Kenský jedálniček sa zmestí do jediného riadku - kurča a cestoviny, alebo naopak
Po dvadsaťpäťročnom Japoncovi Kiyotakovi Shimamurovi doplnila exotiku košického Medzinárodného maratónu mieru vo štvrtok aj kompletná kenská ekipa. Štvorica vytrvaleckej veľmoci (David Kosgei, David Maiyo, Sammy Rotich a Collins Edep) cestovala z Nairobi cez Amsterdam a Prahu na dve etapy.
"Prakticky celý deň, dlhých dvadsaťštyri hodín. Ale všetko prebiehalo v pohode, nemali problémy ani s vízami, ani s transferom," dozvedáme sa z košického Maratónskeho klubu. Napodiv, kenskí bežci prišli bez manažéra i trénera. "Všetci však vedia po anglicky, hoci nie perfektne, stačí to na to, aby sa dohovorili. No prekvapilo nás ako prišli vystrojení. Cestujú z druhého konca sveta na tri dni do Európy a v ruke len také malé taštičky... Ja tak chodím denne do práce. Keby som ja cestovala tam, tak by som mala so sebou minimálne dva veľké kufre. Ale aspoň sa im cestou nikde nezapotrošila batožina," smeje sa organizačná pracovníčka Maratónskeho klubu Marianna Naseem Kaukab, ktorá má tradične na starosť zahraničných účastníkov košického maratónu.
Ešte v stredu si prvá dvojica Keňanov pretiahla svalstvo stuhnuté po únavnej ceste, včera sa však celé kvarteto venovalo pasívnemu oddychu, väčšinou v hotelovej izbe. "Sú spokojní, že sú tu. Všetci Keňania sú milí ľudia a nemajú na nás žiadne mimoriadne požiadavky. Ani na stravu. Je to stále to isté - kurča a cestoviny, potom zas kurča a cestoviny, a znovu kurča a cestoviny. Takže hotelová kuchyňa im ľahko vyjde v ústrety. Japonci však chcú tradičnú ryžu, takže zájdu občas aj do nejakej čínskej reštaurácie," môžete až do nedele natrafiť v meste na zaujímavých ´turistov´. "Takže, keď niekto stretne štyroch bežiacich černochov, nemusí sa ľakať, sú to naši," upozorňuje Majka.
A všetci si s obľubou vyberajú na tréning prostredie košických parkov. Prvé kroky Japonca Shimamuru viedli hneď do Sadu generála Petrova, Keňania si tam tiež už odkrúžili pár tréningových kolečiek. Kolorit miestnych bezdomovcov i pár pochybných indivíduí im nebol prekážkou. "Je to zaujímavé, ale zahraniční pretekári si ten park pri stanici vždy nejako nájdu. Zrejme je to kvôli tej zeleni, dobre sa im tam behá," hovorí tajomník Maratónskeho klubu Ján Dvonč, že je zbytočné ich od návštevy nie veľmi vábivej lokality nášho mesta odhovárať.
Kompletnú štartovku favoritov si organizátori 82. ročníka Medzinárodného maratónu mieru budú môcť zaškrtnúť v priebehu dnešného dňa, keď do Košíc dorazia aj výpravy z Poľska a Anglicka. Všetci si v propozíciách pretekov určite so záujmom pozrú najmä stránku, ktorej titulok znie: Prize money. Prekladať netreba. Je tam každé euro, čo sa v Košiciach dá vybehať. Samozrejme, najviac zhrabne víťaz. V mužskej kategórii je to 15-tisíc, keď stlačí čas pod 2:11 hod., za 2:12 má zaručených 12-tisíc eur a za nový traťový rekord 10-tisíc. Za víťazstvo bez rekordu je to stále ešte osem tisíc. Honorované sú aj všetky miesta v prvej desiatke, od štyritisíc po dvesto eur.
Prirodzene, ani ženy dnes už nebehajú zadarmo, čo sa prejavilo i na rekordnom počte účastníčok. "Štyridsaťdva pretekárok sme tu ešte nikdy nemali," pohrabal sa v archívoch najstaršieho európskeho maratónu Ján Dvonč. Tá, čo ho zvládne pod 2:25 hod. odnesie si domov 10-tisíc eur, traťový rekord (2:31:28) ´stojí´ sedemtisíc, čas pod 2:35 šesťtisíc a každé ´iné´ víťazstvo štyritisíc.
Medzi 1300 bežcami z 31 krajín určite niekde nájdete aj bajúzatého premiéra Dzurindu, ktorý si trúfa pobiť sa s osobákom aj bez toho, aby mal za zadkom svojho politického kolegu Fica, ktorého zatiaľ organizátori Medzinárodného maratónu mieru na štart nijakovsky nevedia dotiahnuť...
Bohuš MATIA
Autor: V PONDELOK 26.9.2005
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
