len jedna. Agentúra Amadeus vás pozýva na orchester Zlaté husle, v ktorého strede sa bude tentoraz vynímať výnimočný muzikant - Jiří Stivín. Repertoár koncertu, ktorý nesie názov Dobrá muzika, prechádza hudbou troch storočí od variácií Bacha, Vivaldiho, Telemanna, cez jazzové a folklórne témy až po úpravy beatlesoviek v novom rozmere. Dokazuje, že charizmatická legenda starej muziky a jazzu - Jiří Stivín dokáže hrať na všetko, do čoho sa dá fúkať, nie pre efekt, ale pre hľadanie nových polôh a vzrušenie diváka, ktorý väčšinou netuší, že najlepšia cimbalovka Zlaté husle môže znieť ako sláčikový orchester i swingová kapela. Ešte pred tým, ako nás český "píšťalkár" navštívi osobne, porozprávali sme sa s ním telefonicky na linke Košice-Praha.
So Zlatými husľami ste v Košiciach hrali už minulého roku, s čím sa predstavíte tentoraz?
"Vlani som hral ako hosť veľkého orchestra a pri tej príležitosti padol nápad, či by sme spoločne nespravili komornejší projekt, ktorý by bol založený na mojom hraní a orchester by mi robil doprovod. Celé by to malo zahŕňať moje hudobné aktivity v oblasti vážnej hudby, džezu i folku. Tomu bude prispôsobený i repertoár."
Tak nám ho priblížte...
"Zahráme vlastne široké spektrum môjho hudobného života, okrem iného odznie moja obľúbená stará hudba, baroko. Ale neobídeme ani ľudovky, ktoré ponúkajú zase iné muzikantské možnosti, samozrejme. Chýbať nebudú improvizácie, bude to ozaj pestré."
Ako si pamätáte slovenského poslucháča?
"Je to tam u vás bezchybné. Občas som si zahral so slovenskou filharmóniou či orchestrom Bohdana Warchala a množstvom tamojších džezmenov. Slovenské obecenstvo nás zakaždým prijalo veľmi vrúcne a spontánne."
Na čom momentálne pracujete?
"Vždy raz do roka, na jeseň, mávame u nás v Prahe koncert na poctu sv. Cecílie, patrónky všetkých hudobníkov. V jednej časti hrávame barokovú hudbu a v druhej improvizujeme na rôzne známe hudobné témy. Tentokrát si tam zhodou okolností pozvem práve orchester Zlaté husle."
Hráte na všetko možné, do čoho sa dá fúkať. Existuje vôbec nejaký nástroj, ktorý by ste si radi vyskúšali?
"Sú rôzne ľudové nástroje, ktoré sú v tej ktorej krajine veľmi originálne a netypické, je preto množstvo takých, ktoré som nevyskúšal. Veľa záleží od toho, kde sa človek práve nachádza. Keď som práve v nejakej exotickej krajine, veľmi rád si zahrám na nejakom miestnom nástroji, ktorý je pre mňa nový a tým veľmi inšpiratívny."
A čo hudba samotná, existuje taká, ktorú vôbec nemusíte počúvať?
"Ja si myslím, že to nie je otázka hudby, ale otázka interpreta a osobnosti. V každej hudbe sa nájdu dobrí a zlí muzikanti. Ja ich ešte rozlišujem na profesionálov, ktorí vám dokážu perfektne zahrať dielo z nôt, alebo umelcov, ktorí dokážu dať do hranej hudby ešte niečo naviac, niečo zo seba."
Kdesi ste povedali, že ako vyštudovaný kameraman ste vlastne amatér a nie ste povinný zahrať každú notu správne...
"...to bola skôr taká sranda, nie je to tak, lebo keď hráme Bacha, alebo nejakú starú muziku, tam si nemôžem dovoliť hrať niečo mimo nôt. Pri improvizácii to je už iná káva."
Vraciate sa občas ešte k filmovej kamere?
"Robím veľa filmovej hudby a popri tom si nakrúcam vlastné dokumenty a videoprogramy pre deti, ktoré im potom púšťam na koncertoch, aby nepozerali stále len na starého dedka v čapici. Tak si vymýšľam ako im tieto posedenia vizuálne spestriť nejakými názornými ukážkami."
Váš syn Adam je basgitarista, nebude spoločný projekt?
"Nie, my si ideme každý svojou cestou. On teraz začal zaplať Pán Boh zase hrať na basu, tentokrát s kapelou Precedens, kde spieva i Bára Basiková, takže sa zase dáva do muziky. Ale nie je vylúčeneé, že niekedy v budúcnosti niečo spolu vymyslíme."
Ako oddychujete od hudby?
"Počúvam hudbu (smiech). Alebo si zajazdím na bicykli, či prepínam programy na telke. Ale nesmie tam byť nič zaujímavé, mňa na tom baví práve to prepínanie. Pol hodinu si zaprepínam a mám kľud. Viem že som o nič neprišiel."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
