dňoch vydala svoje druhé cédečko. Na albume Svet mi stúpil na nohu nájdu jej fanúšikovia 13 nových skladieb, ktorým sama zložila text i hudbu. Keďže väčšina pesničiek je v slovenčine, považuje ho Zuzka za osobnejší, viac sa svojim poslucháčom otvorila. O tom, čo okrem albumu má nové, sme si nedávno poklebetili.

Aj sama si priznala, že slovenskými textami nechávaš poslucháčov viac nazrieť do svojho vnútra. Nebála si sa toho?

- Nie. Práveže som sa tešila. Od 15 rokov skladám pesničky, dávam na papier svoje pocity, zážitky, vždy som túžila zaujať stanovisko. Mám totiž potrebu dávať to, čo cítim, na papier. Okrem toho, ak si to niekto prečíta, nie je to klasická denníková výpoveď. Ten text čosi, občas aj metaforicky, naznačí. Pri skladaní sa trošku motám v medziľudských vzťahoch, je to o mojom pohľade na ne.

Ako vnímaš dnešné medziľudské vzťahy?

- Sú všelijaké. Tým, že som veľa cestovala, mala som možnosť pozorovať ľudí. Ich vzťahy sú trošku zložité. Celý svet je hektický, všeličo sa deje. A ak človek neostane sám sebou a zabúda na iných, je to zlé. Ľudia by sa mali navzájom rešpektovať. Dnešný svet považujem za trošku zvláštny.

Bola si ty stále sama sebou?

- Vždy som sa o to snažila a zatiaľ som sa, našťastie, nedostala do polohy, kedy by som si musela povedať, hop, tak toto už nie som ja. A hoci som v hudobnej brandži ešte iba dva roky, nabrala som už nejaké skúsenosti. Viem, čo mi vyhovuje i aká som.

Bola si v puberte odlišná od svojich rovesníkov? Už len tým, že si písala?

- Nikdy som nikomu nehovorila, že píšem texty. Bola to moja vnútorná potreba, no inak som sa od iných neodlišovala. Hoci, niekedy mám pocit, že ma puberta nejako preskočila.

Nadobro? Alebo len príde neskôr?

- Myslím, že nadobro. (smiech)

Sú na novom albume aj pesničky, ktoré si zložila ešte ako -násťročná?

- Áno. Mala som sedemnásť, keď vznikla Nech sa deje, čo sa má i Tam, kde sa neumiera. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Raz som si tak prezerala svoj archív a našla som pieseň Nech sa deje... Tak som si povedala, že si ju skúsim zahrať a samozrejme, že prišiel celkom iný pohľad na ňu, ako keď som ju tvorila. Zdalo sa mi, že je to veľmi milá a veselá pesnička, takže ju dám na album ako konfrontáciu toho, ako som skladala vtedy a teraz.

Aký rozdiel vo svojej tvorbe vidíš ty sama?

- Mám pocit, že v niektorých pesničkách, ktoré som vtedy napísala, som tému povýšila nad pravdu. Jednoducho som veciam, o ktorých som písala, celkom nerozumela. Teraz vnímam tieto veci inak. No to je normálne. Aj na dnešné texty sa budem o pár rokov určite dívať inak. Človek sa vyvíja a aj názory sa menia. Z tohto pohľadu cítim, že dnešné texty sú úplne iné ako kedysi.

Prečo ten názov Svet mi stúpil na nohu?

- Lebo toto obdobie je príznačné tým, že som nad mnohými vecami začala premýšľať, stretla som mnoho ľudí, nabrala veľa skúseností. Bol to veľmi pracovne vyťažený rok, kedy som veľa koncertovala, cestovala a zanechalo to vo mne príjemnú stopu. Takže svet mi stúpil na nohu v pozitívnom slova zmysle.

Nemáš niekedy pocit, že ťa práca oberá o veľa zo súkromného života?

- Určite sa to obmedzilo. Už nemám život, aký som mala, keď som bola študentka. No ja som odjakživa snívala o tom, že by som chcela mať každý deň iný, mať pestrý život. A to sa mi splnilo. A splnený sen a robota, ktorá človeka baví, to podľa mňa nestretne každého. Takže som zatiaľ nemala pocit, že mi niečo uniká.

Jeden splnený sen by už bol. A čo iné?

- Chcela by som ďalej hrať, skladať a prajem si, aby ku mne múza stále chodila, aby sme si stále mali o čom pokecať. A inak si prajem, aby boli ľudia zdraví.

A láska? Mladí ľudia snívajú prevažne o nej. Je to teraz, keď si známa, ťažšie ako predtým?

- Ja si svoje súkromie chránim. Nechcem, aby mi doň niekto vstupoval a hoci je, pochopiteľne, teraz aj menej času na súkromie, vždy sa ho snažím kde tu utrhnúť v prospech mojich blízkych.

Aké je to teraz s mužmi, keď si populárna?

- Zatiaľ som sa nedostala do situácie, že by mi niekto prejavoval prehnanú náklonnosť preto, že som speváčka. Inak sa odmala pohybujem v chlapčenskej spoločnosti, pretože mám brata a odmala s ním chodím do partie. Teraz mám kapelu, ktorá je zostavená zo samých chalanom a nemám s tým žiaden problém. Vnímam ich ako bratov. A oni ma tak trošku aj chránia. Sú to moji ochrancovia. (úsmev)

Vraj sa ti zo slovenských miest najviac páčia Košice.

- Áno. Páčia sa mi pre vaše krásne námestie dýchajúce históriou. To je dôvod, pre ktorý mám rada aj Prahu.

Vedela by si si predstaviť život v týchto mestách?

- Neviem. Teraz som síce väčšinu času v Bratislave, no dlho som si nevedela predstaviť, ako si tam zvyknem. Tým, že som teraz tam, cítim mesto aj jeho ruch a chýba mi pokojné prostredie domova a prírody. Možno by som si síce zvykla aj na rušné prostredie, ale chcelo by to čas. Skôr ma lákajú menšie mestečká späté s prírodou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári