Český herec Jiří Bartoška dostal pre okuliare

Milana Lasicu v golfe vždy porazí, od Milana Kňažka dostáva "na frak"Český herec Jiří Bartoška nemá stále angažmá, hosťuje v štyroch pražských

Milana Lasicu v golfe vždy porazí, od Milana Kňažka dostáva "na frak"

Český herec Jiří Bartoška nemá stále angažmá, hosťuje v štyroch pražských divadlách a takýto spôsob hrania mu nanajvýš vyhovuje. Je sám sebe pánom a má tak dostatok času aj na Medzinárodný filmový festival v Karlových varoch, ktorému je už 12 rokov prezidentom. Košičanom sa uplynulú nedeľu predstavil v rámci festivalu Višegrádske dni, ktoré organizuje združenie Forsa. Po predstavení v dobrej nálade si našiel v šatni divadla Thália čas na krátky rozhovor. "Odložil" si okuliare na čelo, zapálil si cigaretu a čo-to nám o sebe prezradil.

"Bol som tu už veľmi dávno a musím povedať, že som príjemne prekvapený. Mal som také sivé spomienky na Košice a naozaj ma potešilo, keď som videl, ako je toto meste obnovené. Prešiel som sa po Hlavnej ulici a obzrel si zblízka ten potôčik - ja ho volám Schuster River," prezradil nám J. Bartoška so smiechom.

Priznal však, že na opačný koniec bývalého Československa sa mu cestovať veľmi nechce... "Keď si predstavím, že kvôli hodinovému predstaveniu som šiel 900 kilometrov... Ale je to festival, takže sme prišli. Inak som však - priznám sa - veľmi lenivý a najradšej hrám iba v Prahe. Škoda, že Košice sú takto z ruky. Pamätám si, že som tu v okolí nakrúcal film so Stanom Párnickým. Volalo sa to Cukor a bolo to o pašerákoch cukru. Keďže sme mali nakrúcať v prostredí plnom rozkvitnutých jabloní a tie nám stále odkvitali počas nakrúcania, museli sme sa sťahovať stále viac a viac na východ," pospomínal si J. Bartoška.

Košičanom sa predstavil na divadelných doskách so Zuzanou Bydžovskou v hre pražského divadla Ungelt - Mathilda. Spolu si ich môžu diváci pamätať aj z nového českého filmu Príbehy obyčajného šialenstva, kde si zahrali tak trochu úchylnú manželskú dvojicu. Film sa nakrúcal podľa divadelného predstavenia a podľa J. Bartošku filmová verzia "dostala na prdel". "Rovnako je to diskutabilné aj pri filme Bolero, ktorý sme nakrúcali podľa skutočnej udalosti. Neviem, ako ste túto kauzu vnímali vy na Slovensku, kde sa udiala, no u nás sa o tom začalo hovoriť až po nakrútení Bolera." V Bolere si J. Bartoška zahral bohatého muža, ktorý kryje vinu svojho syna, jedného z vrahov Mariky Čihanovej. "Ľudia sa pokúšali nás do toho vtiahnuť viac, ako by bolo treba. Mali sme možnosť pozrieť si materiály a bolo nám jasné, že v tomto prípade je veľa nejasností. Nie som však povolaný robiť v tomto závery."

K divadlu sa dostal náhodou

J. Bartoška tvrdí o sebe, že je fatalista a v mnohých prípadoch sa spolieha na náhodu. Tá ho aj dostala - spolu s láskou k študentke herectva - k divadlu. Na prijímačky na brnenskú JAMU ho pripravil kamarát Bolek Polívka. "Nikdy som nemal chuť mu za to vynadať. Nebol dôvod. Veď mi ukážte nejaké iné povolanie, pri ktorom stačí vstávať na desiatu... Som skutočne fatálne založený, veci nechávam plynúť. Keby som nerobil divadlo, skončil by som ako šofér. Lebo to sú jediné dve veci, ktoré ma bavia. Viem si celkom dobre predstaviť, že by som v železiarniach v Podbrezovej robil šoféra nejakému námestníkovi riaditeľa. Vlastne som sa už s tamojším šéfom dohodol, že na penzii tam dostanem miesto strážnika. Budem mať veľkého vlčiaka, chodiť s páskou na ruke, kde bude napísané - Strážna služba. Budem robiť iba nočné služby, kde si dobre pospím a cez deň budem na Táloch hrať golf. Už sme sa dohodli na celkom slušnom plate," vylíčil nám svoj dôchodok J. Bartoška so smiechom.

Istú dobu mal však utkvelú predstavu, že strávi dôchodok v New Yorku. "Aj keď je pravda, že ja nie som vyberavý a všade sa cítim dobre, bol som istú dobu presvedčený, že na staré kolená chcem ísť do New Yorku. To mesto sa mi totiž veľmi páči, ja som totiž taká mestská krysa a v New Yorku je veľa galérií, divadiel... To by mi vyhovovalo, ale zmenil som názor. Všade im tam totiž teraz zakázali fajčiť, takže tam nepôjdem," prezradil s úsmevom, zapaľujúc si počas rozhovoru už vari tretiu cigaretu... "Inak mám však z New Yorku dobrý pocit - to nie je Amerika, to je celý svet, všetko je tam tak pomiešané. Američania sú však pokrytci a všetko svoje by chceli celému svetu implantovať. My Česi nemáme toho veľa na implantovanie... Skôr by sme mali prijímať."

Divadlo by J. Bartoškovi na dôchodku vraj nijak zvlášť k životu nechýbalo a to aj napriek tomu, že sa viac považuje za divadelného ako filmového herca. Krátko po skončení JAMU pôsobil v Divadle na Provázku v Brne, neskôr v Činoherním studiu v Ústí nad Labem. V rokoch 1978-1991 bol členom Divadla Na Zábradlí a do roku 1994 Divadla Bez zábradlí. Dnes je sám sebe pánom a nemá stále angažmán v žiadnom z divadiel. "Keď sa pre rokmi zrušilo Divadlo Bez zábradlí, vravel som si - čo teraz budem robiť? Nakoniec sa ukázalo, že mi to až tak neprekážalo. Hrám v štyroch divadlách, všade však iba hosťujem. Som sám sebe riaditeľom a keď si poviem, že teraz chcem voľno, tak si ho spravím a idem teraz v októbri hrať na dva týždne na Madeiru golf. Ak by som mal angažmán, povedali by mi - to nás pán Bartoška nezaujíma, že vy si chcete ísť zahrať golf."

J. Bartoškovi veľmi vyhovuje, že je sám sebe pánom. Predsa len sa však nájde ktosi, koho požiadavkami sa musí riadiť. "Je to náš pes Tonda. Ten mi stále šéfuje. Je to tá najpanovačnejšia rasa, ktorá existuje - dlhosrstý jazvečík. Má nado mnou absolútnu nadvládu."

Golf - zdá sa - priťahuje hercov, podľahli mu už mnohí českí ale aj slovenskí. Zatiaľ čo napríklad Milan Kňažko tvrdí, že sa vďaka golfu udržuje v dobrej fyzickej kondícii, J. Bartoška vyhľadáva tento šport z úplne iných dôvodov. "Vôbec ho nehrám kvôli kondícii. Ja všade hovorím, že to hrám preto, lebo je to jediný šport, pri ktorom môžem fajčiť... A po druhé - prejdem sa takých osem kilometrov peknou, kultivovanou krajinou." Občas si dá partičku aj so svojimi hereckými kolegami. "Najradšej hrám s Milanom Lasicom, lebo toho takmer vždy porazím. S Milanom Kňažkom je to naopak, lebo ten takmer vždy porazí mňa a dostanem na frak..."

Netušil, do čoho ide

Keď pred dvanástimi rokmi vstupoval ako riaditeľ do Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, netušil, na čo sa to vlastne nechal nahovoriť. "Mal som taký dojem, že si oblečiem biely smoking, do ruky vezem ružu a slávnostne festival otvorím. A že ho nakoniec prídem zakončiť a to bude všetko. Netušil som, že sa za tým skrýva celoročná práca. Programové oddelenie festivalu lieta po celom svete, ľudia sa teraz v týchto dňoch vracajú z Tokya, Londýna, Montrealu... Je to obrovský tím veľmi šikovných ľudí."

Každoročne však festival priťahuje pozornosť ľudí a aj médií nie len vďaka zaujímavým filmom, ale aj vďaka množstvu hviezd, ktoré sú hosťami festivalu. Ten tohtoročný bol doslova hviezdami zaplavený - pozvanie prijali Robert Redford, Sharone Stone, Liv Ullman či Matt Damon. "Čím je to väčšia hviezda, tým sa správa normálnejšie. To len tí, ktorí hviezdami nie sú, si chcú hviezdnymi maniermi dokázať opak." Aj J. Bartoška priznal, že pred mnohými osobnosťami, ktoré ako prezident festivalu v Karlových Varoch vítal, cítil značný rešpekt. "Bolo tomu tak však iba na začiatku, keď som ako prezident festivalu začínal. Sú to však veľmi normálni ľudia a ja to už robím dvanásty rok, takže už to takto intenzívne nevnímam ako na začiatku. Keď priletel Michael Douglas so synom súkromným lietadlom, pripadalo mi to bežné. Sú to všetko fajn ľudia."

K titulu prezident filmového festivalu ho vôbec neláka priradiť si iný prezidentský titul - politický. "Nie, nie, nie. Nikdy som o politike ani len neuvažoval. Za totality niektorí moji kolegovia tvrdili, že vstúpili do Komunistickej strany preto, aby ju zlikvidovali zvnútra. Poznám dnes veľa nezávislých poslancov v parlamente, ktorí tvrdili, že budú náš štát naprávať zvnútra... Nedá sa to. Všetky tie politické hry vás zhltnú a pomelú a vypľujú iba hmotu... Človek si potom prestane vážiť samého seba a dlho mu trvá, kým sa opäť vie naplno vrátiť do života. Ja nevidím dôvod, prečo by som mal také čosi podstúpiť."

Aj keď si J. Bartoška viac pochvaľuje divadelné herectvo, ľuďom sa do povedomia viac dostal vďaka filmom či televíznym seriálom a vďaka festivalu mu film aj tak zaberá viac času... "Musím povedať, že som nemal to šťastie, aby som robil iba vydarené filmy. Aby som povedal pravdu - nakrútil som už veľa "sraček". My herci sme často iba ako nájomní robotníci. Keď sa nakrúca film, tak dostaneme prácu a nakrúca sa... Inak ma film veľmi nezaujíma a dávam prednosť hraniu v divadlách. Musí mi byť ponúknutý veľmi dobrý film, aby som to vzal... Už som lenivý čakať na nočné nakrúcania a znášať iné únavné veci... Dostal som ponuku nakrúcať na budúci rok nejaký film na Slovensku a veľmi uvažujem, či to prijať alebo nie... Ešte som sa nerozhodol, keď si predstavím to dochádzanie na nakrúcania... Ako hovorím - som lenivý."

Inak si však na početné nakrúcania na Slovensku spomína rád a stále sa cíti Čechoslovákom. "Vo svojom srdci som federalistom," vysvetlil nám naprávajúc si okuliare - typicky pre neho "odložené" na čele. "Je to už vlastne akási moja značka - tie okuliare na čele. Ja som si zvykol ich takto nosievať a ľudia si zas zvykli takto na mňa. Halina Pavlovská mi dokonca dala indiánske meno - Ten, ktorý vidí čelom," dodal J. Bartoška s úsmevom.

Dátum narodenia: 24. marec 1947

Znamenie: Baran

Miesto narodenia: Děčín

Ukončené vzdelanie: JAMU v Brne

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Relax: golf

Výber z filmografie:

2005 Anděl Páně

2005 Příběhy obyčejného šílenství

2004 Bolero

2001 Ideální manžel

1999 Všichni moji blízcí