričali, hrozili, snažiac sa prasa polapiť. Niektorí aj spadli, ale krochkáča nechytili. Ten si prišiel na svoje medzi kvetmi, čo trvalo asi pol hodinu, potom si dal čelom vzad a sám sa odobral späť do chlievika. Bolo to prasiatko prednostu košickej železničnej stanice. Našťastie ušlo iba jedno z prednostovho domáceho hospodárstva, ktoré tvorili aj operence.

Keď ministra sprevádzali na radnicu na Hlavnú ulicu, kde sa mal stretnúť s členmi mestskej rady Košíc, prihodila sa ďalšia havária, lenže nie spoločenská, ale naozajstná. Splašili sa kone v koši, ktorých "kočíroval" správca veľkostatku košickej hospodárskej školy. Koleso koča, uháňajúceho veľkou rýchlosťou, vošlo do koľaje električkovej trate a koč sa prevrátil Našťastie sa to obišlo bez úrazu.

Starodávne mestské novosti z roku 1921

ZLODEJI sa vlámali 9. septembra do pivnice policajného inšpektora Farlahýna na Vodnej ulici v Košiciach a odniesli bečku (súdok) kvasených uhoriek, sedem litrov vína, vajcia naložené vo vápne a údené klobásy.

SLOVENSKÝ UČITEĽSKÝ ÚSTAV ako centrum pre výchovu budúcich učiteľov otvorili v Košiciach. Do prvého ročníka môže byť prijatých 40 žiakov najmenej pätnásťročných 5. a 6. septembra budú robiť skúšku zo slovenčiny a počtovedy.

ZA LÚPEŽ V TRAFIKE v Sokolskom sade v Košiciach odsúdili na väzenie a stratu občianskych práv na tri roky Jozefa Kočiša. Fajčivo v cene päť tisíc Kč predal priekupníkom, ktorí boli odsúdení podmienečne na jeden rok a 150 korún pokuty.

NÁRODNÝ KLUB pozýva obecenstvo z Košíc aj blízkeho okolia na bezplatný priateľský večierok s kultúrnym programom 3. septembra o 20.00 hodine.

NA NÁVŠTEVU PREZIDENTA MASARYKA sa pripravovalo mesto Košice na 21. septembra. Župan Dr. Ruman sa obrátil 5. septembra na obyvateľov, aby sa pripravili na jeho dôstojné privítanie.

MANIFESTAČNÁ SCHÔDZA štátnych zamestnancov všetkých kategórií v Košiciach bude 18. septembra o desiatej doobeda v sále Čsl. domu kvôli akcii proti drahote a za stabilizáciu platov.

PROFESOR ZO SORBONY v Paríži Luis Eisenmann pricestoval do Košíc s priateľom prof. Hansenom z Tatranskej Lomnice, kde boli na letnom pobyte, aby sa oboznámil s Košicami a ich dejinami. Študoval dejiny československého národu, o čom písal knihu.

Najvyšší obrat mali z korenín

Od 80. rokov 19. storočia dosahovali v Košiciach najväčší export veľkoobchodníci s vínom. Ale najvyšší obrat dosahovali veľkoobchodníci s koreninami a s koloniálnym tovarom. Spomenieme veľkoobchodníkov Bellera, Kuhlmanna, Szákmáryho, Zahra, Vizyho. Firma Záhr a Szákmáry založená na začiatku 60. rokov 19. stor. bola najväčším podnikom svojho druhu na Slovensku. Záhr a Szákmáry boli nevlastní bratia z obchodníckej rodiny, pokračujúci v tradícii svojich predkov a v ich tradíciách pokračovali ich potomkovia. Mali také obchodné kontakty v Európe i zámorí, že dokázali zadovážiť pre košických obchodníkov aj obchodníkov zo širokého okolia kávu, južné ovocie, egyptskú cibuľu, taliansky karfiol, olivy a všetky druhy zeleniny z iných miest Uhorska.

Za pozornosť stojí jediný veľkoobchod s plátnom a metrovým tovarom F. Bródy. Mal veľkú zásluhu na udomácnení modrotlače v spolupráci so slovenskými podomovými obchodníkmi. Presvedčil ich o vynikajúcej kvalite slovenských výrobkov, ktoré začali nakupovať u neho namiesto dovážaných českých. Bródy zriadil na Orave v Slanici vlastnú výrobňu a pre vlastný obchod v nej vyrábal špeciálne tkaniny z bavlneného vlákna, ktoré dovážal z USA a Egypta a označoval ich ochrannou značkou košického Dómu sv. Alžbety. Okrem tkanín predával vo svojom obchode 460 druhov tovaru, najmä šatky z kartónu, bez ktorých sa neobišla ani jedna vidiecka žena, tiež šatky z hodvábu, vlny, zefíru, výrobky z ľanového plátna, bytový textil a celý rad výrobkov textilnej galantérie.

Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  1. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  5. Konferencia - EU support for research
  6. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  7. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  8. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  9. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 21 268
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 14 795
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 587
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 398
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 327
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 417
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 651
  8. Štefánka by Pulitzer 4 350
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 817
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 980

Neprehliadnite tiež

Do auta narazil autobus, keď vodička dávala na priechode prednosť

Pri nehode v Čečejovciach sa zranilo päť ľudí, z toho dve deti.

Ilustračné foto.
Ľudia si pripomínali pamiatku dvoch mladých ľudí aj v Prešove.
Andrej Kiska - prezident SR.

Košice a kraj budú chcieť od štátu na EYOF 40 miliónov eur

Organizácia svetového podujatia je ohrozená.

Ani jedno športovisko nie je momentálne schopné organizovať súťaže v rámci EYOF.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: Fico a Danko, choďte už preč, odkazujú protesty

Len v Bratislave je viac ako 30-tisíc ľudí, zhromaždenia sú po celom Slovensku.

DOMOV

Ľudia si pripomínajú pamiatku Jána a Martiny (fotogaléria)

Námestie SNP v hlavnom meste je po roku opäť plné.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop