Pytón uhryzol brušnú tanečnicu pred zrakmi šokovaných divákov
"Prišiel cirkus!" rozradostene zvolávali deti po uliciach. Voľakedy... Dnes je to úplne inak. Komedianti sa už netešia takej sláve ako kedysi a vypredané vystúpenia sú minulosťou. Cirkusovú zábavu nahradili výdobytky modernej techniky. O tom, ako sa žije cirkusantom v takýchto "konkurenčných" podmienkach, sme sa porozprávali so zamestnancami maďarského cirkusu. Jeho šapitó môžu Košičania do nedele zhliadnuť pri OC Galéria na Terase.
Televízia, počítačové hry či internet vedú nekompromisnú a úspešnú dobyvačnú vojnu s voľným časom ľudí. Napriek tomu, že máme nespočet možností, ako stráviť chvíle voľna, cirkusové vystúpenie má svoje neopakovateľné čaro. Čaro živého kontaktu, nefalšovanosti a poctivosti. Všetko je skutočné a pravé. To sú hodnoty, ktoré nám moderné multimédiá nikdy neposkytnú.
Keďže riaditeľ cirkusu do Košíc neprišiel, zodpovednosť jeho chod ležal na pleciach ostatných členov. Schválne nehovoríme zamestnancov, ale členov, pretože patria do jednej rodiny. "My sme už tak zohratí, že cirkus funguje aj bez priameho vedenia," tvrdí 22-ročná Beatrix Adam, ktorá je manželkou riaditeľovho syna. "Každý, kto sa v tejto dynastii narodí, stane sa cirkusantom. Nie je to zákon, ale zatiaľ to tak bolo vždy. Náš cirkus sa dedí z generácie na generáciu už 250 rokov." Beatrix je tiež z fachu. Prišla sem za manželom z inej maďarskej cirkusovej rodiny.
Členovia cirkusu žijú v maringotkách podľa rodiny, do ktorej patria. Okrem zopár zamestnancov sú všetci vzdialení i blízki príbuzní. Každá rodina si varí, perie, žehlí sama pre seba. "Tak isto ako vy v byte, žijeme my v karaváne. Skončíme robotu (vystúpenie) a ideme ´domov´. Vedieme normálny život s bežnými starosťami s domácnosťou," prezrádza Beatrix.
Na jednom mieste vystupujú približne dva týždne. Potom putujú ďalej. Poskladať stan so všetkým, čo pod neho patrí, stihnú za tri hodiny. Potom ich vodári a elektrikári napájajú na mestské siete. V tento "ukotvovací" prvý deň musia zabezpečiť reklamu. Povylepujú plagáty, roznesú letáky, navštívia miestne médiá. "V takýto náročný deň sa všetci pätnásti zídeme o šiestej hodine ráno pred a s robotami končíme o 23. hodine večer. Povolenie na stanovište, elektriku, vodu a vylepovanie reklamy si vybavujeme týždeň pred príchodom cirkusu."
Každý okrem principála má svoju prácu v cirkuse i svoje číslo na predstavení. Principál nepracuje nie preto, že je tu pánom, ale preto, že má 72 rokov. Cirkus je zameraný na artistické vystúpenia. Choreografiu i program vymýšľajú spoločne. Robia to, čo ich baví a na čo majú fyzické i psychické dispozície. Nové číslo nacvičujú denne dovtedy, pokiaľ ho nezvládnu perfektne.
V minulosti mali tigre i pumy
O dvojhodinovú zábavu publika sa starajú žongléri, šašovia, silák demonštrujúci svoju silu, fakír na ihličkách s gréckym ohňom, kovboj z western show, iluzionisti, baleťáci vo vzduchu a krkolomné kúsky predvádzajú artisti. Návštevníkom sa páčia čísla so zvieratami. Nezbedných pudlíkov vedie 53-ročná pani principálová. Najväčší úspech však žnú brušné tanečnice opásané troma veľhadmi.
Najmenšia je dvojmetrová boa, pytón má 2,5 metra, ale ten najzaujímavejší "kúsok" je obrovská anakonda, ktorou je počas orientálnych rytmov obťažkaná Beatrix. "Meria tri a pol metra a váži 65 kg. Je veľmi ťažká, ale musím to vydržať," povzdychne si. Hadi zjedia veľa, aj keď "obedujú" len každý druhý týždeň. Najväčšia anakonda zožerie päť 1,5 kg zajacov, stredný pytón šesť morských prasiatok a najmenšia boa 20 bielych myší. Živé "jedlo" kupujú od chovateľov. "Každý tretí deň hadom čistíme ležovisko. Nafukujeme im bazén a aby si v ňom zaplávali." Hadov sa neboja, lebo ublížiť môžu len vtedy, keď sú hladní. No zo začiatku im dal pytón zabrať. Keď si ho zaobstarali, bol divý a veľakrát na nich zaútočil i uhryzol. Brušnú tanečnicu dokonca aj pred divákmi na predstavení. "Bol dosť dlho zavretý v teráriu, takže si nenavykol na ľudí. Teraz už počúva."
Tak ako každý, kto k profesii potrebuje zvieratá, aj cirkusanti sa museli vysporiadať s aktivitami ochranárov zvierat. Kvôli nim vylúčili z programu vystúpenia mnohých atraktívnych zvierat a úplne zmeniť zameranie cirkusu. "Preto máme len hadov a psov, aby sme s nimi nemali problémy. V minulosti sme vystupovali s veľkými mačkovitými šelmami. Mali sme tigre i pumy, papagáje a opice. Každé zviera malo klietku, starali sme sa o nich vzorne. Boli ako členovia cirkusu, veď aj oni nás živili," spomína Beatrix. V ich záujme bolo, aby sa zvieratá dožili v dobrom zdraví čo najdlhšieho života. Každá choroba ich stojí peniaze u veterinára a uhynutie zvieraťa znamená nielen finančnú ale aj psychickú stratu. Nehovoriac o rokoch práce potrebných na jeho výcvik.
"Ochranári na nás ´útočili´, že zvieratá držíme nasilu a že sa o nich poriadne nestarámeí. Požadovali, aby sme im zabezpečili väčšie klietky, väčší výbeh, jednoducho zo všetkého viac. Tak sme to vzdali. Finančne by sme tieto požiadavky neuniesli, preto sme zvieratá popredávali." Neveria, že v ZOO majú zvieratá lepšiu starostlivosť, akú by im poskytol cirkus. Veľakrát sa stalo, že na reklamnej tabuli, kde mali vylepený svoj pútač, našli protestný plagát ochranárov s textom "NETÝRAJTE ZVIERATÁ!".
Hrajú od marca do novembra
Cirkus vystupuje v Maďarsku, Slovensku a v Poľsku. Jeho artisti sú však pravidelne pozývaní na vystúpenia do iných cirkusových arén v Európe. Pochodili Spojené arabské emiráty, Rakúsko, Nemecko, Španielsko i Taliansko. "V Maďarsku záujem o cirkusové predstavenia začal ochabovať pred 12 rokmi, na Slovensku pred siedmimi rokmi. V tom čase sme ešte mávali vypredané všetky lístky. Ale aj tak je na Slovensku o cirkus väčší záujem ako u nás. Možno je to aj tým, že predstavenie v Maďarsku stojí raz toľko ako u vás."
Cirkusanti si na seba zarábajú sami, preto ani choroba nie je dôvodom, prečo by nenastúpili na javisko. Iba vo veľmi vážnych prípadoch sa neúčasť toleruje a chápe. Financovanie chodu cirkusu je náročné, len stan stojí štyri milióny forintov. Teraz má osem rokov, ale pri správnej starostlivosti vydrží aj 30. Starať sa treba o 12 karavánov, po štyri nákladné a osobné autá. Cirkusová sezóna začína od polovice marca a končí v strede novembra. Zimujú so zvieratami vo svojich domoch a bytoch v Budapešti. Keďže vystupovať pod šapitó sa vtedy nedá, predstavenia presúvajú pod strechy kultúrnych domov a do cirkusov v teplejších zahraničných krajinách.
A ako riešia túlaví cirkusanti povinnú školskú dochádzku svojich detí? "Musíme sa učiť samostatne. V Maďarsku sme chodili do škôl v mestách, kde sme práve vystupovali," spomína Beatrix na svoje školské časy. "Po vyučovaní sme prišli domov a robili sme si domáce úlohy, večer nás čakalo vystúpenie. Polročné a celoročné známky na vysvedčeniach sme získavali tak, že v mieste trvalého pobytu sme museli robiť individuálne skúšky." Nevadilo im, že mali stále novú školu, nových spolužiakov. V cudzom štáte sa deti učia z knižiek sami. Po skončení základnej školy študujú na gymnáziu pre artistov. Momentálne však v ich veľkej rodine nie je ani jedno školopovinné dieťa. Najmladšia vystupujúca je dcérka Beatrix, ktorá má tri roky.
Je pravdou, že zábavu komediantov dnes vytlačili do úzadia novodobé technické vymoženosti. "Dávnejšie to bolo tak, že keď vošiel cirkus do mesta už všetci vedeli, že je tam. A hneď v ten deň sme museli začať s predstavením, pretože ľudia sa nevedeli dočkať. Teraz dávame veľa peňazí na reklamu v rádiu, v novinách na tabuľách a nič." Beatrix dodáva, že v minulosti bolo cirkusantom po finančnej stránke lepšie, ale ich život bol vo všeobecnosti ťažší. V súčasnosti im veľa vecí uľahčuje moderná technológia.
Účasť na predstaveniach je hlavne cez týždeň dosť slabá, predá sa len štvrtina miest. Lepšie je to v sobotu a najlepšie v nedeľu, keď sa im šapitó zaplní aspoň spolovice. "To je 500 až 600 ľudí. Vtedy je to dobré. Tak ako bolo voľakedy, už nebude nikdy. Svet sa mení a aj ľudia sú stále iní. Ale cirkus má svoju krásu stále a je ešte dosť ľudí, ktorí ju vidia," konštatuje Beatrix. Cirkusový život nezavesia na klinec, pretože si myslia, že ich situácia sa stabilizovala, že v budúcnosti návštevnosť neklesne, ale zostane na približne rovnakej úrovni ako dnes. Kočovný život im vyhovuje. Žiť inak, by nechceli. "Cirkus je láska, koluje nám v krvi. Psychicky by nás zničilo to, keby sme boli dlho na jednom mieste. Nudili by sme sa. Taký bežný privátny život nevieme žiť. Aj život cirkusanta upadá do stereotypu, ale sme s celou rodinou stále pokope, pomáhame si, smejeme sa spolu. A to sa v domoch málokedy dá realizovať.
U maďarských komediantov pracujú aj traja mladí Slováci, pochádzajúci z okolia Komárna. Zuzana už sedem mesiacov asistuje na vystúpeniach a počas neprítomnosti pani principálovej ich aj konferuje. Erik a František, ktorý nám celý rozhovor prekladal, už päť mesiacov pomáhajú pri stavaní cirkusu, s rekvizitami počas predstavenia. "Zuzana s Erikom sa tu dostali na inzerát, ja cez kamaráta. A neľutujem, pretože je to dobrý život a zaujímavá práca," hovorí náš tlmočník. František pred cirkusom pracoval ako ošetrovateľ, čo považuje za stereotypné zamestnanie. Po sezóne sa vráti domov a do pôvodného zamestnania. A keď nabudúci rok komedianti na Slovensko prídu a budú ho chcieť, rád im opäť pomôže.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Úradný papier stále "letí"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
