Andy Hryc považuje Košice za svoju hereckú kolísku a každý návrat do tohto mesta je pre neho slávnosťou

"Čo by som mohol spôsobiť horšie ako robiť hanbu vlastnej rodine?"Andyho Hryca si určite dobre pamätáte ako hromotĺka Rázca vo filme Rivers of

"Čo by som mohol spôsobiť horšie ako robiť hanbu vlastnej rodine?"

Andyho Hryca si určite dobre pamätáte ako hromotĺka Rázca vo filme Rivers of Babylon či majora Halušku, alias Terazkyho, v televíznom seriáli Čierni baróni. Okrem toho, že je hercom, založil Rádio Twist, je spevákom, občas moderuje a je honorárnym konzulom Seychellskej republiky na Slovensku. Bol poradcom ministra kultúry Milana Kňažka a do politiky sa chce znovu vrátiť. Do Košíc si prišiel na galavečer osláv 60-tych narodenín Štátneho divadla zaspomínať na svoje herecké začiatky a pri tej príležitosti si našiel čas aj na krátky rozhovor, v ktorom nám o sebe čo-to prezradil.

Do Košíc sa vracia rád

Hneď po skončení herectva na VŠMU v Bratislave dostal príležitosť uchytiť sa ako herec v činohre Štátneho divadla v Košiciach. Bolo to v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a A. Hryc na divadelných doskách strávil v metropole východu sedem rokov. Vždy sa do Košíc vracia rád a príležitosť stretnúť sa s kolegami počas osláv narodenín divadla v ňom vyvolávala nostalgickú náladu.

"Som nesmierne rád, že vidím svojich kolegov - Jána Bzdúcha, Petra Macka, Naďu Kotršovú a mnohých ďalších. Je úžasné, že sú stále tu a že sú v takej dobrej kondícii. Stretol som sa po rokoch s Janom a Božkou Hanákovými - starými kamarátmi... Toto stretnutie je pre mňa fantastickým zážitkom," pochvaľoval si A. Hryc. Nikdy totiž nezabudne pripomenúť, že práve Košice sú jeho hereckou kolískou, kde sa naučil všetko potrebné. "K tomuto divadlu sa vždy hlásim, tu som sa naučil všetko, čo som potreboval vedieť v oblasti herectva."

Aj napriek tomu, že mu Košice doslova prirástli k srdcu, predsa len v nich neostal. Vždy sa s humorom odvoláva na to, že odišiel, lebo po ňom na javisku kolega Edo Vítek nešťastnou náhodou vystrelil a spôsobil mu nepríjemné zranenie. "Veď sa hovorí - keď po tebe streľajú - utekaj. Pravdou však je, že som dostával v Košiciach všetky veľké úlohy, účinkoval som v rozhlase i televízii a začal som sa báť, že tu začnem umelecky stagnovať. Tak som sa vrátil do nášho hlavného mesta, lebo ja som rodený Bratislavčan a veľký lokalpatriot."

Dodnes však na Košice veľmi rád spomína, veď tu zažil lásky, profesné úspechy... "Každý návrat sem je pre mňa slávnosťou. Keď som tu bol pred pár rokmi hrať v Oliverovi, tak som sa v noci okolo jedenástej šiel prejsť do mesta. Normálne ma Košice tak uchvátili, že som sa do hotela vrátil pre kameru a tie nočné Košice som si nakrúcal ako zmyslov zbavený... Mal som z toho fantastický pocit a tak mi napadlo, že ak by mi niekto pred 30 rokmi povedal, že budem po Košiciach chodiť očarený a nakrúcať si ich na videokameru, tak by som sa mu vysmial."

Za tie roky, od kedy toto mesto A. Hryc opustil, sa Košice veľmi zmenili. Dnes by už ťažko hľadal "putiky", do ktorých chodieval na pivo po predstaveniach... "Mnohé zákutia sa nezmenili, ale žiaľbohu všetky krčmy sú prerobené. Oproti divadlu sme chodili do krčmy U Leša - tam sa diali všetky naše umelecké porady. A chodili sme do Slovanu do baru, do Slávie, do Jalty... Nezabudnuteľný bol i Vysokoškolský klub na ulici Boženy Němcovej - tam sme sa vždy sťahovali rovno z predstavenia a keby tamojšie steny mohli rozprávať..."

Znovu začínal od nuly

Aj keď Košice A. Hrycovi veľa dali a neraz mu je ze nimi smutno, je rád, že sa rozhodol odísť do Bratislavy a začať tam od nuly. "Veľa krát v živote som sa rozhodol pre takýto radikálny rez a často, keď prídem k životnej križovatke, tak sa rozhodnem pre zásadnú zmenu života. Sú to také výzvy, ktoré človeka stretávajú, keď ide životom a občas dostanem ponuku, ktorá mi zmení celý život."

Rovnako je na tom A. Hryc aj v týchto dňoch, keď zvažuje prijať politickú ponuku a kondidovať na post bratislavského župana. "V podstate som ju už prijal, otázka však je, ako sa rozhodnú voliči... V politike sa pohybujem už 15 rokov a dá sa povedať, že som v každodennom styku s ľuďmi, ktorí s ňou majú čo do činenia a z mnohí z nich sa mi vyložene bridia. Dostal som ponuku, ktorá mi dáva príležitosť zabojovať s nimi a preto som sa rozhodol skúsiť to v politike znova."

A. Hryc o sebe rád tvrdí, že je chorobný a naivný optimista a aj preto dúfa, že sa mu v politike podarí aspoň čo-to zlepšiť. "Je najvyšší čas, aby sa do politiky dostali ľudia, ktorí v nej nebudú hľadať iba obohatenie a zviditeľnenie svojej osoby. Lebo teraz je naša politická scéna plná takýchto ľudí. Konečne by sa tam mali dostať ľudia, ktorým bude jedno, či majú alebo nemajú vo vrecku tisíc korún..."

A. Hryc nie je odkázaný na to, aby sa snažil v politike "nabaliť" - vie, čo je to úspešné podnikanie... "To je síce pravda, ale v tejto branži človek nikdy nevie, na čom je. Dnes ste úspešní a zajtra spadnete na nos! To je to riziko, ktoré ale robí podnikanie zaujímavým... Celé je to o tom, že sa treba každý deň konfrontovať s rizikami a otázka je, či to človek zvláda alebo nie... Ja som vo veku, kedy som urobil to, čo som urobiť chcel. Moji rovesníci uvažujú o dôchodoku, no ja som príliš činorodý, aby som šiel do penzie. Dostal som dobrú ponuku, tak som ju prijal. Je to riziko, ale mne to neprekáža."

Navyše je A. Hryc v tej výhode, že sa nebude musieť vzdať toho, čo robí najradšej - herectva. "Naďalej budem hrať v Prahe i v Bratislave. Ja chodím do divadla relaxovať a nie pracovať. Mám to šťastie, že umenie mi je potešením i zábavou a na druhej strane nie som odkázaný iba na herectvo..." Aj keď sa na Slovensku rozbehlo nakrúcanie seriálov, do nich A. Hryc žiadnu ponuku nedostal, nejaká však prišla z Čiech. "Pravdu povediac sa seriálom vyhýbam, lebo na to treba obetovať veľa času... Som však rád, že sa tu začína konečne nakrúcať, lebo mnohí herci žili celé dni ako takí krti v dabingových štúdiách. Ja mám rád dabing, no som rád, že ho robím iba občas... Stále je o mňa ako herca záujem a mám to šťastie, že si môžem z ponúk vyberať."

Na nedostatok práce a málo ponúk sa A. Hryc sťažovať nemôže. "Veľa musím odmietať, lebo by som jednoducho nestíhal robiť všetko... Zatiaľ sa mi našťastie nestalo, že by som mal v tomto smolu a odmietol niečo, čo by som potom ľutoval. Divadelné hry, v ktorých nehrám - rovnako ako filmy - delím do dvoch kategórií - škoda, že som v tom nehral a takých je málo a druhá kategória je - ešte šťastie, že som v tom nehral a takých je viac než dosť... Našťastie si vyberám dobre a stíham si zahrať vo všetkom, v čom chcem."

Dcéra poradcu nepotrebuje

Čo však vďaka množstve práce nestíhal, bola rola otca... "Ak by som mohol vrátiť čas, tak by som zmenil iba to, že by som bol viac so svojimi deťmi, keď vyrastali. Dnes je to už nemožné, lebo dcéra je dospelá a aj syn je už prakticky ´hotový´. Nemám však dôvod nič ľutovať, žil som naplno a vždy som sa staral o to, aby rodina bola pod mojimi ochrannými krídlami. Venoval som veľa času práci preto, aby som dokázal zarobiť na rodinu, udržať istú životnú úroveň, na ktorú sme boli zvyknutí. Výchovu detí som nechával na manželku a myslím, že to zvládla excelentne. Kým boli dcéra a syn ešte malí, bol som často preč a dá sa povedať, že s deťmi som sa zblížil až počas ich puberty. Vtedy to už všetko chápali, uvažovali ako dospelí a dá sa povedať, že sme dobrými kamarátmi."

Ako každý správny otec, aj A. Hryc je na Vandu a Huga patrične hrdý. "Vanda výborne zvládla to, čo mala zvládnuť a dnes už sa nenájde nikto, kto by pochyboval o tom, že ona je dobrou riaditeľkou Novej scény a že je človekom na správnom mieste. Všetky tie škandály, ktoré sprevádzali jej príchod na túto pozíciu, pominuli. Naplnila všetky očakávania, ktoré boli do nej vložené. V tom čase som nie ja pomáhal jej, ale ona mne... Som s ňou veľmi spokojný a to právom!"

Aj keď by sa mohlo zdať, že riaditeľka Novej scény bude občas potrebovať radu otca - skúseného herca, nie je tomu tak. "Ani by som nestíhal radiť jej a ona to ani nepotrebuje. Má však moje telefónne číslo a z času na čas sa ozve a poradí sa. Keď sa ma na čosi opýta, ja jej poviem, čo si o tom myslím, no ona sa aj tak rozhodne sama a urobí to, čo sama považuje za najlepšie a rozhoduje sa správne," chváli sa hrdý otec. "A čo sa týka Huga - musím poklopať na drevo. Vyzerá to tak, že ide presne v sestriných šľapajách. Sú to dobré, rozumné a spoľahlivé deti. Už ma ako otca nepotrebujú, stoja na vlastných nohách. Som však rád, že ma potrebujú ako kamaráta a toho im budem vďačne robiť až do smrti."

Vlastné deti sú pre A. Hryca tými najostrejšími kritikmi, ktorí sa neboja povedať mu priamo do očí, ak s ním nie sú spokojní. "Staršie veci, v ktorých som účinkoval nepozerávajú, no nové hry či projekty si vždy pozrú a veru od nich počúvam veľmi kritické ohlasy. Okrem mojej manželky mám teda dvoch veľmi vážnych kritikov, na ktorých názore mi záleží a podľa ktorých naozaj korigujem moje správanie a ich mienku akceptujem. Často mi povedia - otec, toto predsa nemôžeš robiť, lebo by sme sa za teba museli hanbiť. Takýto argument vždy zaberie, veď čo by som mohol spôsobiť horšie ako robiť hanbu vlastnej rodine?"

Ak však A. Hryc po ruke namá manželku či deti, vie si byť ostrým kritikom aj sám. "Vždy sa na všetko, čo robím, pozerám z pohľadu mojho otca a rozmýšľam, čo by na to on bol povedal, keby bol ešte medzi nami. Je to dosť výrazná ceznúra a práve tam sa skrývajú moje mantinely. Keď si poviem - toto by sa otcovi nepáčilo, tak to neurobím," dodal A. Hryc na záver.

Dátum narodenia: 30. november 1949

Znamenie: Strelec

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý, dve deti - Vanda a Hugo

Relax: divadlo

Výber z filmografie:

1975: Sebechlebskí hudci

1976: Keby som mal dievča

1983: Tisícročná včela

1984: Sladké starosti

1985: Zabudnite na Mozarta