už so zaťatými zubami tolerujem. No, čo už... Dokonca som si donedávna trúfalo myslela, že ma už tak ľahko nemôžu ničím prekvapiť. Mýlila som sa...
Pred dvoma týždňami sme sa s rodinkou rozhodli oprášiť naše "kultúrne ja" na operete v divadle. Ako sa na takúto divadelnú príležitosť patrí, nahodili sme sa do gala, prepli myslenie na operetný kanál, naložili sa do auta a o chvíľočku sme už parkovali na Mäsiarskej ulici. S myšlienkami na blížiaci sa kultúrny zážitok sme urobili prvé kroky smerom k divadlu. Z tejto povznesenej nálady nás vytrhol asi 12-ročný rómsky chlapec, ktorý nám s rukami direktívne položenými na bedrách predložil návrh. Ak mu dáme 20 korún, bude nám strážiť auto, aby sa mu nič nestalo. Že ho pred druhými, tými zlými ľuďmi, ktorí by ho chceli zničiť, ochráni a že za takú službu ani nechce veľa.
Aj keď sme sa snažili tváriť, že ho nepočujeme, neoblomne, opakujúc svoju ponuku, kráčal vedľa nás po celej Uršulínskej ulici až k "Baťovi". Priznám sa, že v tomto momente som váhala, aj napriek tomu, že som apriori proti podporovaniu žobrákov v uliciach. Vyhrážky od malého výpalníka mi rezonovali v ušiach. Dať alebo nedať? Čo keď nám pouličná zberba, ktorej je na Mäsiarskej ulici požehnane, zničí auto, poreže gumy a čo ja viem, čo ešte...
Oplatí sa riskovať niekoľkotisícovú škodu, kvôli 20 korunám? V normálnom prípade, samozrejme, že nie. Nad týmito obavami však zvíťazila moja zaťatosť hraničiaca s hlúposťou. Nedáme mu nič! Z duše totiž neznášam vydieranie. Možno sa mu človek v dnešnej dobe, ktorá prináša všelijaké prekérne situácie, celkom nevyhne, ale predsa len ma nemôže zlomiť nejaké zasoplené decko.
Do divadelnej lóže sme sa teda neposadili s očakávaním príjemne strávených okamžikov, ale s vážnymi starosťami o naše auto. Určite nikoho neprekvapím, keď poviem, že počas celého predstavenia sme boli ako na ihlách a pripadali si ako na nútených prácach, lebo sme sa nevedeli dočkať jeho konca.
Z divadla sme sa snažili vyjsť pokojne a neponáhľať sa k autu príliš okato. Keď sme k nemu prišli a poobzerali si ho, doslova sa nám uľavilo. Kolesá sme mali všetky a celé, aj stierače boli na svojom mieste a ani na laku nepribudol nový škrabanec. Našu radosť vzápätí vystriedala predstava, ako ľahko si môžu ľudia vychovávať nových výpalníkov. Ten rómsky chlapec si bol totiž zjavne istý tým, čo robí. Veľmi dobre vedel, že jeho vyhrážky majú veľkú šancu zabrať. A túto istotu mohol získať len tým, že mu viacerí oslovení podľahli. Nuž, nie každý si nechá pokaziť príjemne sa vyvíjajúci večer...
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
