Akoby tá baráž o Nemecko ani nebola

Skúsim netradične, pohľadom na ľudí z médií. Noviny pred zápasom s Rusmi kričia: Teraz alebo nikdy! Ide o všetko! Karol Polák zaháji svoj návrat za mikrofón veľkolepým: Slovensko klope na bránu svetového šampionátu! Po zápase ktosi označí remízu na Tehelnom poli za historickú chvíľu slovenského futbalu! Áno, keď o historickej chvíli hovoria v Togu, Ghane, Angole či Pobreží Slonoviny, to sedí. Oni sú už tam. Majú na to právo. Ale či sme sa my už dočista pojašili? Hovoriť o historickej chvíli, keď to najdôležitejšie v kvalifikácii je ešte len pred nami? Akoby tá baráž ani nebola. Veď je to len maličkosť, vyradiť Turkov, Čechov alebo Španielov... Keď sme niekde klopali, tak ešte len na dvere garáže svetového šampionátu. Až za ňou je brána do Nemecka. O všetko predsa pôjde až v novembri! Alebo sa mýlim?

Veľa som čakal od Karola Poláka, veď na jeho futbalových komentároch som bol odchovaný. Všetka česť jeho reportérskej minulosti, ale vlak mu, zdá sa, už dávno ušiel. Príliš málo informácií vzhľadom na jeho persónu, viac ´preklepov´ ako by bolo zdravé. Že mnohokrát netrafil meno hráča (napodiv nielen ruského), čo bol pri lopte, dalo by sa ešte odpustiť, veď sedemdesiatnik už ťažko bude mať oči mladíka. Že ho až ´prísediaci´ Weiss musel upozorniť na to, že hráč (Hodúr) od ktorého žiadal po prestávke viac aktivity, je už dole z ihriska, bolo už trápnejšie. Ale keď označil Rada Zabavníka (jedného z tých mladších) za 35-ročného, vraj najstaršieho borca nášho mužstva, mal som toho tak akurát dosť.

Nestáva sa často, ale tentoraz výkon nášho mužstva ďaleko, ďaleko predčil jeho komentár.

mat

Autor: Úradný papier stále "letí"?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári