Počas plávania v bazéne pri dome jej spoločnosť robil zatúlaný had

Košičanka Luisa Holéczyová už opäť sedí v školskej lavici Evanjelického Gymnázia J. A. Komenského. Ešte pred piatimi mesiacmi však bola študentkou jedenásteho ročníka strednej školy na Floride. Dostala sa tam na ročný študijný pobyt cez Student Agency.

Prvú rodinu, ktorej členkou sa stala, tvorili Shawn a Angela Rudy v meste Lake Wales na Floride. On bol farár, ona profesorka na strednej škole. Keďže vlastné deti v čase Luisinho príchodu nemali, veľmi sa na ňu tešili. Pripravili jej typicky americké privítanie vrátane balónov a transparentov. Takisto aj jej novú izbu zdobili nápisy na privítanie a veľa plyšových hračiek, ktoré má Luisa veľmi rada.

"Myslím, že som tam so sebou priniesla aj akúsi pozitívnu ´tehotenskú´ energiu..." trochu neobvykle začala Luisa rozprávanie o pobyte na Floride. "Začalo to asi tým, že najprv u nás doma, moja mamka znovu otehotnela. Pätnásť rokov po mojom narodení, takže teraz mám nádhernú, malú sestru Laru Miu."

Luisini americkí "rodičia", hoci spolu žili 15 rokov, bábätko nemali, nedarilo sa... "Ani nie po mesiaci, čo som u nich bola, sa Angela dostala do ´iného´ stavu. Neskôr sa im narodil krásny synček, ktorému dali meno Carson." I preto, aby mala domáca pani dostatok času na prípravu na príchod nového člena rodiny, Luisa sa presťahovala a až do konca pobytu bola v ďalšej rodine, u Andrewa a Karen O´Learyovcoch v Davenporte. Tí mali dvojročnú dcérku Olíviu. Keďže aj Karen mala nejaké zdravotné problémy, dcérka sa narodila "zo skúmavky."

"A teraz sa zasmejte. Ešte skôr, ako som odcestovala späť na Slovensko, Karen otehotnela. Prirodzeným spôsobom. Prednedávnom som sa dozvedela, že to bude chlapček. Presne ako si Andrew prial. Do tretice tehotenstvo prekvapilo Kareninu kamarátku, ktorá bývala v tom istom komplexe ako my a tiež mala dlhé roky problémy otehotnieť. Takže si myslím, že na tej šíriacej sa tehotenskej energii bude niečo pravdy...," dodala Luisa.

Najprv dovolenka, potom pobyt

Do miesta prvého pobytu, teda k Shawnovi a Angele do Lake Wales, odletela Luisa asi o dva týždne skôr, ako bol pôvodne dohodnutý termín. Išli totiž na dovolenku a Luisu chceli zobrať so sebou. Ich prvou zastávkou na ceste za dobrodružstvom a poznávaním štátov Ameriky bola Montana a k nezabudnuteľným zážitkom Luisa radí návštevu Yellowstoneského národného parku. "Nádherný bol pohľad na Grand Canyon najmä večer, kedy boli farby na horizonte proste úžasné. Priniesla som si aj pohľadnice, na ktoré keď sa dnes pozriem, cítim sa akoby som to videla naživo. Nič nebolo prehnané. Ani bizóny, ktoré sa pokojne prechádzajú popri ceste a vôbec im nevadilo, že i na polhodinu zabrzdia premávku. Sú pánmi situácie a návštevníkov ignorujú."

Druhým, rovnako krásnym národným parkom, bol podľa Luisy Grand Teton. Za pozornosť tam stáli gejzíry a múzeum dinosaurov, ktorého návštevu si nenechali ujsť. "Zašli sme aj do Salt Lake City, ktoré je známe tým, že tam bola pred rokmi olympiáda. Nezabudnuteľná bola však pre mňa návšteva Las Vegas - mesta hier, zábavy, hazardu a šancí stať sa milionárom, ale aj odísť ako žobrák."

Keďže Luisa ešte nemá 18 rokov, zahrať si nemohla, ale ostatní z rodiny si to vyskúšali. No milionári z nich neboli, vyhrali iba zopár dolárov. Boli tam aj staršie tety, ktoré svoj "americký dôchodok" vhadzovali do automatov celé dni. Luise sa napriek tomu v Las Vegas veľmi páčilo a raz, keď sa bude vydávať, chce tento slávnostný okamih zažiť na pláži a potom v meste hazardu. "Na pláži pri západe slnka a šume mora preto, že je to veľmi romantické. A v Las Vegas zase preto, že to má štýl a je tam super atmosféra. Veľa svetiel a bláznivé atrakcie. Zaujímavé boli aj rôzne časti Las Vegas. Jedna pripomínajúca Rím, druhá Paríž, ďalšia Egypt s obrovskou sfingou pred hotelom v tvare pyramídy." Prekrásna bola aj fontána pred budovou filharmónie. Svetelné efekty dopĺňali znejúcu melódiu z filmu Titanic.

Happy birthday

Čo Luisu dosť ničilo, boli horúčavy. Cez deň presahovali 40 stupňov Celzia, takže asfalt sa doslova topil a menil na žuvačku. Bez klimatizácie by v hoteli nebola šanca prežiť. "Pri prechádzkach som hľadala očami nejaké známe tváre. Nikoho zo smotánky však len tak na ulici nestretnete. Tá patrí najmä prostitútkam, transvestitom a podobným ľuďom. Idete a každú chvíľu vám niekto strčí do ruky letáčik o tom, kde aký klub čo organizuje. Čo sa mi však nepáčilo bolo to, že letáky, ale aj veľa iných papierov, skončí len tak na zemi. Ľudia sa nestarajú o to, kde sú na uliciach smetné koše."

Po návrate z prekrásneho cestovania sa mal pre Luisu začať normálny školský život. Nezačal sa, prerušili ho v rozpätí asi dvoch mesiacov štyri hurikány. Prvý prišiel asi po mesiaci, čo tam bývala. I keď domáci jej tvrdili, že to nič nebude, len bude trošku pršať a vietor sa pomedzi domy popreháňa, až keď bolo po ňom, priznali sa, že veruže taký silný ešte nezažili. Aj preto, keď mal prísť druhý, tak ju Andrew a Karen zobrali do Ohia aj napriek tomu, že s nimi ešte vtedy nebývala. Veľké škody žiaden hurikán nenarobil, aspoň im nie, potrhal len sieť nad bazénom. Z niektorých domov však zobral strechy.

"Počas pobytu v Ohiu sme zašli aj do Clevelandu, kde bola akurát výstava albumov a gitár od výmyslu sveta. Super bola tiež návšteva Hard Rock Café, je to naj reštaurácia a hrajú tam tú najlepšiu hudbu, teda aspoň pre mňa." Luise neušlo ani to, že spomienky na Elvisa Presleyho vidieť na každom kroku. Stále je to kráľ rock and rollu.

Luisa v Amerike oslavovala 16. narodeniny. Pre mladých Američanov je to veľká vec, pretože znamená vstup do preddospelosti a v živote dievčat to znamená ešte viac. Proste "sladkých 16". "Párty, ktorú mi pripravili, bola úžasná. Balóny, transparenty a veľmi veľa darčekov. Dokonca mi vyrobili aj cukríky, z ktorých každý bol zabalený v nálepke s blahoželaním k šestnástinám." Oslava sa pritom začala zvláštne. Ešte o desiatej predpoludním všetci v dome spali. Keď začali prichádzať ďalšie rodiny, konečne sa domáci rozhýbali a na rad prišli prvé prípravy. Luisa sa automaticky pripojila, pretože párty sa v rodine diali dosť často a všetci sa na organizovaní podieľali. "Na chvíľu som musela odísť. Keď som sa vrátila, nechápem, ako to stihli, no po dome viseli plagáty s blahoželaním. Veľmi pekná bola tiež tabuľa vyložená kockami cukru s názvom ´Sladkých 16 Luisa´, ktorú pre mňa vyrobila Karen. Bolo to ako vo filme, užívala som si to."

Had v bazéne

Prvý dom, v ktorom Luisa bývala, bol síce menší, ale nechýbal tam bazén. Páčilo sa jej to, pretože kedykoľvek, keď mala chuť, mohla si ísť zaplávať. Raz, keď bolo veľmi teplo, tiež sa rozhodla, že sa trochu ochladí. Keďže nosí okuliare, zložila si ich dolu, a tak išla do vody. Nič konkrétne v nej síce nezazrela, no zazdalo sa jej, že v nej čosi pláva. "Vybehla som z bazénu ako ešte nikdy. Zavolala som môjho ´amerického bratranca´, aby sa prišiel pozrieť. Dvakrát sme obišli bazén a nič. Začínala som si myslieť, že z toho tepla si čosi namýšľam. Nakoniec som sa pozrela do filtračnej výlevky a bol tam had. Síce malý, ale ja neznášam slizké zvieratá, takisto aj žaby, ktorých bolo ´až až´ po všetkých hurikánoch."

Z rodiny farára a stredoškolskej profesorky sa Luisa presťahovala do ďalšej. On bol lekár, ona bola doma a starala sa o dcérku. Lekári sa v Amerike majú veľmi dobre, a tak aj oni patrili do vyššej vrstvy. Na Vianoce chceli Luise pripomenúť, aká zima je na Slovensku, a tak išli na výstavu "ICE", kde bol uprostred parkoviska postavený obrovský, zvnútra chladený stan. A v ňom ľadové sochy. "Keď sme sa išli pozrieť dnu, obliekli sme si hrubé vetrovky, ktoré sme pri vstupe dostali. Američania, najmä z Floridy, kde je stále teplo, sú náchylní v chlade hneď ochorieť. Neviem si predstaviť, čo by robili, keby zažili pravú slovenskú zimu...", pousmiala sa Luisa. "Pravdu povediac, ešte doteraz mám problémy si zvyknúť na naše "chladné" počasie, i keď jeseň je zatiaľ veľmi teplá. Kamaráti sa smejú, vraj ako prežijem túto zimu. Naša klíma je oproti horúčavám na Floride predsa len chladná, a tak si musím na tričko obliekať sveter."

Dosť často Luisa s rodinou chodila do Walt Disney Worldu, teda do "disneyovského" sveta rozprávok. Niektoré postavičky sa prechádzajú pomedzi návštevníkov a kto chce, môže sa s nimi odfotografovať. Najmä pre menšie deti je to úžasná atrakcia. "Ja som však bola radšej, keď sme išli po centre Disney Worldu, kde je veľa podnikov. V jednom z nich - vo Wyland Galleries - tvorí havajský maliar stvárňujúci morský svet a jeho živočíchov. Keďže Andrew, teda hlava mojej druhej rodiny, mal rád jeho diela, chodili sme sa na neho pozrieť minimálne raz za tri týždne. I mne sa to páčilo, najmä farby, s akými pracoval. Tiež sa venujem maľovaniu."

Navštívila Bahamy

Andrew, ako Luisa nabonzovala, bol nielen dobrý lekár, odborník, ale mal rád život, užíval si ho plným priehrštím a nechcel si priznať, že má už 42 rokov. Každému tvrdil, že má 21 rokov, čomu sa podľa jeho výzoru celkom dalo veriť. "Jeho manželka Karen bola tiež veľmi pekná. Keďže predtým ako išla na materskú dovolenku, mala vlastný salón, stále sa o seba starala a vždy mala dokonalý účes. Veľmi dobre sme si rozumeli, boli sme naj kamošky, ale zároveň bola pre mňa aj druhou mamou. Smiali sme sa, že je moja ´americká mama´. Len ju niekedy zarazilo, že je odomňa o 20 rokov staršia a napriek tomu sme si rozumeli ako rovesníčky," priznala Luisa.

Rodinu si nevedela vynachváliť. Vďaka nej sa dostala do viacerých štátov USA a navštívila mestá, ktorých názvy poznala dovtedy len z atlasu. Boli napríklad aj v Seattli, ktorý je známy tým, že tam veľa prší a oproti Floride je tam neporovnateľne väčšia zima. Je to však aj mesto kávy, každý deň pili inú. Zašli tiež na obed do nóbl reštaurácie, ktorá je na rozhľadni a pomaly sa točí, takže človek môže postupne vidieť celé mesto. "Navštívili sme aj Bahamy a kúpali sa. Naozaj som vďaka ročnému pobytu a obom rodinám, no hlavne tej druhej, že som tak veľa videla. Keď si to zrátam, navštívila som okrem Floridy ďalších deväť štátov USA."

Pred odchodom domov Andrew a Karen pripravili Luise obrovskú rozlúčkovú párty. Len tak mimochodom, tam sa každú chvíľu niečo oslavuje. Radi sa zabávajú a to vidno na všetkých oslavách, ktoré robia. "Čo sa mi veľmi páčilo je to, že hoci som do rodiny prišla ako cudzí človek, okamžite ma všetci prijali. Aj ich rozvetvené príbuzenstvo ma veĺmi rýchlo považovalo za svoju. Všade ma pozývali, všade som bola ich dobrým priateľom." Luisa obdivovala aj to, že aspoň tie jej rodiny žili rodinne. "U nás sa niekedy súrodenci aj roky nevidia a nechýba im to. Tam sa stretávajú raz u jedných, potom u druhých, trebárs aj každý víkend a vždy si majú čo povedať," naznačila Luisa, ktorá na pobyt bude dlho spomínať, a keby sa dalo, určite by sa do USA vrátila.

Dnes sme priniesli prvú časť zážitkov Košičanky Luisy Holéczyovej v slnečnej Floride. O týždeň sa k jej spomienkam, tentokrát venovaných škole, štúdiu a spolužiakom, vrátime.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári