Jazda na koni dokáže liečiť psychiku aj nevládne telo
Priaznivé účinky jazdenia na koni sú známe už z dávnej histórie. Hippokrates v 5. storočí p.n.l. ho odporúčal na uvoľnenie svalstva. Podľa osobných lekárov Márie Terézie bola jazda na konskom chrbte, psychickou relaxáciou pri liečbe duševných chorôb, hlavne hypochondrii a hystérii. Liečba koňom - hippoterapia - je v súčastnej dobe jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich liečebných metodík.
Nie je hippoterapia ako hippoterapia. Prevážanie sa na koni, ktoré pod týmto vznešeným názvom ponúkajú viaceré súkromné ranče a jazdiarne, nemá s touto "vednou" disciplínou nič spoločné. V Košiciach sa serióznou hippoterapiou zaoberá občianske združenie ELBRUS v Jazdeckom areáli na Popradskej ceste. Terapia sa tu vykonáva za prítomnosti kvalifikovaných odborníkov.
"Je to tímová práca. Môže ju robiť človek, ktorý má na to príslušné vzdelanie. Absolvovali sme školenie v Hronovciach a v Bratislave. Sme členovia hipoterapeutickej asociácie," hovorí hipológ MVDr. Mikuláš Pavľak, ktorý sa so svojím tímom zaoberá hipoterapiou štyri roky.
Hipporehabilitačný tím má byť zložený minimálne z hipológa a z hipoterapeuta. Hipológ - zodpovedá za výcvik koňa a jeho vedenie pri terapii. Hipoterapeut - je rehabilitačný pracovník, ktorý terapiu vedie a venuje sa pacientovi. Vhodné je, ak sa liečba realizuje pod dozorom rehabilitačného lekára, ktorý sa však terapie zúčastniť nemusí, ale priebežne kontroluje zdravotný stav pacienta.
Využitie je neohraničené
Vďaka svojej komplexnosti je hipoterapia určená pre širokú oblasť klientov s fyzickými, psychickými či sociálnymi problémami, z čoho vychádza aj jej členenie do jednotlivých liečebných okruhov s rozličnými cieľmi a metodikami. Spája a prelína sa v nej oblasť medicíny, psychológie, pedagogiky a športu v rozmanitých kombináciách. Jej využitie je neohraničené...
"Liečime Dovnov syndróm, poruchy správania i reči, autistické deti, nevidiacich i detí so psychickými problémami," vyratúva mnohoraké "použitie" tejto liečebnej metódy hipoterapeutka Mgr. Eleonóra Babjaková, ktorá je špeciálnou pedagogičkou pre mentálne postihnuté deti na Špeciálnej základnej škole na Vojenskej ulici v Košiciach. "Najväčšie úspechy máme s hyperaktívnymi deťmi. Na tie pôsobí kôň vyrovnávajúco, ukľudňuje ich. Pomáha aj tým spomaleným, tie zase rýchlejším tempom chôdze povzbudzuje. Aj agresivita sa takýmto spôsobom dá liečiť."
Liečenie hippoterapiou je určené pre deti od 2,5 roka a dospelým. Vykonáva sa troma základnými formami - hiporehabilitáciou (fyzická oblasť človeka), pedagogicko psychologickým jazdením a športovým jazdením handicapovaných.
Hiporehabilitácia je vhodná hlavne pri poruchách hybnosti: neurologické ochorenia (detská mozgová obrna, sklerosis multiplex,stavy po traumách, zápaloch, poruchy koordinácie rovnováhy, chôdze, sedu, aktívneho držania trupu, hlavy, pohybových stereotypov, reči, úchopu a pod.). Lieči aj ortopedické ochorenia (skoliózy, chybné držanie tela, hypermobilita a pod.) Pri terapiách sa najčastejšie využíva krok koňa, ktorý je zdrojom trojdimenzionálnych impulzov. Pohybový impulz, ktorý vzniká pohybom chrbta v kroku sa podobá pohybu pri chôdzi zdravého človeka. Jazdec sa snaží prispôsobiť pohybu koňa, hľadá rovnováhu. Tým si mimovoľne posilňuje ochabnuté svaly, rozvíja správne pohybové vzorce a korektné držanie tela. Teplota konského tela je vyššia ako u ľudí, čo priaznivo ovplyvňuje zvýšené svalové napätie a dochádza k jeho uvoľneniu.
"Na hiporehabilitáciu by klienti mali chodiť aspoň dva krát do týždňa. Psychologickí pacienti aspoň raz. Aby liečenie malo význam, musí trvať neprerušovane minimálne tri mesiace. Jedna jazda trvá 20 minút. Takú dobu sa tieto detičky vedia sústrediť, potom to už nemá význam," vysvetľuje MVDr. M. Pavľak.
Kôň ako terapeut
Človek a zviera sa natoľko vzájomne prelínajú, že je ťažko povedať, kto koho vychováva, povedal Goethe, ktorý bol známy tým, že miloval kone. Kôň, terapeut a dieťa sa navzájom ovplyvňujú, svojou činnosťou, správaním. Nežiadúce správanie koňa dieťa ihneď postrehne a snaží sa svoje správanie upraviť. Toto je základný aspekt pôsobenia hipoterapie na dieťa po stránke psychickej, ktoré je nemenej dôležité ako pozitívne ovplyvňovanie jeho fyzickej stránky. V mnohých prípadoch je ovplyvnenie psychiky dieťaťa základným predpokladom úspešného pôsobenia hipoterapie v jeho telesnej oblasti.
Pedagogicko-psychologické jazdenie je určené hlavne deťom s poruchami správania, pozornosti, vnímania, reči, so zmyslovými a duševnými poruchami, poruchami učenia, problémami v emocionálnej a sociálnej oblasti, ako aj ľuďom s organickými duševnými poruchami - schizofrénia, afektívne a neurotické poruchy, poruchy vyvolané stresom, poruchy osobnosti, správania a emócií. "Jazda na koni vyvíja rečové centrum. Agresívne a nezvládnuteľné deti keď chcú jazdiť, musia sa podrobiť mojej autorite, lebo ja dávam príkaz koníkovi či má stáť alebo ísť. A je to všetko pod rúškom koňa - to nie my chceme, ale koník a tým pádom sa dieťa podvolí," tvrdí hipologička MVDr. Lucia Foulová.
Terapeut využíva prirodzené reakcie koňa na tlmenie nežiadúcich aktivít. Pocity z jazdy sú pre dieťa také výrazné, že si zväčša pôsobenie terapeuta vôbec neuvedomuje. Dokonca v mnohých prípadoch sám kôň vystupuje v úlohe terapeuta a človek - terapeut líniu terapie len udržiava prípadne ju usmerňuje.
Len pár príkladov, čo všetko sa dá prostredníctvom správne vedenej terapie dosiahnuť (popri zlepšení fyzickej stránky) sa zlepšuje koncentrácia, priestorová orientácia, rytmus, reč, slovná zásoba, pamäť (aj pohybová), logické myslenie, senzorická integrácia, sebadôvera a sebavedomie, odbúranie strachu z druhých a zo zvierat, vzťahy, integrácia.
Dominik je kľudnejší
Malý Dominik Šimkuľák sa už zjavne nevie dočkať kedy vysadne na koníka. Pobehuje sem a tam, roztržito ho zaujíma raz prívesok na kľúče, raz diktafón a raz zase pero. A to všetko v priebehu troch sekúnd. Má deväť rokov, rozpráva tak, že mu rozumie len vlastná mama. Lekári mu diagnostikovali naraz až niekoľko psychických chorôb - ťažkú poruchu pozornosti s hyperaktivitou, atypický autizmus, zaostávanie vo vývoji a v reči. Hipoterapiou sa lieči rok.
"Jazdou sa veľmi uvolní," vysvetľuje jeho mama Adriana. "Ideme domov kľudní, spokojní. Keďže je hypermobilný je veľmi nešikovný. Problémy mu robí písanie, nevie sa naučiť jazdiť na bicykli a ostatné veci, ktoré zvládajú deti v jeho veku. Chýba mu jemná motorika. Pri koníkovi mu to ide, aspoň tu má pocit, že je šikovný. Obyčajne sa nevie dlho koncentrovať, ale hipoterapiou sa mu aj táto oblasť zlepšuje."
Pred terapiou nedvihol hlavičku
Jedným z ochorení, pri ktorých odborníci zaznamenali veľký úspech, je aj detská mozgová obrna. U malých detí sa prejavuje spomaleným psychomotorickým vývojom i patologicky zvýšeným svalovým napätím (spasticita). To dostáva končatiny, hlavu a trup do neprirodzeného a nefunkčného postavenia a znemožňuje vykonávanie fyziologického pohybu. Pacient toto neprirodzené postavenie nedokáže sám zmeniť, alebo len s nadmerným fyzickým úsilím.
"Martin je celý spastický. Pästičky mal stále zovreté a odkedy tu chodíme, je oveľa uvolnenejší. Začína držať hlavu, dovtedy som mu ju musela držať ja, padala mu na každú stranu," s uspokojením vraví jeho mama Mária Januvková. Chodia tu pravidelne už dva roky a za ten čas robí päťročný Martinko veľké úspechy. Na koníkovom chrbte chlapček najprv ležal s pomocou hipoterapeutky, potom za jej asistencie dokázal sedieť a teraz už na chvíľku sedí aj sám. Je to veľký úspech, pretože Martinko mal nôžky úplne spasticky prekrížené, zovreté.
Zo svojho pokroku má teraz veľkú radosť on aj mama. "Pred dvoma rokmi sa nedokázal poležiačky ani otočiť. Tri roky nevedel zdvihnúť hlavu, teraz už vie. Začína sa dvíhať na rukách, pozerá sa okolo seba, dvihne jednu ruku a niečo si zoberie, čo predtým nebolo možné. Začal sa plaziť, čo predtým nedokázal."
Pri detskej obrne lekári ako liečenie odporúčajú Vojtovú metódu a injekcie na uvoľnenie svalstva. V prípade Martinka vynášali nelichotivé prognózy. Vraj keď niekedy bude sedieť na vozíku, môže byť mama veľmi rada. "Cvičili sme ´Vojtu´ poctivo tri a pol roka štyri krát denne. Ale nemal túto metódu rád, bránil sa. Mala som pocit, že stagnujeme. Preto sme skúsili niečo iné."
Mama mala zo začiatku veľké obavy, ako si Martinko bude zvykať na také veľké zviera, pretože sa bál aj psov. Napriek tomu bol koníkom nadšený od prvej chvíle. "Kvôli obmedzeným kapacitným priestorom sme sa na hippoterapiu dostávali veľmi ťažko. Nakoniec sme tu prišli namiesto jedného dievčatka, ktoré odišlo. Kvôli Martinkovi sme boli aj na liečení na delfinoterapii na ukrajinskej Jalte a aj tam sme cvičili na koníkovi."
Lekári v Kyjeve mamičke odporúčali hippoterapiu každý deň a injekcie nech mu nedáva vôbec. Čudovali sa, prečo ju naše poisťovne nemajú zahrnuté v rámci zdravotníckej starostlivosti. "Vybrali sme kvantá vyše tisíckorunových injekcií a nič z toho. A na hippoterapiu, ktorá mu robí evidentne dobre, naša poisťovňa peniaze nechce dať. Všetci, ktorí tu chodíme, by sme privítali, keby s nami spolupracoval ortopéd, ktorý by to mal pod dohľadom. Ale nijaký sa u nás o to nezaujíma. Lekári to neuznávajú a pritom terapia nemá žiadne vedľajšie účinky, môže len pomôcť," konštatuje mama M. Januvková.
Financujú ich nadácie
Záujem o hippoterapiu zo strany rodičov je veľký. Viacerí by privítali, keby ju mohli absolvovať aj viackrát ako jeden či dvakrát do týždňa. Občianske združenie však na to kapacitne nestačí. Potrebovali by viac koní i peňazí. Len za ustajnenie jedného koňa zaplatia jazdiarni 50 tisíc ročne, niečo stojí aj veterinárna starostlivosť. Peniaze vyzbierané od rodičov detí nepokryjú ani režijné náklady. Združenie je neziskové, preto o finančnú pomoc žiadajú prostredníctvom projektov rôzne spoločnosti. Koníka Elbrusa kúpili z peňazí, ktoré im poskytla Nadácia Markíza.
"Jazdenie sme v prvý rok zabezpečovali z Fondu Hodina deťom, od ktorého sme dostali 43 tisíc korún, druhý rok 32 tisíc," hovorí hipologička MVDr. L. Fotulová, ktorá má na starosti aj "naháňanie" financií prostredníctvom projektov. "Nedávno sme v rámci projektu pre využitie voľného času pre mladých ľudí dostali od istého mobilného operátora 15 tisíc korún. Sú viazané na tri mesiace pre hippoterapiu, ktorú budú využívať deti z Detského domova v Košickej Novej Vsi a Reedukačného domova na Bankove. Celý tento školský rok pre deti zo špeciálnej základnej školy nám pokryjú financie od Charitatívneho fondu Lion.
Hipoterapeutický tím by potreboval nového koníka. Nájsť koňa vhodného na hipoterapeutické jazdenie nie je jednoduché, pretože sú to veľmi ľakavé a plaché zvieratá. Kôň musí nielen prejsť špeciálnym výcvikom, ale musí byť aj mimoriadne charakterný, kľudný, vyrovnaný, spoľahlivý a musí mať rád deti. Elbrus bol vyradeným voltižáckym koníkom. Používali ho zdravé deti, ktoré na ňom trénovali lastovičky, premety a stojky v kluse.
"Náš malý Davník pod neho podbehol a on nič neurobil. Deti na ňom vystrájajú, predovšetkým autistické, kričia na ňom, štuchajú ho, hryzú a on to všetko poctivo vydrží. Tak, ako koník prenáša energiu na deti, aj deti na koňa, preto musí byť pravidelne prejazdovaný zdravým jazdcom. Keď sa skončí terapia, tak sa váľa. Na kurze nás učili, že vtedy odovzdáva zlú energiu zemi. Deti to váľanie milujú," usmieva sa L. Fotulová. Elbrus má už 20 rokov, čo znamená, že je starý. Mladšieho majú vyhliadnutého, chýbajú však peniaze. "Takýto koník stojí okolo 40 tisíc korún," povzdychne si nad finančnými ťažkosťami.
Nebyť zanietenia a viery, že raz hipoterapia nebude len ich koníčkom, ale snáď aj možným zamestnaním, už by to nerobili. "Tešíme sa, že aspoň niekto v Košiciach sa hipoterapiou zaoberá a pomáha nám. Robia to bez nároku na odmenu a v čase voľna. Nebyť ich láske k zvieratám a deťom, tak by tu nič nebolo," za viacerých rodičov vyjadruje vďaku trom členom hipoterapeutickému tímu mama malého Martinka Januvku.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
