Newyorčanky chodia mestom v teplákoch, ale vlasy a nechty musia mať upravené
Šéfovať americkým novinám sa nepritrafí len tak každému. Bývalá redaktorka Rádia Okey Andrea Coddington bola istý čas šéfredaktorkou newyorského týždenníka Slovakia Today. Na pozvanie Domu Matice Slovenskej pricestovala do Košíc. Porozprávali sme sa s ňou o jej práci a živote v Amerike.
Do New Yorku prišla ako novinárka niekoľko mesiacov po spadnutí dvojičiek. Amerika sa vtedy spamätávala z hrôzy a ľudia si uvedomovali svoju zraniteľnosť aj v "najväčšej veľmoci sveta". "Prišla som v januári 2002. Zo žurnalistického hľadiska nebolo vtedy lepšie miesto na pôsobenie. Z hľadiska ľudského práve naopak. Táto udalosť je predovšetkým veľkou tragédiou nevinných ľudí, hovorí Mgr. Andrea Coddington, ktorá zavítala do Košíc spolu so svojim americkým manželom.
Paradoxne práve táto udalosť jej priniesla životné naplnenie, ak sa dá takto označiť jej rodinné a profesné šťastie, ktoré si v krajine neobmedzených možností od vtedy vybudovala. Rodáčka z Radošiny sa v Amerike natrvalo usadila kvôli svojej životnej láske. "Zoznámili sme sa na Manhattane. Downtown bol vždy preplnený novinármi (okrem maklérov z Wall Street) a s Billom sme na seba narazili ´neoriginálne´ v reštaurácii. A ďalej je to klasická love story," opisuje začiatok svojho budúceho rozhodnutia usadiť sa v Amerike. Odvtedy stretnutia pribúdali až nakoniec sa dvojica pred troma rokmi zosobášila.
V súčasnosti sa tešia z rodičovských povinností. Ročnú Saru zobrali na Slovensko so sebou. V čase nášho rozhovoru bola u svojej babky v Radošine. V Košiciach boli jej rodičia "iba" druhý deň a už im maličký pokladík chýbal. "Toto je náš úplne prvý výlet bez nej. Takže ako typickí prvorodičia, každú polhodinu sme na telefóne, že čo robí Sarinka...," úprimne opisuje svoje momentálne rozpoloženie A. Coddington.
Slovenská novinárka v Amerike
Týždenník Slovakia Today začal vychádzať v New Yorku v decembri 2004 (najskôr ako denník). Noviny určené Slovákom, písané v slovenčine prinášajú správy zo Slovenska, Ameriky, imigračné záležitosti, čo nové v komunite. "Redakciu tvorí šesť pracovníkov z toho traja sú redaktori. Aj tí sú Slováci," vysvetľuje Andrea. "Správy zo Slovenska sú všetky agentúrne, z TASR. A správy z Ameriky sú v podstate naše vlastné. Týždenník je nový produkt, ľudia si na neho postupne zvykajú. Máme aj niekoľkých občasných dopisovateľov zo Slovenska."
Ku kariére šéfredaktorky týždenníka Slovakia Today sa Andrea dostala prostredníctvom kamaráta amerického Slováka, ktorý ho pred rokom v decembri založil. "Post šéfredaktorky bol pre mňa výzvou, predovšetkým pretože som nastúpila do práce (šesť dní v týždni), keď Sara mala iba osem mesiacov. Je to nový produkt, tak sa borí so všetkými ´detskými chorobami´. V každom prípade je vzrušujúce byť pri vzniku nového diela. Redakcia je poľsko-slovenská, pripravuje sa 40 strán a stoja jeden dolár." Noviny vychádzajú v 800-isícovom náklade, predávajú sa cez americkú a poľskú distribučnú spoločnosť i v slovenských reštauráciách, spolkoch a organizáciách.
Okrem toho Andrea prekladá, dopisuje aj do slovenských časopisov, ale v prvom rade je mamou. To je hlavný dôvod prečo sa prednedávnom rozhodla redakciu novín opustiť. "V USA materská neexistuje. Jednoducho ste doma s dieťaťom. Môžem zhrnúť jednou vetou ako sa k materskej v Amerike pristupuje - urobili ste si bábätko, tak sa starajte. A je na vás či pôjdete naspäť do roboty, alebo budete vedieť utiahnuť rodinu z jedného platu. Štát neplatí nič. Myslím, že txistujú nejaké sociálne dávky, ale tie sa vyplácajú naozaj len najnižším sociálnym vrstvám," opisuje tvrdý americký spoločenský systém. "Keď pracujem, makám ako blázon, aby som ostatný čas venovala rodine. V dnešnej počítačovej dobe čoraz viac ľudí pracuje z domu. Nestrácam čas cestovaním, a musím sa priznať ani maľovaním či nejakou extra garderóbou. Normálne v USA pracujete od nevidím do nevidím. Je to skutočne tak. Neexistuje, že poviete šéfovi nie, nemôžem, ale na druhej strane, je tam práca ohodnotená."
V Amerike sa nerobia žiadne pracovné "láskavosti". Práca nadčas je v USA poctivo zaplatená. Veľa Američanov robí od rána do večera, celý týždeň, niektorí aj cez víkend. Rodinný život tam takmer neexistuje, na svoje deti si nájdu čas len počas sviatkov a dovoleniek. Američania majú nárok na dva týždne dovolenky až po odrobení piatich rokov."Oni nemajú čas žiť. Od pondelka do piatku ťahajú v kuse. V sobotu sa vyžijú, opijú, v nedeľu sa vyspia a zase do kolečka. To je ich životný štýl, ale dá sa to zariadiť aj ináč," skonštatuje.
Veľa žien-matiek od útleho veku dieťaťa pracuje. Dieťa zveria babysiterke a byt, či dom zase pomocniciam v domácnostiach. "Máme pani, ktorá nám chodí poupratovať. Opäť: ušetrený čas venovaný dieťaťu, práci, posilovni považujem za hodnotnejšiu investíciu. Nestotožňujem sa veľmi s myšlienkou zveriť svoju malú opatrovateľke. A to odlhliadnuc od finančných požiadaviek za takúto prácu v New Yorku opatrovateľka dostáva 100 dolárov za deň." O dcéru sa počas jej pôsobenia v novinách starala mama. "Naše mamy sú jednoducho nanahraditeľné, milujúce, so srdcom na dlani. Tá moja by sa pre svoju vnučku rozkrájala aj na kúsky…to sa nedá zaplatiť."
Newyorčania sú Slovenskom unesení
Andrein manžel je na Slovensku už druhýkrát. Pred dvoma rokmi tu bol s takmer celou jeho rodinou. Slovenskom boli všetci očarení. Ponúklo im zážitky a postrehy o akých môžu v Amerike len snívať(?!). Pre Newyorčanov je Slovensko v porovnaní so životom v Amerike, exotickou krajinou.
"Milujú Slovensko. Našu krajinu, malebné dedinky, ako sa obrábajú polia, rozplývajú sa nad Tatrami, našimi dolinami. Najradšej by kupovali byty, alebo domy, v každom kúte Slovenska. Svokra bola prvýkrát v Európe a učarila jej naša architektúra. Veľmi radi majú slovenských ľudí, pre našu bezprostrednosť a srdečnosť. Páči sa im, že sa často navštevujeme, že sa vítame, že si pomáhame, že tu každý každého pozná," usmeje sa.
Nadšení boli z domácich opekačiek či guláš párty, na ktorých sa v Radošine zíde aj 20 ľudí. V New Yorku sa s podobným "fenoménom" nestretli. Pre časovú i citovú zaneprázdnenosť si Američania totiž stretnutie pre jednej káve dohadujú dva mesiace. "Každý sa síce každého na ulici pýta, ako sa má, ale v podstate ani nečaká na odpoveď. Je to len americká fráza. Ľudia sú tam k sebe milí, príjemní, ale nikto sa o nikoho nestará, ale ani si nezávidia."
Ako inak, nad krásou slovenských žien, padajú Američanom sánky. Manžel si na Slovenkách ctí aj iné hodnoty ako estetické. "Zapáčil sa mi Andrein úsmev a jej bezprostrednosť," hovorí Bill Coddington. "Celkovo sú Slovenky svetovejšie ako Američanky. Sú dravé, ale aj úprimné. Američanky majú úplne iné hodnoty, sú inak vychovávané a inak žijú svoj život. Pre vaše ženy aj keď majú neviemakú kariéru je rodina vždy na prvom mieste."
Slovenská polovička manžela dopĺňa: "Rodina pre ženy v Amerike nie je na prvom mieste, napriek tomu, že sa veľmi propaguje. Kariéra a výzor, sú prvoradé, aspoň v New Yorku. Ženy sa tam o seba veľmi starajú i keď trochu iným spôsobom ako Slovenky."
Pre Newyorčanky je normálne behať vo voľnom čase po meste nenalíčené a v teplákových súpravách. Ale vlasy a nechty musia mať upravené stále. Nechtový biznis, je jeden z najlepšie rozvíjajúcich sa obchodov. Salóny ponúkajúce nechtové dizajnérstvo je skoro na každom rohu. V práci však dodržiavajú prísny bontón v obliekaní i líčení. Neexistuje administratívna pracovníčka, ktorá by sa navliekla do niečoho iného ako je kostým. V práci žiadne krátke sukne, či sexi make-up, nohy bez pančušiek a len v uzavretých lodičkách. Tieto zásady dodržiavajú striktne! "Na toto sa kladie veľký dôraz. Ale o to viac sa odviažu keď idú von žiť, vtedy si dovolia viac extravagantnosti."
Tvrdí sa, že Slovenky sú poslušnejšie ako Američanky? "Nepovedala by som, že sme poslušnejšie, len sme iné. Myslím si, že Slovenky sú definitívne emancipované. Američanky by sme my možno nazvali feministky, lebo oni sa stavajú na úplne rovnakú pozíciu s mužmi, či v kariére, rodine, alebo vo financiách. My sme ženskejšie a aj keď sme na tej istej pozícii ako muž, radšej mu dovolíme myslieť si, že on je ten, ktorý rozhoduje. Necháme mužom tú ich ješitnosť."
Ako vnímajú Američania Slovensko, vie aspoň jeden z nich kde je? "Keď som tam prišla, hovorila som, že som zo Slovenska, potom som bola z Československa, aj toto som vzdala a teraz už som z Európy. O Prahe už vedia viacerí. Ale nie je to chyba ľudí. Je to chyba médií, ich systému. Oni sa naozaj neučia zemepis," obhajuje americkú "nevzdelanosť".
V Amerike je lacnejšie
Na Slovensku kvôli rodičovským starostiam nebola dva roky. Aj keď to nie je čas, za ktorý by sa u nás mohlo niečo podstatne zmeniť, ostala po príchode do rodnej krajiny prekvapená. "V prvom momente ma prekvapili vysoké ceny. Keď porovnávam ceny potravín, sme na tom s Amerikou skoro rovnako. Benzín, oblečenie, topánky sú v Amerike dokonca trikrát lacnejšie ako na Sloevensku. A to hovorím o značkových veciach! Za 10 dolárov si v Amerike nakúpim neskutočne krásne tričká. Tu som priemerné videla za viac ako tisícku," čuduje sa ako vôbec pri takých platoch a cenách dokážu Slováci existovať... Dodáva, že priemerná americká pracujúca rodina žije a nakupuje bežné veci bez toho aby musela nad nimi uvažovať.
Slovensko jej veľmi chýba a preto si kúsok svojej krajiny snaží vytvoriť v Amerike. Zo všetkých možných zdrojov sleduje dianie na slovenskej scéne, kupuje si všetky slovenské časopisy, ktoré tam dostať a je v internetovom alebo telefonickom kontakte s príbuznými a známymi na Slovensku.
O manželov sa na východe republiky ukážkovo postaral riaditeľ Domu Matice slovenskej Ing. František Mrva. Ubytovaní boli v hoteli Slovan, pozreli si mesto, divadlo, múzeum, navštívili primátora i predsedu Košického samosprávneho kraja. Po dvoch dňoch v Košiciach sa presunuli do Grandhotela v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách. "Som úprimne vďačná riaditeľovi Matice slovenskej v Košiciach, ktorý nás pozval a zabezpečil úžasný aj keď nesmierne nabitý program," povedala na záver A. Coddington. "Aj vďaka nemu sme sa presvedčili, že Košice sú úžasné mesto. Starali sa tu o nás ako o kráľovský pár..."
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
