Pavol VITKO, Kosovo
Vedeli ste, že Kosovo funguje "pod taktovkou" Trebišovčanov? "Slovenská jednotka KFOR v Kosove je v súčasnosti dopĺňaná predovšetkým z príslušníkov Mechanizovaného práporu v Trebišove, takže v našom meste žije najviac vojakov kosovských misií na meter štvorcový na Slovensku," smeje sa nadporučík Marián Illéš z Lelesu, ktorý už tiež býva v Trebišove.
Prvých päťsto...
Prvá slovenská jednotka sa stala súčasťou KFOR (Kosovo Force) v septembri 1999. Dislokovali ju v nemeckom sektore na základni Casablanca neďaleko mesta Suva Reka na juhu Kosova. Ministri obrany ČR a SR Jaroslav Tvrdík a Jozef Stank na jar v roku 2001 prezentovali myšlienku vytvoriť v Kosove spoločnú vojenskú jednotku. Bol to zároveň dôležitý krok v rámci našej prípravy na vstup do NATO. Približne 400 českých a 100 slovenských vojakov začalo v rámci 1. česko-slovenského práporu KFOR pôsobiť v Kosove 19. februára 2002. Spoločný prápor skončil svoju činnosť 8. júla 2005 na slávnostnom nástupe českých a slovenských vojakov pred ich odchodom do Kosova v prítomnosti ministrov obrany Karl Kühnla a Juraja Lišku.
Mladá misia
"Slovenská jednotka bola 'prepodriadená' priamo pod veliteľa mnohonárodnej brigády Stred. Je ním český plukovník so sídlom v hlavnom meste provincie Kosovo v Prištine, pretože Česká republika v rámci tejto brigády prevzala od 1. augusta 2005 pozíciu vedúceho národa," vysvetľuje veliteľ 99-členného slovenského kontingentu v Kosove pplk. Ján Balucha. "Česi aj Slováci majú naďalej svoj základný spoločný tábor v Šajkovaci a veľmi úzko spolupracujú," dodáva tento Prešovčan.
A prečo Trebišovčanom v Kosove nevelí Trebišovčan? Nuž, azda aj preto, lebo ich veliteľ, pplk. Daniel Zmeko, velil až do augusta našim chlapcom v Iraku.
"Vekový priemer Slovákov v Kosove je len 29 rokov," dodáva personalistka npor. Janka Peštová. Ona sama má len 27 rokov. V Kosove je najmladšia z troch žien, v misii je prvý raz. Predstihla aj svojho manžela, ktorý by ju po návrate rád vystriedal. "Okrem ľudí vyčlenených na jednotlivé veliteľstvá a štáby je v samotnej 77- člennej slovenskej rote až 70 vojakov z Mechanizovaného práporu v Trebišove. To, že sa nám začalo dariť vysielať do zahraničia aj kompaktné jednotky, ktoré sa poznajú z domu, je skvelé. Príprava na misiu aj samotná služba prebieha oveľa efektívnejšie a profesionálnejšie," pochvaľuje si pplk. Balucha. Dodáva, že na Trebišovčanov sa jednoznačne dá spoľahnúť, hoci ich tu čaká neľahká služba. Vedeli ste, že v KFOR neexistujú vychádzky mimo priestoru tábora?
Strážca Monumentu
"Otec bol požiarnik, strýko policajt a ja kompletizujem našu rodinnú zbierku uniforiem tou vojenskou", zasmeje sa počas služby na vchode do stráženého areálu na Kosovom poli rotný Vladimír Sabo. Monument stojí na pamiatku bitky z roku 1389, kedy tu osmanské vojská porazili Srbov. Keďže bol tiež cieľom útoku albánskych ozbrojencov, strážia ho naši vojaci. Jednému z družstiev velí práve Sabo. Len 23-ročný Trebišovčan patrí k najmladším vojakom v Kosove, ale v uniforme je už päť rokov. Je slobodný, aj preto odlúčenie zvláda bez problémov. Napokon, má tu kamarátov nielen v uniformách.
"Keď Charlie dokrivkal pred troma mesiacmi na bránu, bol na smrť vychudnutý. Akoby všetko stavil na jednu kartu alebo sa ho ujmeme, alebo zomrie," hovorí o už zotavenom psíkovi a dodáva: "Charlie aj sučka Alfa mali šťastie. No po Kosove sa, bohužiaľ, pohybuje veľmi veľa bezprizorných psíkov, na ktorých je smutné sa pozerať."
Prečo je tomu tak? "Vlani v marci tu boli nepokoje, po ktorých veľká časť srbského obyvateľstva odišla do Srbska. Po nich ostalo v krajine veľa psov. Albánci ako moslimovia psíkov nechovajú, takže k nim nemajú pozitívny vzťah. Okrem výnimiek ich čakala biedna budúcnosť."
Obrátená karta
V Kosove sa karta obrátila. Ochrana menšín zabezpečovaná misiou KFOR, ktorej velí NATO, sa už netýka Albáncov, ktorí boli v ohrození pred šiestimi rokmi. Od vlaňajších nepokojov treba chrániť predovšetkým miestnych Srbov aj Rómov. Slovenskí vojaci napríklad v meste Obilič chránia takzvanú "žltú budovu". Je to vlastne bytovka, kde v jednom vchode ostalo žiť posledných sedem srbských rodín, ktoré takmer nevychádzajú von. Ďalších osemnásť strážia naši vojaci v Školskom centre. V dvoch budovách, ale aj v prenosných ubytovacích kontajneroch na školskom dvore žijú aj ľudia, ktorí počas vlaňajších nepokojov prišli o celý svoj majetok.
Marián z Lelesa
Hoci mu len ťahá na tridsiatku, v Kosove patrí k strednej vekovej kategórii - npor. Marián Illéš. Pochádza z Lelesu. "Pred poslednými Vianocami sme sa konečne presťahovali s rodinou do miesta posádky. Normálneho rodinného života sme si veľa neužili, vzápätí som cestoval do Kosova. Ani si riadne nepamätám, ako sa volá naša ulica," pokrčí plecami, hoci rodinu doma už dvakrát navštívil.
Vraví, že listy píše menej, ale o to častejšie telefonuje. Vie, že manželka to má sama v novom bydlisku aj so šesťročnou dcérkou Klaudiou možno ťažšie, ako on v misii KFOR. Keď sa ho pýtame, čo ho v Kosove oslovilo najpozitívnejšie a čo najnegatívnejšie, rozhovorí sa, že celkom dobrý dojem má z rýchle rastúcich novostavieb. No a čo sa mu nepáči? "Je tu stále dosť neporiadku. To je však ich vec, hlavne že my sme dobrá partia a vojskám KFOR sa napriek citeľnému vnútornému napätiu v provincii darí udržiavať pokoj, čo je naša hlavná úloha."
Veterán Vojto
Hoci má 43 rokov, patrí k našim najskúsenejším vojakom v Kosove - rotný Vojtech Merašický. Ak by sa zdalo, že na hodnosť rotný je v armáde pridlho, treba povedať, že už bol práporčík. V dôsledku znižovania počtov sa však musel rozhodnúť - prijať nižšiu hodnosť, alebo odísť. Rozhodol sa rovnako ako pred skoro desiatimi rokmi. Vtedy stál tiež pred otázkou odísť do civilu alebo si dorobiť maturitu.
"Dva roky som chodil od druhej do šiestej do školy, až kým som nezískal strojársku maturitu. Sranda je, že ja som maturoval v stredu a najstaršia dcérka v piatok," usmeje sa otec troch dievčat.
Vojto Merašický na misii už bol. Od marca 2003 do septembra 2004 slúžil v misii UNFICYP na Cypre. "Vtedy sa ešte chodilo z Trebišova na misie veľmi málo. Bol som hrdý, že vybrali práve mňa. Je síce pravda, že na Cypre je situácia už roky pokojná, ale služba bola náročná aj tam. Okrem toho, ak ste mali celý život vedľa seba ako oporu manželku s rodinou a až v tomto veku ste prvý raz sám, psychika pracuje. Našťastie, mám veľmi šikovnú manželku."
Slovenskí vojaci okrem už spomenutých úloh zabezpečujú v Kosove ozbrojené hliadkovanie v mestách a dedinách, vykonávajú cestné kontroly s cieľom vyhľadávať drogy a zbrane, podieľajú sa na sprevádzaní autobusov so srbskými cestujúcimi a podobne. Všetci sa tešia, že po návrate do tábora v Šajkovaci pre nich funguje kompletný servis. Okrem iného sa môžu spoľahnúť na svojho výkonného práporčíka - "starého" dobráka Vojta Merašického. Pred aj po večeri za ním ešte prichádza pre potrebné veci niekoľko vojakov. Chvíľku si pokecajú, až kým Vojtovi nezovrie voda na večernú kávu. Vtedy si na chvíľku sadne k televízii a vďaka satelitu si pri káve pozrie slovenské správy. A že je na kávu už neskoro? Ale kdeže! Merašický po spravodajstvách otvorí počítač a ako zvyčajne, do jedenástej v noci "robí papiere"...
Autor: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
