Prostitútky šéf osobne testoval
Hoci sa pod menami rôznych firiem s erotickým zameraním skrývajú obyčajné bordely, aj na tento druh podnikania treba mať od živnostenského úradu príslušné povolenie. Je síce iba formalitou, lebo majitelia rôznych salónov či masážnych centier odvádzajú štátu iba zlomok svojich prijmov, no aspoň je v tom množstve verejných domov aká taká evidencia. V súdnom archíve sme tentoraz vyhrabali prípad, ktorého hlavný hrdina sa rozhodol neodvádzať do štátnej kasy nič. Teda nielen dane, ale ani rôzne odvody do zdravotných či dôchodkových fondov. A nebyť jeho chamtivosti, zarábal by možno na úkor štátu i svojich poctivejších kolegov z branže dodnes.
Bolo to niekedy v roku 1997, keď si v tom čase nezamestnaný Košičan Marián Š. všimol v médiách zvyšujúci sa počet eroticky ladených inzerátov. Obvykle na mobilnom čísle ponúkali nielen obyčajný sex, ale aj rôzne iné s tým súvisiace služby. Predstava obrovských a bezprácnych ziskov motivovala Mariána zriadiť si podobný nevestinec, do ktorého by zákazníci nielen chodili, ale dievčatá by si aj telefonicky objednávali. Nelenil preto a investoval do svojho nápadu dve či tri tisícky. Presne toľko ho stálo pár inzerátov, v ktorých ponúkol ženám prácu erotickej masérky.
Pri neskoršom vyšetrovaní vyšlo najavo, že o túto možnosť zárobku prejavili záujem ženy od 20 do 49 rokov. Boli slobodné, rozvedené i na materskej dovolenke a takmer všetky uviedli, že boli vo finančnej tiesni. To, že mali slúžiť ako prostitútky, im nevadilo, jedna sa dokonca ponúkla, že vyhovie aj požiadavke na lesbický sex. Pravda, nie všetky záujemkyne napokon najstaršie povolanie aj vykonávali. Kým niektoré hneď na druhý deň po podpise zmluvy svoj pracovný pomer zrušili, iným sa (aspoň zo začiatku) zdali dohodnuté podmienky výhodné. Pri fingovanom pracovnom zaradení ako barmanky, sekretárky či kultúrne pracovníčky, sa zaviazali odpracovať týždenne 42 hodín, za čo mali sľúbený plat 10 tisíc korún a 60-percentné prémie. A to bol, uznajte, pred takmer 10 rokmi celkom slušný peniaz...
Hoci mal Marián Š. preukaz invalida, ženy sa mu páčili a chcel si zrejme aj on trochu užiť. V dodatku v praovnej zmluve preto zakotvil dva dôležité body. Fotenie pre potreby akéhosi katalógu a povinnosť podrobiť sa pri nástupe do zamestnania i tzv. A-testu odbornej spôsobilosti. Kým s fotením v negližé či bez neho takmer všetky ženy súhlasili, dokazovanie svojej zručnosti na počernom šéfovi mnohé odmietli. A to aj za cenu, že prácu nedostanú. "Mala som sa správať, akoby bol zákazník," opísala prijímací pohovor jedna z menej hanblivých. "Chcel si vraj overiť, či som na tú prácu spôsobilá. Najprv mi prikázal, aby som ho ukojila orálne a potom sme aj súložili..."
Čo bolo neskôr pre potreby trestného konania najdôležitejšie, takmer všetky Mariánove zamestnankyne priznali, že pri podpisovaní zmluvy im dal jasné pokyny. A to vyhovieť zákazníkom v každom smere, teda poskytovať nielen masážne služby, ale aj klasickú súlož. "Zmluvy sa podpisovali formálne a ústne sa dohodlo niečo celkom iné," prezradila jedna z ostrieľaných. "Na požiadanie som robila orál, anál i súlož. Brala som to ako samozrejmosť. Ak by som odmietla ja, prišla by iná." Za tieto služby inkasoval Marián od zákazníkov od 800 do 2500 korún. Nechával si 75 percent a v nejednom prípade i všetko. Nenásytnosť a šetrenie na úkor personálu sa mu stalo osudným. Napriek tomu, že sa niektorým "ovečkám" vyhrážal rozposlaním fotografií rodine a príbuzným, jedna za druhou ho opúšťali. Navyše, niektorá ho udala úradom a keď sa rozbehlo vyšetrovanie, tri požiadali o vyplatenie desaťtisícových nedoplatkov...
Súdna dohra pred senátom okresného súdu sa kvôli absenciám v radoch Mariánových zamestnankýň ťahala vyše roka. Nečudo, veď vypovedať pred vyšetrovateľom v jeho kancelárii je jedna vec. No zopakovať, ako prešli A-testom, či koľkých mali zákazníkov, no tentoraz v súdnej sieni a pred svedkami, je vec druhá. Samotný Marián, celkom pochopiteľne, všetky obvinenia poprel. Bránil sa tým, že na spisovanie zmluv ho splnomocnil akýsi kamarát, ktorý povolenie na kšefty so ženami mal. "Necítim sa vinný. Ak niekedy došlo ku súloži, ja som ju nezjednával a bola to osobná vec každej zamestnankyne," tvrdil. "A peniaze dostávali podľa vykonanej práce. Nikomu nič nedlhujem!" Naopak. Istej "rebelankte" vraj poslal výpoveď i s faktúrou na zaplatenie do nej investovaných nákladov.
Mariánove argumenty proti presile výpovedí jeho exzamestnankýň a hromade listinných dôkazov nezmohli nič. No hoci ho súd uznal vinným z kupliarstva a neoprávneného podnikania, i tak sa preň jedenásty prešľap mimo zákon skončil šťastne. Keďže za akýsi podvod s nepreplatenými faktúrami vyfasoval ešte v roku 1995 rovných 5 rokov v II. NVS (a do výkonu trestu dovtedy nenastúpil), podľa sudcov to malo na potrestanie stačiť. Preto od uloženia vyššieho súhrnného trestu upustili. Prokurátor bol síce proti a odvolal sa, Krajský súd však verdikt potvrdil a postaral sa Mariánovi o okamžitý nástup do basy.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
