* Vážený mešťan bol kupcom aj poľnohospodárom a jeho domácnosť mala svoje reguly
Aký bol život stredovekého Košičana
Košice sú dnes druhým najväčším mestom na Slovensku. V minulosti bol košický chotár väčší ako bratislavský. Meral vyše 16 tisíc katastrálnych holdov. Patrili do neho aj mestské lesy a osemnásť obcí, ktoré podliehali šiestim správnym obvodom lesnej správy mesta a merali takmer tridsať uhorských jutár.
OSOBITNÉ TRADÍCIE PREDMESTÍ
Aj samotné mesto, podľa počtu zdanených domov v roku 1480, bolo dosť rozsiahle - v múroch malo vyše 500 domov, Richtárska Ves, Špitálska a Čermeľ o niečo viac. K nim sa nerátali mestské, cirkevné a kráľovské budovy, ktoré nepodliehali dani. Najrozsiahlejšia spomedzi predmestských tzv. huštáckych ulíc, patriacich k mestu bola Ludmanova Ves, na území dnešnej Palárikovej. V 16. storočí mala až 65 daňových poplatníkov. Na juhozápadnom predmestí bola Bednárska Ves, na západnom (terajšej Alžbetinej) bola Cesnaková Ves, v jej susedstve Richtárska a vedľa Tehelná Ves. Na severnom predmestí v povodí potoka Čermeľ (dnešná Komenského) bola osada Čermeľ. Patrila k nej aj ulica sv. Ladislava, rozprestierajúca sa za hradbami a olala sa podľa kostola, ktorý na nej stál medzi mestským múrom a mlynským jarkom. Bol tam aj dom plebánov. Postupne splývali chotáre a obyvatelia osád s mestom, pričom mali ďalej svojich richtárov, ktorých volali v meste huštácki richtári. Huštácke ulice, patriace k mestu si zachovali osobitné sídelné a chotárne tradície.
Jadro mesta bolo opevnené a rozdeľovalo sa na štyri kvartály. Jedna čiara pretínala námestie od Vyšnej brány k Nižnej, druhá priečne v smere Maľovanej ulice, kde bol kráľovský dom ako sídlo košickej komory. Maľovaná sa volala podľa maľovanej brány v mestskom múre. Námestiu sa vtedy hovorilo ring. Čermeľský potom, ktorý ním pretekal, sa rozdvojoval na dve strany tak, že vytváral ostrov. Na ňom bola radnica - ratuš, kupecká hala, škola, Dóm sv. Alžbety so slovenským kostolom sv. Michala. Obidva kostoly, zvonica i cintorín boli obohnané múrom. Do námestia vyúsťovali všetky ulice starého mesta a významné výpadové brány. Poriadok na uliciach zabezpečovalo mesto aj hliadkami, ktoré sa volali stotiny pre verejnú čistotu a mali svojho nadriadeného. Ten mal kumulovanú funkciu - velil hradbám a súčasne aj stotinám čistoty. Pravdepodobne používal palicu pri výkone svojho povolania, preto vošiel do histórie mesta ako palicový gróf, hoci mešťania preňho používali oslovenie smetiarsky gróf.
KUPEC AJ POĽNOHOSPODÁR
Čím sa také veľké mesto živilo? Vieme, že košickí mešťania boli obchodníci. Košičan stredoveku exportoval suroviny, polotovary, hotové výrobky. Okrem toho že bol kupcom, bol aj poľnohospodárom. Mešťania obhospodarovali polia, záhrady a vinice na Hradovej. Ich chotár im nestačil, preto si prenajímali a kupovali pôdu aj v chotároch susedných obcí. Podľa súdnych spisov museli mať veľké plochy zeme na chotári Hrabovca, Lubiny, Hradišťa, ktoré patrili pánom z Barce, aj v Myslave a Ťahanovciach. Kupovali a prenajímali si najmä slnečné miesta opátskych lesov, kde pestovali hrozno. Vinice boli na Hradovej, v osade Čermeľ, na Červenom brehu, Rakovom potoku, za Hornádom, v Opátskom lese. Tak, ako bol výnosný lov vtáctva v lesoch (Košičania nimi platili dane a dlhy) podobne to bolo aj s vínom. Vinobranie kedysi patrilo k termínu splatnosti dlhov. Víno predávali v sudoch, ale ho aj zálohovali v pivniciach, ba aj na koreni. Podobne zálohovali polia, prázdne aj obsiate. Pozdĺž hradieb vysádzali ovocné stromy, pod nimi základné druhy zeleniny. V záhradách pestovali chmeľ, na varenie piva v jednotlivých meštianskych domácnostiach.
STRAVOVALI SA RACIONÁLNE
Siali obilie, najviac pšenicu, ktorú nebolo na trhu nikdy dostať za stabilnú cenu. Predražovali ju a podľa záznamov zo súdnych spisov bola už v tom čase stanovená pravdepodobne jej maximálna cena. Mláťačky v stredoveku neboli, ich predchodcami boli tzv. mlackovia s cepmi. Čo šikovnejší, zarobil si za jeden deň do desať grošov. Obilie mleli košické mlyny, za čo vyberali mýto v naturáliách, ale ho aj kupovali a potom predávali. Práve mlyny mali monopol na jeho predaj, po ktorom bol veľký dopyt, v súvislosti s chovateľstvom. Jačmeň pestovali prevažne ako surovinu na spracovanie sladu a krúpov. V meste bolo viacej sladovní a sládkovia kupovali od mešťanov aj hotový slad. Na treťom mieste bol ovos, konope a strukoviny - šošovica, hrach, fazuľa. Rozšírené bolo aj pestovanie pohánky - tatarky a prosa. Z toho vidno, že stredovek sa stravoval racionálne. Proso vybec nepatrilo odjakživa k významným obilninám Slovanov, tak isto ako pohánka.
Bohatí mešťania, ktorí mali poľnosti a záhrady, chovali v hospodárskych dvoroch aj dobytok, hydinu a domáce zvieratá. Na pasenie mali pastierov, a to osobitne pre voly, kravy, ovce, kozy a svine a na iné práce želiarov. Chovateľstvo malo svoje reguly. Pasenie sa nimi niež riadilo - každý druh zvierat pásli na určitom pastvisku. Husy, kačky vyháňali do močiarov, čľapkali sa aj v Čermeľskom potoku. Na Hradovej vyrývali žalude spod dubového lístia prasiatka, kozy obhrýzali kríky na Ťahanovských stráňach, kde sa pásli aj ovce. Dobytok, určený na porážku, dokrmovali na lúkach v Mäsiarskej doline. V lesoch zbierali zberači žalude, bukvice a kôru stromov, ktorú používali farbiari ako prírodné farbivo, najmä barchetu (cech barchetárov mal veľmi dobrý zvuk).
MED A VOSK
Boli významnými súčasťami poľnohospodárskej výroby. Boli pre svoju ľahkosť a trvácnosť spolu s kožušinami doplnkom nákladu ťažkých tovarov do zahraničia. Vosk získavali z miestnych zdrojov i z dovozu a mal vysokú spotrebu na výrobu sviečok. Z medu piekli Košičania chýrne medovníky a pripravovali medovinu.
Pokiaľ ide o stravu, pripravoval ju inak stredoveký roľník a inak mešťan. Potraviny, okrem mäsa, jedli tie isté. Na zimu sa zásobili kapustou a strukovinami. Najmenej jedávali lovnú zver. Najčastejšie mladé prasiatka, od dvoch mesiacov do troch rokov. Ako žila meštianska domácnosť? V 14. storočí používali doma aj na poli pracovné sily z vlastnej domácnosti, čeľaď, ktorú najímali, učňov, tovarišov, služobníctvo pre dielne a obchod. V tom čase vytvárali vo svojich domoch aj priestory, ktoré prenajímali. Nájomníci neboli závislí na nájmoch, iba vypomáhali v prípade potreby pri návale rôznych prác.
* Počas potravinovej krízy určili maximálne ceny
Pekárom sa štrajk nevyplatil
Nevľúdny marec roku 1921 sa začal na východnom Slovensku revíziou mestských zásob potravín. Hospodárske rady miest hľadali spôsoby, ako doplniť najmä múku a cukor, ktoré boli stále na prídel. Košickým pekárom sa videlo málo 50 halierov za jednu žemľu, preto dva dni štrajkovali a nakoniec vybabrali sami so sebou.
Intervenovali za prídel potravín
Mestská hospodárska rada Košíc i mešťanosta vyslali do Bratislavy na Zemský obilný úrad svojich "povereníkov" Jozefa Mizsika a radcu Gustáva Baueráka, aby intervenovali vo veci prísunu potravín pre Košice. Po ich návrate zasadala mestská rada a my sa dozvedáme: "Pre Košice má byť zásoba poistená na mesiac marec na základe 8-kilogramovej kvóty a síce tak, že každý nezaopatrený obyvateľ Košíc dostane 3 kg múky na varenie, 3 kg chlebovej múky, 1 kg kukuričnej a 1 kg kukuričnej krupice. Kvóta na druhú polovicu marca môže byť vydelená ešte pred Veľkou nocou (pripadá na 3. a 4. apríla), nakoľko do košického a čanianskeho mlyna došlo 28 vozňov pšenice, ktorej dľa Zemského úradu najväčšia čiastka bude mestu pridelená. Veľký nedostatok sa ukazuje dotyčne otrúb a maku. Okrem toho stojí mesto k dispozícii 5 vozňov americkej múky, ktorá sa má dostať aj vyše kvóty a bez múkového lístka v každom obchode po 12 korún 20 halierov. Cukor na marec jeden a pol kila na osobu sa tiež teraz vydeľuje."
Počas tejto potravinovej krízy boli stanovené pekárom maximálne ceny na jednotlivé výrobky. Na východnom Slovensku vo všetkých mestách mali podľa toho pekári predávať žemle po 50 halierov. Košickým pekárom sa to málilo a odmietli piecť s odôvodnením, že 50 halierov je veľmi málo za žemľu pri 12-tich korunách za kilogram múky. Dva dni štrajkovali. Keď sa dozvedeli, že košický magistrát zabezpečuje dovoz žemlí z mimokošických pekární, prestali štrajkovať, začali piecť a predávať - po 50 halierov.
V Šarišskej župe dostali na marec aj apríl prídel 250 hektolitrov liehu od ministerstva, a to na výrobu aprovizačného rumu. Tento prídel bol prvým prelomom od štátneho hospodárenia s alkoholom a čapovaním liehovín na Slovensku. Okrem tohto liehu dostali ešte továrne v Šarišskej župe 300 hektolitrov liehu na výrobu pálenky a rumu, ktoré mohli voľne predávať v minimálnom množstve 25 litrov.
Kšeftárov trestali väzením
Okrem múky a cukru bol aj nedostatok maku, hrachu, fazule. Pred úžerníckym súdom sa zodpovedali za predražovanie potravín a kšeftovanie vo veľkom obchodníci, ktorí predražovali všetko. Najviac mak - až o 18 korún na 1 kg. Za to boli na pokutu tisíc korún so zhabaním tovaru alebo na 10 dní väzenia odsúdení obchodníci Rubin a Goldring z Medzilaboriec, Pilzer z Humenného a Anna Wysová z Košíc.
Pohroma prišla aj na pestovateľov kapusty. Zväz výrobcov 'kysanej' kapusty odporučil Expozitúre Ministerstva poľnohospodárstva ČSR v Bratislave, aby upovedomila roľníkov na Slovensku o zmene vo výkupe kapusty: oproti roku 1920 jej vykúpia spracovateľské podniky iba tretinu, nakoľko nebudú vyvážať kyslú kapustu do Viedne ani do Poľska pre nevýhodný valutový kurz. Roľníkom odporúčajú zasadiť viac skorých zemiakov a zasiať viac jačmeňa.
O košických pekároch ako o remeselníkoch sú len pozitívne správy. Toto remeslo sa v meste udržalo aj popri konkurencii priemyselnej výroby. Boli váženými občanmi, zastávali rôzne funkcie v mestskom zastupiteľstve i komisiách. Pekársky majster Ferdinand Vojtech Eliáš (1868 - 1936) získal svojimi výrobkami na výstave vo Viedni zlatú medailu.
* Kniha ako úradný doklad
Mesto Košice po skončení druhej svetovej vojny, keď bolo opäť na slovenskom území, malo po právnej stránke približne také postavenie ako Barca, alebo ktorákoľvek iná obec. Pri preradení Košíc do inej právnej kategórie, čo sa uskutočnilo až po štyridsiatom ôsmom roku, zohrala významnú úlohu kniha prof. Dr. Ondreja Halagu Dr. Sc. pod názvom "Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc". Bola ako príloha k žiadosti o preradenie. Je abecedou do histórie Košíc od ich praveku. Z nej sa dozvedáme popri množstve informácií napr. aj to, že predchodcami ulíc boli Vsi. Cesnaková Ves v predĺžení terajšej Alžbetinej, vedľa nej Richtárska Ves s vyše sto daňovníkmi. Aj to, že v roku 1382 kúpili Košice usadlosti chotárov dnešného Klatova, vtedy Tejkeša, že podľa privilégia z roku 1347 nemali mať Košice takmer žiadne polia, iba vinice. Tie hrali významnú úlohu v poľnohospodárskej produkcii, v domácom i zahraničnom obchode.
Z tejto publikácie je už veľmi skromný počet výtlačkov a oplatilo by sa ju vydať, veď je v nej zachytený populačný vývoj, hospodársko-správne a spoločenské postavenie Košíc, počty domov, daňovníkov, vznik priezvísk a iné fakty, ktoré by privítala aj laická verejnosť. Je jednou zo 400 publikácií tohto vedca, ktorý venoval Košiciam 60 rokov tvorivej práce a zaoberal sa naším mestom ako historik v európskom meradle. Paradoxné je, že mnohé z kníh a štúdií si musia naši vedci prekladať z nemčiny do slovenčiny, lebo "vyššia" moc nedovolila vydať knihy u nás, takže uzreli svetlo sveta v Berlíne, Londýne, Florencii, Viedni a inde.
* Starodávne mestské novosti z roku 1921
VOJENSKÁ INŠPEKCIA v Košiciach bude prebiehať 13. apríla. Príde generál Fournier, veliteľ pre Slovensko a vykoná prehliadku. Zúčastní sa aj na posádkovom telovýchovnom vystúpení, kde bude obecenstvo mesta.
MESTSKÁ RADA v Košiciach 8. apríla prikázala štátnej polícii, aby dávala pozor na park a vzala ho do ochrany. Polícia čo najprísnejšie vystúpi proti tým, ktorých chytí pri poškodzovaní parku a kosení trávi pre svoje zvieratá, čo posielajú robiť deti. Nielen deti, ale aj inteligentnejší dospelí ľudia patria k vandalom. Škoda, že mestská rada tak skôr nevymyslela.
ANGLICKÝ KRÚŽOK prijíma záujemcov o anglickú konverzáciu, ktorí už majú čiastočné znalosti. DO konca mesiaca (apríla) sa môžu prísť prihlásiť do Plzenskej reštaurácie na Hlavnej ulici, kde sa krúžok založil.
TATRANSKÝ KLUB dáva na vedomie svojim členom, že poslednú nedeľu v apríli pôjdu na Slanský hrad. Zraz je pred klubom.
KOŠICKÝ ADVOKÁT chcel falošne okolkovať 20 miliónov korún, čo mu prekazila polícia. V Košiciach zhabala viac ako 2 milióny korún, ktoré chceli tiež falošne okolkovať traja priekupníci.
ZÁBAVNÉ VÝBORY sa budú musieť postarať o nápravu, aby na tanečných zábavách v Schalkháze nezdražovali občerstvenie. Šunkovú žemľu predávali za 6 K, kúsok torty za 6 K, 1 deci vína za 4 K, pol litra piva za 4 K, malú fľašu minerálky za 7 K, takže všetko bolo zdražené o 30 percent. Bolo podané trestné oznámenie.
Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
