Prvý reprezentačný štart mu bude pripomínať biela pätnástka
Je jedným z plejády mladých odchovancov košického futbalu, pred ktorými sa otvorili dvere do národného mužstva. Žiaľ, tak ako v prípade Čontofalského, Janočka, Zabavníka, či Kisela, až vtedy, keď bol z Košíc už dávno preč. Aj Marek Sapara ukázal svoj talent v drese 1. FC Košice, ale napokon mohol byť rád, že z potápajúcej sa lode sa mu nejako podarilo zachrániť...
Dvadsaťtriročný rodák z neďalekého Ďurďošíka sa v Ružomberku vypracoval na ústrednú postavu prvoligového tímu a jedného z najlepších slovenských stredopoliarov. Ale to mal dané od sudičiek už do kolísky. A bolo len otázkou času, kedy zaklope aj na dvere reprezentačného tímu. No že to bude v kľúčových okamihoch kvalifikácie na majstrovstvá sveta v Nemecku, sa mu ani nesnívalo. "Bol som na ceste z Trenčína do Ružomberka, keď mi telefonoval bratranec, že som v nominácii. Vracal sa do Španielska, kde už niekoľko rokov žije a počul to vraj v Rakúsku v rádiu. Vôbec som mu neveril a pýtal som sa ho či dobre počul. Veľmi som bol prekvapený," mal ho tréner Galis už dlhšie v merku. "Potom prišiel fax na klub, nominačka a telefonát s trénerom. A mohol som uveriť, že je to pravda a môžem sa tešiť na zraz národného mužstva pred zápasom s Estónskom."
Nik v mančafte mu nedal pocítiť, že je tam bažantom. Možno aj preto, že v ňom sú aj mladší hráči. "Filip Hološko, Škrteľ či Šesták... Vôbec som necítil, že by sa niekto ku mne správal ako k nováčikovi. Ale chvíľu trvalo, kým som si v mančafte zvykol, najmä na tréningoch. Bol som trocha vyhúkaný z toho, ako rýchlo lietala lopta medzi hráčmi, keď medzi sebou hrali. Bol som rád, že som mal hneď partnera na izbu, s Majom Hadom sa dobre poznáme, veď sme spolu hrávali v Ružomberku."
Pred Estónskom vyfasoval bielu pätnástku. "Najradšej by som hral s dvadsaťsedmičkou, ako v lige, ale tá tam nebola, takže mi potom bolo jedno, aké číslo sa mi ujde. Keď sa pýtali kto chce pätnástku, tak som dvihol ruku. A ten dres som si po zápase s Estónskom nechal na pamiatku," zostane mu spomienka na prvý reprezentačný štart. Hoc vybehol na trávnik Tehelného poľa len na desať minút. Proti Rusom bol opäť pripravený na lavičke. "Verte, boli to asi väčšie nervy, ako keby som bol na ihrisku. Vydržal som sedieť iba polčas, druhý som už musel stáť. Nik na lavičke nedokázal obsedieť. Najmä po tých šanciach, ktoré chlapci nepremenili. Som veľmi šťastný, že sme v baráži. Je dobré, že sa bude hrať na dva zápasy. Jeden by bol len o šťastí. Teraz je už jedno, s kým to bude. V kútiku duše verím, že by ma tréner mohol postaviť aspoň v jednom zápase, zas na niekoľko minút, no poteší ma aj to, keď sa dostanem aspoň medzi chlapcov na reprezentačnom zraze. V lige chcem podávať také výkony, aby prišli i ďalšie pozvánky," prežíva mladý východniar šťastné futbalové chvíle.
Aj v Ružomberku asi vedia, že mu raz liptovské bryndzové halušky prestanú chutiť a poberie sa za lepším... "Nejaký záujem o mňa vonku je, ale zatiaľ to nie je nič oficiálne, nik ma ešte neoslovil." Keď postúpi MFK Košice do prvej ligy? "Ha-ha-ha, Košice sú a budú vždy mojou srdcovou záležitosťou, ale rád by som už išiel niekde von, preč zo Slovenska, do nejakého zahraničného klubu, čo by prospelo môjmu futbalovému rastu," neskrýva Marek svoje ambície uchytiť sa vo svete veľkého futbalu.
Určite by k ich naplneniu bolo bližšie z takých majstrovstiev sveta. O tom, či na nich Slovensko prvý raz v histórii bude, rozhodnú dva novembrové dni. "Viem, že naposledy bolo Československo na majstrovstvách sveta v roku 1990 v Taliansku, mám aj knihu o tom šampionáte. O ďalších majstrovstvách sveta, čo boli predtým, toho veľa neviem, veď som mal iba štyri roky, keď sa hralo v Mexiku. Ešte mi niečo hovoria aj niektoré mená hráčov, čo získali napríklad striebro v Čile, že to boli slávni futbalisti, ale to je všetko," nemá Marek svoj vzor ani medzi súčasnými hráčmi. "Na to sa ma často pýtajú, ale ja naozaj vzor nemám. Nemám jedného hráča medzi toľkými výbornými futbalistami, skôr si beriem z každého niečo."
Možno raz bude ako oni, určite má na to predpoklady, veď väčšiu časť kariéry má stále ešte len pred sebou. A o to čo už bolo, sa doma, v Ďurďošíku, stará jeho otec. "On je taký môj archivár. Zbiera, vystrihuje a lepí všetky články, kde sa o mne písalo." Možno to raz bude cenná zbierka...
Bohuš MATIA
Autor: Úradný papier stále "letí"?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
