Herľanoch. Táto lokalita bola známa už v 17. storočí liečivými prameňmi. Do kúpeľov si chodili chorí liečiť žalúdočné, cievne, črevné, ženské, srdcové i alergické problémy.
Výdatnosť prameňov nestačila, preto sa pristúpilo v roku 1870 k navŕtaniu artézskej studne. Pri jej hĺbení vytryskla z podzemia voda a s ďalšími metrami sa zvyšoval stĺp vody, ktorý pri 330 metroch dosiahol 112 metrov a zničil celú vrtnú vežu. Gejzír nepretržite striekal 10 dní. Neskôr sa tento interval upravil na 8 až 9, potom na 12 hodín. Spočiatku boli erupcie častejšie, v súčasnosti je ich frekvencia každých 34 až 36 hodín.
Príležitosť vidieť jedinečný prírodný úkaz v plnej nádhere si nenechávajú ujsť domáci, ale ani zahraniční turisti. "Predstavenie" sa nekoná každú chvíľu, takže niekedy si naň musia dlhšie počkať. Ako tam stráviť čas čakania, keď veľa možností nie je? Tie sú naozaj obmedzené. A trvá to už veľmi dlho. Keby mali takú raritu niekde v zahraničí, isto by ju vedeli predať aj ináč, tvrdia mnohí návštevníci.
Dôvody, prečo je gejzír jediným magnetom, ktorý nepochybne priťahuje pozornosť a tým sa aj pobyt návštevníkov končí, treba hľadať v širších súvislostiach. "Naozaj tu nefunguje nič. Obec veľké možnosti nemá. Podnikateľom sa veľmi nedarí. Hotel Gejzír nie je v prevádzke už viac ako desať rokov. Stále ho niekto kúpi a následne predá, ale stále nie je k dispozícii. Penzión odkúpila ďalšia firma, ale občasný záujem o jeho služby nebol veľkým prínosom a vykazoval len stratu. Dopadlo to tak, že v tomto zariadení bude centrum sociálnej pomoci, teda nebude slúžiť turistom. Jediné, čo je im k dispozícii, je zariadenie v kúpeľnom areáli, ktoré je vlastníctvom Technickej univerzity," povedala nám starostka obce Herľany Mária Bogdanovská.
Návštevnosť sa z roka na rok zvyšuje. Aj v tomto roku zaznamenali nárast počtu turistov. Meradlo na to, koľko ich bolo, nemajú. To by museli zrátať každého, kto okolo gejzíra prejde. Jediné, čo obci patrí, je parkovisko. Podľa tržieb z výberu parkovného je zrejmé, že ich bolo viac ako vlani. Každý dobre vie, že služby treba skvalitniť, len ich erupcia je veľmi malá. "Podarilo sa nám aspoň niečo. Obec dostala sponzorský dar, z ktorého sme zabezpečili informačné tabule a turistické značky do okolia, ktoré je tiež veľmi atraktívne. Turisti sa dozvedia podrobnosti o lokalite, ako sa tam dostanú a ako dlho trvá cesta. Už či na Rankovské skaly alebo miesta, kde sa ťažil opál. Informujú tiež o zložení vody z liečivých prameňov. Zlepšila sa informovanosť, stále však chýba informačná kancelária, ktorú supluje obecný úrad. Z vlastných prostriedkov sme dali vytlačiť brožúrky," dodala starostka.
Obec so 150 obyvateľmi finančné možnosti na investovanie nemá a vlastne ani nemôže realizovať žiadne projekty. Kúpeľný areál je vlastníctvom Technickej univerzity, objekty, ktoré by mohli poskytovať nejaké služby, sú majetkom iných subjektov. Generálku by potreboval aj samotný gejzír. Rúry sú od agresívnej vody doslova "rozožraté". Vlastníkom prameňa je štát, ktorý nemôže čakať dotácie z eurofondov, pozemky patria univerzite. Tá sa o svoj majetok stará, zveľaďuje ho. Opravujú sa historické kúpeľné domy i dvorana.
Ďalším pozitívom je, že od minulého týždňa, aj keď na konci sezóny, je otvorený zelený cyklistický okruh. Prispeli na to obce združené v Oľšavskom a Kecerovskom mikroregióne. Vytlačené sú mapky s trasami i zaujímavosti, ktoré môžu cyklisti nájsť v obciach, ktorými trať prechádza. Predsa niečo sa pre rozvoj turizmu v okolí gejzíru robí, aby bol ešte atraktívnejší.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
