* Kedysi bola dôvodom kúpy "dizlákov" nižšia spotreba a najmä výrazne nižšia cena nafty. Dnes to už neplatí...
Naftový motor sa začne vyplácať približne po odjazdení 110 tisíc km
Na čo jazdiť? Preložené do súčasnosti: ako jazdiť úsporne...? V mnohých debatách sa už dávno vášnivo diskutuje, koľko ktorý motor "žerie". V poslednom čase je to téma viac než aktuálna. Benzín atakuje 40-korunovú hranicu, nafta "vďaka" vysokej dani u nás, ktorá spĺňa európske odporúčania, už túto magickú hranicu dávnejšie prekročila. Barel ropy stojí takmer 60 dolárov a jeho cena stúpa.
Zaujíma vás, čo sa vyplatí? V radoch motoristov prevláda všeobecný názor, že úsporná jazda sa rovná pomalá jazda. To však nemusí byť pravda. Ak trénujete dosť často, môžete jazdiť rovnako svižne ako predtým - a dokonca s oveľa nižšou spotrebou. Základom je plynulosť. Základné pravidlo: vyhnite sa prudkému brzdeniu a najmä rýchlym rozjazdom. Pamätajte, že rozjazd je najneúspornejšia časť jazdy; čím viac budete zastavovať a opäť sa rozbiehať, tým vyššia je spotreba. Každá križovatka, každá kolóna, doslova hltajú palivo z nádrže. Okrem toho spotrebu ovplyvňujú aj faktory, ktoré sa nedajú zmeniť. Napríklad počasie, teplota pri štartovaní motora, prekážky na ceste, rozbitá vozovka a ďalšie. Nás však v tejto chvíli zaujíma len jediné: benzín alebo nafta?
Naftový motor vydrží viac
Každá z týchto pohonných látok má svoje pre aj proti. Lenže rozdiely, ktoré sa dali niekedy celkom jasne rozlíšiť a človek mohol voliť pohon podľa potreby a ekonomických možností, sa čím ďalej, tým viac stierajú. Naftové (vznetové alebo dieselové) motory boli dlhé roky doménou najmä nákladných áut a pracovných strojov. Rozhodujúcim kritériom boli ekonomické dôvody - najmä prevádzkové náklady - výrazne nižšie, ako pri benzínových (zážihových) motoroch. Dôvodom bola nižšia spotreba a najmä výrazne nižšia cena nafty. Rozdiely sa zvyšovali, čím viac kilometrov naftové auto odjazdilo.
Pri nákladiakoch nikto neočakával prudkú akceleráciu za plynom. Ako isté nutné zlo sa chápali občasné problémy so studeným štartom v zime. Výhodou naftových motorov však vždy bol aj je..., vysoký krútiaci moment. Niekedy využiteľný iba v úzkom rozsahu otáčok, dnes už takmer na úrovni benzínových motorov. Naftový motor bol v porovnaní s benzínovým aj univerzálnejší a vydržal drsnejšie zaobchádzanie. Vyžadoval si zväčša aj jednoduchšiu údržbu a bez rozsiahlejších opráv dokázal fungovať až na samotnú hranicu životnosti.
Tieto prednosti však neboli zadarmo. Naftové motory boli, čo vyplýva už z podstaty ich konštrukcie, hlučnejšie. Tiež množstvo emisií v celom spektre, oxidmi dusíka a síry počínajúc a pevnými časticami, teda sadzami končiac, výrazne prevyšovali množstvo splodín benzínových motorov. Lenže ohľaduplnosť k životnému prostrediu nebývala dlhé roky parametrom, ktorý by sa brával práve vážne...
Tretina áut sú "dízláky"
To všetko sa však zmenilo. Výrazne. A zrazu sa naftový motor stal rovnocenným súperom benzínovému pohonu. Spolu s rozvojom elektroniky a novými technológiami sa to odrazilo v technických parametroch a kvalite naftových motorov. Ruku v ruke sa s tým zvyšovala aj kvalita nafty a rozšírilo sa aj potrebné servisné zázemie. Preto dnes už viac ako tretina predaných áut na našom trhu jazdí na naftu. A v niektorých krajinách má nafta ešte viac priaznivcov. Naftiaky teda nabrali vietor do plachiet napriek tomu, že ani autá s benzínovými motormi vo vývoji a zlepšovaní prevádzkových aj technických vlastností nezaostávajú.
Čo vlastne spôsobilo túto, čo do rozsahu aj pre odborníkov prekvapivú zmenu? Veď ide o celosvetový trend. Ako sa bude situácia vyvíjať? Znamená vari tento posun prichádzajúci súmrak nad benzínovými motormi? Pre súčasný boom osobných áut poháňaných naftou bol kľúčovým momentom príchod malých preplňovaných motorov s priamym vstrekovaním. Vďaka použitiu turba reagujú tieto motory ochotnejšie na stlačenie akcelerátora. Teda ako sa vraví, "idú" za plynom. Čiže ľahšie a rýchlejšie sa dostanú do otáčok. Jednoducho pružnejšie akcelerujú, sú živšie. Znížila sa aj ich hlučnosť. Že ide o naftové motory sa dá zistiť jednoznačne už len pri voľnobehu. To zvýšilo cestovný komfort. Na minimum sa podarilo eliminovať emisie a výrazne sa zlepšili aj spomínané zimné štarty. To všetko pri zachovaní tradičných predností. Pritom dnes už rozdiel medzi benzínovým a naftovým motorom takmer nespoznáte. Zatiaľ jediným problémom vo vzťahu k limitom ostatných splodín, zostávajú limity oxidov dusíka. To však už automobilky riešia - napríklad Mercedes vo svojom koncepte bionic car používa pristrekovanie roztoku AdBlue do katalyzátora, čím sa objem dusíkatých oxidov znižuje až o 80 %.
Treba ešte spomenúť najmä ekonomiku prevádzky a údržby, čo hrá dôležitú rolu. Vyššiu nadobúdaciu cenu môžu kompenzovať nižšie prevádzkové náklady. Dieselové motory sú úspornejšie a motorová nafta je zväčša lacnejšia - ale nie u nás. Takže v tomto bode už nemusí byť vzájomné porovnanie jednoznačne výhodnejšie pre naftový pohon. Záleží aj na tom, ako jazdíte, či dodržiavate predpisy, alebo sa snažíte lámať rýchlostné rekordy. Dôležitý je aj počet najazdených kilometrov a tiež rad ďalších faktorov. Okrem iného pri voľbe či benzínový alebo naftový motor hrá svoju rolu aj mentalita vodiča. A nielen to. Mnohí preferujú benzínový motor, lebo sa to akosi "patrí" pre osobné autá. Iní zasa nedajú dopustiť na naftové motory s dlhou životnosťou. Ale sú aj takí ľudia, ktorým hluk naftového agregátu prekáža. Ani nie tak v počuteľnom spektre, ale skôr chvenie alebo nepočuteľné frekvencie, ktoré dráždia ich vestibulárny orgán (v strednom uchu - je zodpovedný za udržiavanie rovnováhy) a výsledkom je neraz výrazná nepohoda, sprevádzaná žalúdočnou nevoľnosťou až zvracaním. A to uznáte, že peniaze musia ísť v takom prípade nabok.
Aká je návratnosť?
Mohutný nástup osobných s naftovými motormi nachádza "pochopenie" aj u petrolejárskych firiem. Konštruktéri motorov síce prichádzajú s niektorými novými požiadavkami na skladbu motorovej nafty - napríklad ako vyššie cetánové číslo, zníženie obsahu uhľovodíkov, ale najmä síry, úpravy mazacích olejov a ich doladenie špeciálne pre naftové motory. Sú to však v podstate len technické záležitosti. V hre je, okrem iného aj vývoj samotných motorov. Napríklad používanie elektronického riadenia ventilov či vstrekovania ako aj priebehu spaľovacieho procesu. Jediným výrazným rozdielom je v podstate, aspoň zatiaľ, rozdiel v nákupných cenách. Lenže - mnohé automobilky pri akciách ponúkajú naftové motory za cenu benzínových, čím zmazávajú aj tento rozdiel. Investícia v prípade áut s naftovým motorom je výrazne vyššia. Vtedy sa už naozaj oplatí začať premýšľať. Všeobecne sa traduje, že pri dodržiavaní prevádzkových a jazdných predpisov a ročne odjazdených 20 000 kilometroch sa táto investícia vráti v priebehu dvoch rokov. Je to však u nás naozaj tak?
Z uvedených údajov vyplýva, že pri porovnateľných nákladoch na údržbu sa rovnako silný naftový motor začne vyplácať zhruba po odjazdení cca 110 000 kilometrov. Takže tomu, kto ročne najazdí približne 5000 km, sa rozdiel v nákupnej cene vráti zhruba za 31 rokov. Ten, kto jazdí ročne priemerne 30 000 km, dostane svoje peniaze späť zhruba za čosi viac ako 5 rokov. (A to sme ešte nezarátali častejšiu údržbu, lebo výmena oleja pri naftovom motore je predsa len, napriek predĺženiu výmenných intervalov, častejšia, ako pri benzínovom). Až potom bude kilometer stáť menej, ako pri benzínovom motore.
Tak čo, odpovedali sme na otázku, či je výhodnejší automobil s benzínovým alebo naftovým motorom? Na to zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Dilemu benzín alebo nafta rozhodne až budúcnosť. Najdôležitejším kritériom zatiaľ zostáva, čo kto od nového automobilu očakáva a načo chce auto využívať.
jovi, SME
* Mestský poslanec Mikuláš Čečko po "nadupaných" džípoch netúži, ale rád sa za nimi na ceste obzrie
Na bezohľadných vodičov zvykne trúbiť a gestikulovať rukami
"Vodičský preukaz som si urobil okamžite ako to bolo možné, čiže v 18 rokoch," spomína poslanec Mestského zastupiteľstva Mikuláš Čečko. "Prvé kroky som robil na klasickej Škode 100. Bolo to rodičovské auto. Možno aj preto som bol vtedy odvážnejší, lebo vždy sa lepšie učí na cudzom, ako na vlastnom," vtipkuje.
Prvé vlastné auto si kúpil v čase, keď si založil rodinku. Zistil totiž, že síce nie je nutné ale značne uľahčuje rodinný život. Ako väčšina ľudí v socialistickom období sa rozhodol pre Škodovku 120. Má na ňu veľmi príjemné spomienky. "Viažu sa na detstvo mojich detí. Keď ich vidím jazdiť, nostalgicky si spomeniem na tieto časy."
Aj dnes sa poslanec po Košiciach premáva na ľudovom aute. Má ho už šiesty rok a nedá na neho dopustiť. Jazdí s ním denne, mestský okruh. "Nazývajú ho pojazdnou taškou. Je to Fiat Punto. Je to výborné mestské auto, praktické po každej stránke. Dobre sa mi s ním parkuje, je nenáročné na údržbu a dokáže aj veľa vecí odniesť," Riadi sa zásadou že nie človek má slúžiť autu, ale auto človeku. Preto je v tejto oblasti nenáročný. Dokonca ani netúži po drahých imidžových autách. Výkonné džípy sa mu páčia, aj sa za nimi obzrie, ale to je všetko. "Tomuto trendu som neprepadol. Mojím snom je mať technicky nenáročné vydarené auto, spĺňajúce kritériá estetiky, výkonu a účelu."
Poslanec sa pri jazdení riadi zásadou neohrozovať nikoho. Hodnotí sa ako disciplinovaný a opatrný vodič, ale zase nie natoľko, aby nikdy neporušil pravidlá cestnej premávky. Stáva sa mu, že značku prikazujúcu najvyššiu dovolenú rýchlosť občas prehliadne. Vážnejšiu haváriu nemal. "Raz som mal pri jednej kolízii pokrivený plech. Mohol by som síce povedať, že nie z vlastnej viny, ale človek má vždy dávať pozor a kontrolovať situáciu, takže preto som aj ja mal na tom podiel."
Pokuty často neplatí. Ale ak sa stane, že ho policajti zastvia za nedodržanie pravidiel, snaží sa ich uhovoriť. "Zvyčajne sa to míňa účinku, ale zakaždým sa snažím nejako vykľučkovať. Najviac sa mi osvedčila úplne klasická taktika, že sa veľmi ponáhľam, lebo som na nejakom mieste nepostrádateľný. Ale nezaberá to vždy," konštatuje. Oháňať sa funkciou mestského poslanca si netrúfa, pretože si myslí, že by to na políciu dobrý dojem veru neurobilo.
Na cestách ho dokáže rozčúliť bezohľadnosť vodičov a to až do takej miery, že na nich trúbi a významne gestikuluje rukami. "Priznávam sa k tomu, pretože ak človek nepristúpi k takýmto reakciám, tak ten dotyčný si možno ani neuvedomí, že niečo urobil zle, že niekoho ohrozoval." Nechápe štýl jazdy niektorých vodičov, ktorých agresivita za volantom úmerne stúpa s výkonom motora. Myslí si, že bezohľadné jazdenie súvisí s vekom, nerozvážnosťou alebo prehnaným sebavedomím takýchto šoférov. "Takýto človek na cestu nepatrí. Stačí moment, ohrozí seba a aj druhých. Určitú úctu životu by mal mať každý človek."
Ženy-vodičky považuje za samozrejmosť. A podľa neho, už v dnešnej dobe riadenie auta nemôže byť len výsadou muža. Vodičák má aj jeho manželka, ale keďže v rodine je aj dcéra šoférka, k jazdeniu sa tak ľahko nedostane.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
