Prázdno za košickým Obalservisom - radosť i smútok zároveň
V takej slabej vytrvaleckej konkurencii, aká v posledných rokoch na Slovensku panuje, nie je div, že aj na košickom maratóne obhájil svoje dominantné postavenie klub, ktorý sa na dlhé behy úzko (a úspešne) špecializuje - košický Obalservis. Patrí mu domáci maratónsky titul v súťaži jednotlivcov (Marcel Matanin) i družstiev, bežec v žlto-čiernych farbách (Miroslav Vanko) dominoval i na trati polmaratónu.
Spokojnosť v košickom tábore by mohla byť stopercentná, keby? "Keby tie časy boli o trochu lepšie," povzdychol si Pavol Madár, známa to persóna v slovenskej vytrvaleckej histórii, ktorá má v službách Obalservisu na starosti pretekársku špičku i vyhľadávanie talentov. "Naším cieľom na 82. ročníku Medzinárodného maratónu mieru bol hlavne domáci maratónsky titul, ale aj dobré umiestnenie v zahraničnej konkurencii. Čo sa umiestnenia týka, sme spokojní, s časmi je to horšie. Teplo však urobilo svoje. Mrzí ma to najmä u Imra Pástora, ktorý mal formu, mal na lepší čas, chytil spočiatku aj tempo, ale postupne ho začali z tej teploty trápiť kŕče v stehnách," mohol by mať Marcel Matanin, súčasná slovenská maratónska jednotka, doma aspoň akú takú konkurenciu.
"Imro je z Vyšnej Myšle a s Marcelom sú vekom približne rovesníci. Začal som s ním spolupracovať pred tromi rokmi, dal som ho trošku doporiadku po stránke svalovej i regeneračnej. Problém je však v tom, že atletiku robí v amatérskych podmienkach, pracuje na smeny," predstavuje svojho zverenca tréner Madár. "Sám som na košickom maratóne až takú horúčavu nezažil, no keď som v podobnom teple behával vonku, dosahoval som výkony okolo dve hodiny dvadsať minút. Možno keby boli trochu rozumnejšie rozložené sily... Každý však išiel podľa svojho tempa, bez ohľadu na stúpajúcu teplotu, ktorá bola v cieli vyše dvadsať stupňov. Zlé bolo, že vôbec nefúkal vietor, ktorý by ich aspoň trošku ochladil. Keby sa bežalo deň predtým, bolo by to v ideálnych podmienkach," tvrdí P. Madár.
V Obalservise majú radosť z dominantného postavenia svojich bežcov, ale sotva už môže tešiť skutočnosť, že pod Tatrami ich nik nedokáže trošku lepšie popreháňať. "Ide o celkový úpadok vytrvalcov na Slovensku. V našej ére bolo i päť-šesť pretekárov, čo dokázali maratón zabehnúť pod dve dvadsať. Sem-tam sa niečo objaví, ale zišlo by sa viac talentov, nie je tu veľký výber," je však dobré, že taký vtrvalecký klub existuje práve v rodisku Medzinárodného maratónu mieru. "Orientujeme sa najmä na maratóncov. O to nám v podstate ide, aby boli aj takto reprezentované Košice."
Do konca sezóny už veľa príležitostí nebude, ale Pavol Madár by rád ešte niekde prezentoval nabehané kilometre svojich zverencov. "Škoda by bolo ukončiť sezónu najmä pre Pástora, ktorý má natrénované a v Košiciach mu, až na tie kŕče, v podstate nič nebolo. Chceme ešte ísť jeden maratón, najradšej niekde nablízku, v Poľsku alebo Maďarsku. Ale ešte som ani nestihol pozrieť do kalendára, kde by sme niečo našli," doznieva ešte u košických vytrvalcov vrchol ich maratónskej sezóny.
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
