Tunis Air zákonom chránený sokol myšiar. Operenec poškodil sedem lopatiek motora a stroj so 156 dovolenkármi na palube smerujúci do Monastiru v Tunise sa musel vrátiť späť na letisko.
Podobných "samovrážd" vtákov by mohlo v najbližších týždňoch pribúdať. Súvisí to s tohtoročným enormným premnožením malých hlodavcov žijúcich v okolí letiska, zdroja potravy pre vtáčích predátorov. Vedenie Airport Košice a.s. preto požiadalo o pomoc pri riešení problému s hlodavcami Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
"Žiadame o udelenie výnimky zo zákona, aby sme z dôvodu zabránenia prípadného ohrozenia lietadiel dravými vtákmi mohli plochy kde sa hlodavce vyskytujú, plošne deratizovať," povedala nám riaditeľka letiska Marta Horváthová (na snímke).
S tým však odborníci z MŽP SR nesúhlasia.
"Uvedeným opatrením by podľa žiadateľa bolo znížené riziko kolízií lietadiel s dravými vtákmi, najmä sokolmi myšiarmi a myšiakmi hôrnymi," odpovedal na našu otázku či letisko výnimku dostane, Peter Pilinský zo sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP. "Žiadateľ uvádza, že doposiaľ realizované opatrenia v rámci biologickej ochrany letiska sú pre tieto druhy, najmä pre sokola myšiara, málo účinné. Z uvedeného dôvodu žiadateľ plánuje pristúpiť k radikálnejšiemu riešeniu, ktoré si však vyžiada aj zásah, respektíve likvidáciu kolónie chráneného živočícha-sysľa pasienkového."
Na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR došli na MŽP k záveru, že v uvedenom prípade nie sú splnené podmienky pre povolenie výnimky zo zákazaných činností-usmrcovanie chráneného druhu.
"Deratizáciou by síce zanikol potravinový zdroj, avšak došlo by len k malým zmenám v populácii dravcov v okolí letiska a populácia hraboša poľného by sa obnovila krátko po deratizácii...Výsledkom požadovaného opatrenia by teda boli len straty jedincov vzácnych a chránených druhov bez toho, aby sa problém vyriešil," dodal P. Pilinský.
Sekcia ochrany prírody a krajiny MŽP odporúča vedeniu letiska, aby problém riešilo intenzívnym odchytom a vypúšťaním sysľov v lokalitách pri letisku, ale mimo zóny kde ich prítomnosť spôsobuje nebezpečenstvo pre leteckú dopravu. Alebo v Národných parkoch Slovenský kras-Silická planina a Muránska planina. Ďalším opatrením by podľa J. Kramárika mohlo byť odstraňovanie hniezdnych možností pre dravé vtáky cca 1-2 kilometre od letiska mimo hniezdneho obdobia. Pracovníci sekcie odporúčajú aj celoplošnú deratizáciu trávnatých porastov v blízkosti letiskových plôch, ale až po odchytení väčšiny kolónie sysľov z lokality. MŽP vydalo vedeniu letiska povolenie na odchyt a premiestňovanie sysľov, platí do 15. 8. 2007.
Medializované správy o premnožení hlodavcov nám potvrdil Ivan Turček z Katedry zoológie a ekológie UPJŠ Košice.
"K tak masívnemu premnoženiu dochádza raz za štyri roky," uviedol I. Turček. "Veľa ich je aj preto, lebo majú dostatok potravy, nedošlo k záplavám hniezd a vytopeniu mladých."
Podľa I. Turčeka, s príchodom chladných mesiacov sa začnú hlodavce pravdepodobne sťahovať k ľudským obydliam a ich majitelia môžu čakať doslova inváziu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
