* Košice nadobúdali význam a patinu veľkomesta zásluhou osobností, ktoré stáli na ich čele a zanechali po sebe aj hmatateľný prínos
Aj keď sedel v kresle mešťanostu tri desaťročia, nemal čas v ňom na oddych
Mestská rada Košíc mala v roku 1896 päťdesiatsedem členov. Všetci boli osobnosťami, ktoré sa tak aj zapísali do histórie mesta. Každý z nich sa nejakým činom a svojím pôsobením pričinil o rozvoj Košíc, čo bolo v tom čase vecou osobnej cti. K mestským radným patrili aj tzv. virilní členovia boli to bohatí mešťania, ktorí platili vysoké dane, nemali však právo hlasovať. Bola to pre nich česť a mestu sa štedro odplácali vo verejnoprospešnej činnosti.
Osobnosťou, ktorá sa zaslúžila o mestskejší, vojenský, remeselnícky a priemyselný charakter Košíc bol Teodor Münster (1833 1909), mešťanosta, ktorý bol v tejto funkcii nepretržite 34 rokov. Po šesťročných obdobiach ho vždy znovu zvolili, naposledy v roku 1902 (svojej funkcie sa vzdal v r. 1906, kedy požiadal o penzionovanie). Dlhé zotrvanie na poste mešťanostu pripisovali jeho vlastnostiam, najmä čestnosti, veľkému zmyslu pre zodpovednosť a záujem o veci verejné a nie v poslednej miere nevmešovaniu sa do bojov politických strán. Mal veľký podiel na rozvoji mestskej dopravy, školstva, kultúrnych inštitúcií. Za jeho mešťanostovania sa postavilo nové divadlo aj múzeum, začali reštaurovať Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala. S rozrastaním mesta sa musel meniť aj jeho vzhľad, preto presadil, aby sa začali asfaltovať chodníky. Rozšírili sa vojenské posádky a kým sa postupne nepostavil definitívne kasárne, dal postaviť za mestom "baraky", kde boli tieto dočasne umiestnené. Z funkcie hlavy mesta vyplývali aj jeho ďalšie funkcie v rôznych kultúrnych spolkoch a sociálnych inštitúciách. Panovník ho v roku 1876 vyznamenal rytierskym krížom Františka Jozefa za dvadsaťročnú prácu vo verejnej správe, vymenovali ho aj za kráľovského radcu (1888).
Zástupcovia mešťanostu
K Münsterovým (1) najbližším spolupracovníkom patrili jeho traja zástupcovia: Jozef Loósz (2), Jozef Timko (3) a Július Éder (4) všetci s právnickým vzdelaním. Jozef Loósz (1838 1899) ešte predtým, než sa stal Münsterovým zástupcom a pracoval ako notár, pôsobil v rôznych výboroch, podporujúcich rozvoj mesta, jeho kultúru, výstavbu i šport a veľmi výrazne sa angažoval vo výbore na skrášľovanie mesta.
Jozef Timko (1843 - 1899) inicioval a zaslúžil sa o výstavbu troch škôl a jednej materskej školy a ako člen Sirotskej stolice sa staral o zlepšenie postavenia sirôt a osobne kontroloval v praxi všetky opatrenia. Július Éder (1846 - 1911) dbal o to, aby mesto malo kanalizáciu, fungujúcu pouličnú dopravu aj v nepriaznivom počasí a každom ročnom období, presadzoval v mestskej rade starostlivosť o čistotu mesta, dláždenie ulíc i chodníkov. Bol poverený dohadom nad reštaurovaním dómu, za čo mu udelil kráľ titul kráľovského radcu. Keď vstúpil do platnosti zákon o štátnom uzatváraní manželstiev, ako prvý zaviedol sobášnu matriku.
Zakladateľ rehabilitácie a hlavný hygienik
Medzi najvýznamnejšie osobnosti mestskej rady patrili mestský hlavný lekár Dr. Jakub Moskovics (5), hlavný právny zástupca Gejza Benczúr (6) a hlavný mestský kapitán Vojtech Madarász (7).
Keď cholera kosila na východnom Slovensku, neobišla ani Košice s okolím. K tým, ktorí obetavo zachraňovali ľudí v r. 1870 pred jej smrteľnými následkami, bol práve mestský lekár Dr. Moskovics (1839 - 1902). Bol na čele verejnej nemocnice v Košiciach a ďalších troch nemocníc - barakov, zriadených pre chorých na choleru. Vyškolil celý štáb ľudí, ktorí dozerali na dodržiavanie hygienických zásad, nehovoriac o ošetrovateľoch. Táto, aj jeho iná verejno-prospešná činnosť zavážili, keď sa Košice rozhodovali pre neho ako pre mestského hlavného lekára. Stal sa ním v r. 1872. Moskovics pôsobil v mnohých dobročinných spolkoch, založil nadáciu pre nemajetných študentov a osobitne sa zaslúžil o zavedenie rehabilitačnej liečby. Na terajšej Rooseveltovej vtedy Ružovej ulici č. 3 v Košiciach, založil rehabilitačný ústav s masážami a telocvikom podľa švédskeho vzoru. Bol zároveň aj mestským hlavným hygienikom, ktorý musel často kontrolovať hygienu predaja potravín nielen v obchodoch, ale aj na košických tržniciach. Azda najviac problémov bolo v roku 1882, keď nastúpil do funkcie. Týkali sa pečiva a chleba, nielen pokiaľ ide o hygienu predaja, ale aj o pravosť surovín, z ktorých ich piekli. Vytvoril kontrolnú skupinu, kde okrem neho boli odborníci z chemickej kontrolnej stanice, živnostenskí inšpektori a dôverníci mestskej živnostenskej rady. Kontrolovali všetky pekárske dielne námatkovo, aj vtedy, keď začali vážiť múku a miesiť.
V tom roku sa azda najviac hovorilo a písalo o problémoch s pečivom. V septembri 1882 štrajkovali predajcovia chleba a pečiva, lebo boli nespokojní s lokalitou na predaj, ktorú im mesto vyhradilo na Kasárenskom námestí v Košiciach. Situácia bola natoľko vážna, až sa ňou muselo zaoberať mestské zastupiteľstvo. Ešte v jeseni toho istého roku, povolilo zriadiť chlebový trh na spoločnom trhu pri Urbanovej veži (z neho je veľa pohľadníc). O desať rokov neskôr sa objavujú inzeráty na "Prešovské krabice na pečivo". Ich prednosťou bolo, že sa pečivo vyberalo po jednom kuse tak, aby sa rukami nechytali ďalšie. Autorom tohto vynálezu bol Karol Ripper. Až do roku 1896 nebola v Košiciach vraj taká pekáreň, ktorá by niekoľkokrát denne piekla a vyhovovala by aj hygienicky. Taká začala piecť na Hlavnej 108, aj z doneseného cesta a ponúkala trikrát denne čerstvé pečivo.
Hlavný právny zástupca
Mnohým je možno známe meno maliara Viliama Benczúra, ktorý žil aj tvoril v Košiciach na Mlynskej č. 22. Jeho brat Gejza Benczúr bol hlavným právnym zástupcom mesta Košice. Tak ako každý z vtedajších funkcionárov mesta, aj Gejza Benczúr sa musel prepracovať na funkciu, ktorú zastával, úradníckymi stupienkami po skončení štúdia práva.
Popri mnohých funkciách bol aj konzultantom Rakúsko-uhorskej banky, kurátorom, inšpektorom evanjelickej náboženskej obce, aj necirkevným inšpektorom dištriktov šiestich slobodných kráľovských miest, dokonca i predsedom slobodomurárskej lóže Rexurrexit. V tom poslednom ho nasledoval jeho syn Viliam, ktorý sa stal historikom košického divadelníctva a slobodomurárstva. Srdcovou záležitosťou Gejzu Benczúra bol vzhľad Košíc, na čo mal vplyv ako člen Komisie mestského zastupiteľstva pre skrášľovanie.
Pokuty za vandalstvo
Kým sa stal Vojtech Madarász hlavným policajným kapitánom Košíc, prešiel praxou podnotára a sudcu. Jeho otec bol Gemerčan a dokonca sa zúčastnil revolúcie, ktorá ho zastihla v Bratislave so zbraňou v ruke. Meno Vojtech Madarász sa často vyskytovalo na vyhláškach, uverejňovaných v tlači, kde vyzýval ako hlavný policajný kapitán k poriadku. Zaviedol ho aj v terajšom Mestskom parku, vtedy Szecsényiho, kde bola pre kone a jazdcov vyhradená cesta aj čas. Bol iniciátorom prísneho postihu vandalov mestskej zelene, nielen vo financiách, ale aj posedením si v "chládku".
Citujeme z vyhlášky zo 6. júna 1908:
"V Szecsenyiho parku môžu jazdiť na koňoch iba mužskí jazdci. Na ostatných peších cestách a chodníkoch môžu jazdiť na koňoch a bicykloch a prechádzať vojenské útvary. Na chodníkoch sa nesmú odhadzovať papiere, odpadky od ovocia a iné smetie. Zakazuje sa voľné behanie psov. Lavičky sa nesmú premiestniť a zašpiniť. Kto toto upozornenie nedodrží doslova a dopísmena, bude pokutovaný. Preto obecenstvo v Szecsényiho parku najmä jazdci a kone, ktoré sa tam prechádzajú s dámami, nech láskavo vezme na vedomie, že každé porušenie toho, čo je uvedené v upozornení, je priestupkom voči verejnému poriadku."
* Rozpočet mesta dalo zastupiteľstvo na verejné posúdenie občanom
Mešťanosta Košíc Novák mal iba čestný honorár a žiaden plat
Na september roku 1923 sa v Košiciach nahromadilo viac podujatí, dokonca aj medzinárodného významu, akým bol III. zjazd Spolku československých inžinierov a architektov (SIA), Prvá celoštátna včelárska výstava na Slovensku, no najmä zasadnutie mestského zastupiteľstva. Malo byť už pred mesiacom, nakoľko sa ale verejné posúdenie mestského rozpočtu občanmi predĺžilo až do augusta, posunulo sa aj zasadnutie. Poslanci boli nahnevaní, lebo program bol nabitý a rokovalo sa tri dni. V tom čase bolo zvykom začínať rokovanie o štvrtej hodine poobede, bez nároku poslancov na odmenu.
Zastupiteľstvo schválilo 17 500 Kč "investičných trov" správe mestských verejných podnikov na postavenie stĺpov pre elektrické vedenie na Budapeštianskej triede, 90 000 Kč na iné potrebné technické zariadenia, 95 000 Kč na "plynové zariadenia" úradníckych kolónií na Zoltánovej ulici, 50 000 Kč na kábel pod železničný násyp a 9 000 Kč na osvetlenie Rákoczyho okružnej.
Zo správy o rokovaní zastupiteľstva sa dozvedáme, že pozemkový úrad v Trenčíne ponúkol Košiciam možnosť vymeniť niektoré pozemky, ktoré mesto Trenčín vlastní v Košickej župe, ale bez úžitku. Zastupiteľstvo súhlasilo s podmienkou, že by mali byť v blízkosti Košíc a podľa možností v jednom komplexe. Vytvorilo aj 10-člennú komisiu pre zachovanie umeleckých pamiatok pod vedením Karola Hlavinku. Penzistom, ktorí si podali žiadosť na magistrát o poskytnutie príspevku "na ťarchu zvýšených penzijných poplatkov, ktoré im majú byť v krátkej dobe ustálené", odhlasovali zálohu 500 Kč.
Prerokovali aj "ustálenie čestného honoráru" mešťanostu Košíc a jeho námestníkov. Mestská rada navrhla pre mešťanostu mesačne 2500 korún honorár a 1500 na reprezentačné výdavky. Pre námestníkov po 1250 korún. V prípade dovolenky mešťanostu, trvajúcej dlhšie ako 15 dní, by dostal reprezentačné jeho námestník. Poslanci komunistickej strany -Vincent Gašparík, Ján Mižík, národní socialisti Nejedlý a Toms a kresťanský socialista Dr. Pajor dali protinávrh: mešťanostovi ustáliť definitívne 200 korún mesačnej odmeny, 1000 korún reprezentačného a námestníkom po 1000 korún. Návrh bol prijatý po zdôvodnení, že "mešťanosta a jeho námestníci nie sú štátnymi úradníkmi, ale iba reprezentačnými osobami Košíc". Takže mešťanosta reprezentoval Košice za dve stovky mesačne.
Ešte k rozpočtu mesta: Príjmy Košíc mali byť vo výške 16 mil. 353 tisíc, výdavky 22 mil. 704 tisíc. Aby sa zaplátal šesťmiliónový deficit, odhlasovali poslanci zvýšenie obecnej prirážky.
Košický mešťanosta Dr. Pavol Novák sa zúčastnil na III. zjazd SIA v košickom Národnom divadle. Usporiadateľom bola košická pobočka SIA založená v roku 1913, najaktívnejšia v ČSR. Otvoril výstavu, prezentujúcu povojnovú obnovu železníc, komunikácií, elektrifikáciu a odborný rast inžinierov a architektov. Na zjazde boli traja celoslovenskí ministri, delegácie z USA, Francúzska, Juhoslávie, Ruska, Bulharska. Veľké ovácie usporiadali účastníci prvej československej inžinierke pani Javůrkovej-Donátovej. Ministerský radca Janšák kritizoval štátu správu, aj svoje ministerstvo, za finančné podhodnotenie inžinierov a architektov v štátnej stavebnej službe, čo bolo aj v rezolúcii odoslanej zo zjazdu parlamentu a prezidentovi Masarykovi. Žiadali v nej vydanie zákona o technickej službe, aby táto bola oddelená od politickej služby a zrovnoprávnená s právnikmi.
Ďalšou udalosťou v meste bola Prvá celoštátna včelárska výstava v budove Vyššej hospodárskej školy so sprievodným podujatím - výstavou včelárstva na Slovensku. Návštevníci z Čiech, Moravy, Slovenska sa mohli počas celého týždňa na výstave bezplatne poradiť o praktických prácach vo včelíne, kúpiť si živé včelstvá, úle, včelárske potreby. Jeden deň bol venovaný vidieckemu dorastu a špeciálne pre deti z Košíc a okolia usporiadali organizátori veselicu aj koncerty.
Rozruch spôsobila výstava fotografií Československých štátnych dráh, dokumentujúca prítomným ministrom bytovú situáciu železničiarov. Dominovali na nej snímky 4-člennej rodiny obývajúcej búdku s plochou 7,5 m2 a celej kolónie miniatúrnych prístreškov.
* Najlukratívnejšie boli výčapy a krčmy
Podľa správy Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach z roku 1882 najviac prosperujúcou živnosťou boli výčapy a krčmy. Bolo ich v meste 260 (!). Pre istotu vypíšeme túto cifru slovom - dvestošesťdesiat, to znamená, že na sto obyvateľov pripadlo jedno takéto pohostinské zariadenie. Liehoviny sa predávali aj v obchodoch s potravinami s právom výčapu a u obchodníkov - špecialistov. V roku 1891 sa počet majiteľov výčapného práva znížil na 120, čo bolo zásluhou magistrátu. Košice mali od polovice 19. storočia v obchodnom živote špecifikáciu a podľa spomenutej správy OPK boli zatriedení obchodníci do 26 skupín a podľa spôsobu obchodovania do ďalších piatich skupín. Patrili k nim aj veľkoobchodníci, ktorí tovar exportovali. Najväčší export vykazovali obchodníci s vínom. Košice boli totiž v tom čase centrom obchodu s tokajskými vínami do Európy aj USA. Majiteľ tokajských vinohradov a veľkoobchodník Patzauer mal z vývozu do Nemecka, Ruska a USA ročný obrat 1 milión korún. Okrem neho boli najväčšími obchodníkmi s vínom v 70. rokoch 19. storočia L. Schalkház, K. Horovitz a v 80. rokoch J. a R. Mauer, ktorí exportovali červené tokajské do severovýchodnej Európy.
* Čo urobili pre Košice
Karol Fiedler
Karol Fiedler (1798 - 1864) bol jedným z najúspešnejších podnikateľov v Košiciach. Pochádzal z rozvetvenej podnikateľskej rodiny a v tradícii pokračovali aj jeho traja synovia. Začínal po ukončení gymnázia ako obchodný praktikant a po vandrovke vo Viedni, Prahe, Drážďanoch a Lipsku sa stal majiteľom železiarstva. Zároveň vyvážal tokajské víno a vyvíjal rôzne aktivity v hospodárskom podnikaní. V roku 1838 založil v Košiciach cukrovar, v r. 1845 továreň na výrobu klincov (známu klinčikáreň v Čermeli), mašu v Myslave, obchodoval s obilím a vínom a založil na tieto komodity veľkosklady. Ako majiteľ cukrovaru zaviedol a rozširoval aj nové moderné obrábacie metódy pestovania cukrovej repy. V okolí Košíc investoval do výskumu uhoľných ložísk a v roku 1844 patril k zakladateľom Košickej sporiteľne. Ako člen mestského zastupiteľstva (v rokoch 1848 - 1861) sa podieľal na riešení problémov s osvetlením mesta svietiplynom.
Stranu pripravila: Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
