pesničky, či gospel, však už niekoľko rokov žije a tvorí prevažne v Čechách. Na Slovensko chodieva iba občas. Tentoraz sa do Košíc vybrala kvôli krstu nového albumu svojho kamaráta, speváka Petra Stašáka. Tomu ho pokrstila slivovicou a prezradila aj to, ako to vedia s Peťom roztočiť na Kolibe v Tatrách. Ako to asi vyzerá, zistili aj prítomní na krste, keď pri cigánskych pesničkách museli Sise uvoľniť prvé stoly, aby mohla na nich tancovať. Vo veselej a príjemnej atmosfére vznikol na tejto akcii aj náš rozhovor.
Stihli ste si toto leto ´strihnúť´ s Peťom Stašákom takúto šou v Kolibe?
- Priznám sa, že toto leto nie, ale minulý rok áno. Peter, keď vie, že som na Slovensku, nech som kdekoľvek, príde za mnou a väčšinou potom skončíme v Kolibe, kde je úžasná cigánska muzika. Tam už keď vchádzam, hrajú a ja už od dverí spolu s Peťom spievam. Väčšinou to končí tak, že ja som na stole a on pod stolom, lebo sa bojí, že keď tam vylezie, stôl praskne... Zažívame spolu naozaj krásne chvíle a musím povedať, že je to človek, ktorý napriek tomu, čo dokázal, ostal skromný a úplne normálny. To sa mi na ňom páči.
Dnes ste krstili slivovicou. Naučili ste sa ju vari piť na východe?
- Nie. Je to už dávno, čo som ju prvýkrát ochutnala a hneď mi veľmi zachutila. Keď som potom prišla do Čiech, je to už takmer 10 rokov, núkala som ju svojim kolegom. No oni ju takmer nepili a ženy už vôbec, lebo sa im zdala silná. Presviedčala som ich však, že je to dobrá vec a napokon som ich presvedčila... Z toho potom vznikla aj Sisovica - ktorej názov je odvodený z môjho mena. Dnes som ju však, žiaľ, nemohla doniesť, pretože došlo k nejakému nedorozumeniu. Na mieste, kde mi ju vyrábajú, nikto nebol. Takže som to musela Petrovi pokrstiť slivovicou, ktorá je však na východe veľmi dobrá, takže nevadí.
Spievate rôzne žánre, štýly, rytmy, ale pri cigánskych pesničkách vám to ide naozaj vynikajúco. Je vám dynamickosť najbližšia?
- Veľmi veľa ľudí sa ma pýta, ako je možné, že dokážem tak prehodiť "diskety" môjho hlasu... No ja žáner, ktorý v danú chvíľu spievam, cítim ako veľmi blízky. Nedokážem povedať, čo mi je najbližšie. Aj preto mám najradšej svoje koncerty, kde spievam všetko od klasiky cez muzikál, pop, gospel, cigánske, ľudové až po jazz. Tak to proste cítim, cítim každý žáner a viem zmeniť hlas. Dvakrát som síce urobila iba čisto popové albumy, no sú tam veci, za ktorými si stojím. Ale už nastalo obdobie, kedy si aj vážim jednu vec - že chodím po koncertoch a ľudia odomňa žiadajú cédečko hudobných mixov, ktoré tam robím. Veľmi sa im to páči. Takže momentálne sa pripravujem na vydanie tohto mixu.
Kde ste si stihli tento rok v lete oddýchnuť?
- V horách u nás doma. Nebola som nikde v zahraničí. Navštívila som tri zaujímavé miesta. Prvé je na Šumave, kde som zažila môj životný zážitok - spala som večer, keď strašne pršalo, pod autom, pod americkou "dočkou". Bolo to úžasné. Párkrát som si síce buchla hlavu, ale inak to bolo úplne v pohode. Ja totiž veľmi rada chodím do prírody a spím vonku alebo v stane. Druhý výlet sme si urobili neďaleko Ružbašských skál pri priehrade, kde je prekrásne. Tam sme stanovali, hoci bola strašná zima. Tento rok sme vôbec nemali šťastie na počasie. No absolútne nám to nevadilo. Práve tie tri dni sme sa živili tým, čo sme našli v lese - od húb až po iné plody. Bolo to fakt krásne, zbožňujem to. Nepotrpím si na drahé hotely. Ak idem k moru, najradšej bývam v bungalovoch a chatách. Nepotrebujem fantastický hotel, to ma nebaví. A do tretice som bola toto leto v Jeseníkoch, kam chodíme každý rok. Je to chata, ktorá je úplne na vrchole, kam sa dá vyjsť buď veľmi dobrým džípom alebo pešo. Je to vážna túra. A na tej chate nie je voda, elektrina, vôbec nič... Je tam len jeden veľmi studený potok, do ktorého som vliezla ako jediná. No na tú chatu musí ísť dobrá partia. Ak je tam náhodou jeden človek, väčšinou je to žena, čo to nezvládne, tak za chvíľu, čo robí nepríjemnosti, je schopná pokaziť celý výlet.
Sú to výlety, na ktorých nechýbajú opekačky, gitary...?
- Nechýba opekanie, varenie... Ja sa vždy pasujem za kuchárku, lebo zbožňujem variť. Chodíme aj na túry a priznám sa, že za ten čas, čo tam chodíme, ja, môj priateľ a ešte jeden kamarát sme traja, ktorí vydržíme úplne do rána, pokiaľ nesvitá. Sedíme pri ohni, rozprávame sa, spomíname a je to nádherné.
Je tam aj stôl, na ktorý môžete vyliezť a tancovať?
- Samozrejme. Sú tam vážne dubové stoly. No hlavne tam na ten dubový stôl chodím preto, lebo tam nie je signál na mobil a ja som si našla vonku jeden stôl, na ktorý keď vyleziem, funguje to a môžem telefonovať.
Čo vás čaká v tejto sezóne?
- Momentálne obnovená premiéra Pokrvných bratov v Prahe, kde hrám hlavnú postavu, matku 9 detí. Čakajú ma rôzne koncerty na Slovensku i v Čechách. V Čechách mám vždy Vianočný koncert a už ho chystám aj na Slovensku. Dúfam, že sa to konečne podarí. Takisto plánujem vydanie cédečka, ktoré by malo obsahovať mixovaný žáner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
