Keď vyberal nutriu z klietky, zahryzla sa mu tesákmi do ruky

Koľko ľudí, toľko záľub. Niekto holduje športu, ďalší miluje umenie, tretí niečo zbiera a štvrtý sa zase vyžíva vo vymetaní podnikov. Ich spoločným znakom je viac či menej zmysluplné využitie voľného času. Slovenské chovateľstvo patrí tiež do tejto kategórie, pretože pre väčšinu ľudí nie je hlavnou zárobkovou činnosťou, ale predovšetkým koníčkom.

Kvôli záľube v chove drobných zvierat i prezentácii výsledkov svojej práce sa vo Veľkej Ide na miestnej výstave drobných zvierat, oblastnej výstave zdrobnených králikov a krajskej výstave kožušinových zvierat, stretli chovatelia z okolia Košíc i zo západného Slovenska. Holuby, sliepky, husi, bažanty, pávy, papagáje, králiky i nutrie toto všetko v rôznych farebných odtieňoch, typoch a veľkostiach reprezentovalo svojich majiteľov. Vo Veľkej Ide sa zišlo 947 kusov zvierat od 78 vystavovateľov.

Ani škrekot, haldy trusu a poletujúce pierka neodradia niektorých ľudí od toho, aby doma chovali papagáje. Ich spoločenskú povahu a prítulnosť si obľúbil aj Róbert Németh z Čečejoviec, ktorý bol na výstave garantom operených exotov. Doma ich chová asi sto. "Keď prechádzam okolo voliéry, niektoré sa okamžite nalepia na pletivo a chcú sa maznať. Len čo ma zbadajú, ihneď ožijú a viditeľne sa tešia," hovorí o svojej záľube k pestrofarebným operencom.

"Toto je papagájik pásikavý - Ajmara," ukázal nám na jedného z nich. "U nás sú ešte chované málo, ale postupne sa ich počty budú zvyšovať. Majú veľmi príjemnú povahu. Je to napredovateľ anduliek, len menej škrekoce." Približne polovica exotického vtáctva na výstave patrí R. Némethovi. Najdrahšie sú Alexandre červenohlavé (párik stojí 5000 korún), no porotcom sa najviac páčila žltá andulka. Čestnú cenu získal pekný a netradičný párik žlto-červených papagájov. "Vyšľachtené sú z Rozely pestrej Rubino. Krížením vznikajú nové farebné odtiene," hrdí sa ich majiteľ R. Németh.

"Toto sú zas najmenšie čínske hrdličky," ukazuje na ďalšiu klietku. "Nemôžu sa chovať vonku, lebo by uhynuli. Chovajú sa však len pre potešenie a nie kvôli vajíčkam. Kvôli vajíčkam na jedenie sú vhodné japonské prepeličky," vysvetľuje. Tie sa chovajú sa predovšetkým kvôli vajíčkam, pretože spĺňajú všetky kritéria zdravej výživy, nakoľko neobsahujú cholesterol. Sami si však zrátajte, koľko ich treba rozbiť kvôli priemerne veľkej praženici...

Dáte si modrý slepačí vývar?

Najchutnejšie sú vajíčka slepačie. A čím väčšie, tým lepšie, lebo varenie či vypekanie s nimi ide skôr od ruky. A väčšie sliepky by mali logicky znášať aj väčšie vajíčka, myslíme si, pri pohľade na vystavované megasliepky Orgtinktonky žlté.

"Je to jedno z najväčších plemien," vysvetľuje nám ich majiteľ Gabriel Pósa, predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov Veľkej Idy a riaditeľ tejto výstavy. "Sliepky sú v rôznych farbách - žltých, bielych, čiernych. Pomerne ťažko sa chovajú, pretože sú to ťažké plemená. Vážia okolo 6,5 kg a chovajú sa najmä na mäso. Vajíčka znášajú v normálnej veľkosti. Každý chovateľ vie, že dobrá nosnica nie je tučná, ale štíhla." Najväčšie vajíčka znášajú Minorky čierne. Napriek tomu sa však veľkej popularite netešia. Dôvod? Sliepočky sú totiž čierne nielen perím, ale aj kožou. "Ženy neradi varia polievku z čiernej sliepky. Predstavte si, že vám také čosi pláva v polievke. Mäso ale majú klasické ´biele´."

A z ktorých kureniec je najlepšia polievka? "Z každej jednej, to závisí od gazdinej, ako ju urobí," odpovedá G. Pósa. Kuriózna polievka však vznikne zo sliepky, ktorá sa volá hodvábnička biela. Gazdinka by z nej namiesto chutného žltého vývaru, mala vývar modrý. "Slovenské ženy z nej polievky nerobia, ale Číňania ich majú v obľube. Varia z nich povestné modré čínske polievky. Tieto sliepočky majú nielen kožu ale aj mäso modré. Ich pôvod však nie je v Číne. Neviem to celkom presne, ale vyšľachtené boli asi vo Francúzsku."

Kurence dostali tento názov kvôli periu, ktoré nie je klasické, ale hodvábne. Na prvý pohľad vyzerá ako perie práve vyliahnutého kuriatka. Ich modré mäsko chutí rovnako ako biele. Jeden "modrý zázrak" stojí 200 až 300 korún.

G. Pósa má v dome menšiu farmu. Chová sliepky, husy, kačky, zajace a holuby. Také veľké množstva zvierat si vyžaduje aj množstvo práce. "To je iba moje hobby, lebo som zamestnanec U.S. Steelu. Baví ma súťaženie na výstavách. Je to koníček na ktorom sa zbohatnúť nedá, ale náklady sa chovom vrátia. Minulý rok som si doniesol z európskej výstavy v Prahe králičieho samca za 57 euro a druhého z Nemecka za 47 euro. Kto by za to dal toľko peňazí...? A to je králik, ktorý sa nemusí dožiť rána. Každý má nejakú záľubu, manželka chodí do klenotníctva, ja chodím na dvor pozerať sa na zvieratá..." Zvieratá na výstavách predáva a tie nevydarené, ktoré nie sú súce ani do chovu, skončia v žalúdku.

Kožušina áno, ale mäso z nutrie?

Aj chovatelia nutrií dokážu zúžitkovať svoje hobby bez absolútneho odpadu. Kožušinky predajú a mäsko zjedia. Bŕŕ, ako len môže chutiť mäso z hlodavca? "Je to najchutnejšie mäso zo všetkých zvierat," tvrdí Ľubomír Ďurček, posudzovateľ a chovateľ nutrií. Do Veľkej Idy prišiel až z okolia Partizánskeho. "Kúpiť sa toto mäso legálne nedá, pretože na to nie je bitúnok. Chovateľov nutrií na tieto potreby je málo."

Posudzovateľ si túto výstavu určite zapamätá. Nesie si z nej totiž bolestivú "odmenu". Jedna vyplašená nutria mu zanechala v ruke hlboká odtlačok po svojich žltých hrozivých hryzákoch. Spod hrubému obväzu presvitala Ľ. Ďurčekovi krv, no on bral nehodu športovo a na zašitie rany sa nechystal. "Stalo sa mi to pri manipulácii, keď som nutriu vyberal z klietky," vysvetľuje. "Bola to moja neopatrnosť. Uhryzla ma nie preto, že by chcela, ale preto, lebo sa bojí. Stalo sa mi to druhýkrát, čo sa chovu nutrií už 20 rokov venujem."

Ľ. Ďurček priniesol na výstavu 10 kusov, čo je oproti množstvu, ktoré má doma, len zlomok. Na jeho dvore sa ich totiž preháňa až 500-kusová črieda. "Chov nutrií je mojím koníčkom. Ale nevyžil by som z neho. Nutrie sa chovajú kvôli kožušine i mäsu." Jedna koža sa predáva po 250 až 300 korún. Na jeden kožuch je potrebných 10 až 20 koží. Zvieratá rodia od päť do sedem mláďat. Kožušina sa môže stiahnuť po ukončení rastu, čo je už po siedmich až ôsmich mesiacoch.

Štandartná farba kožušiny z nutrie je tmavá hnedá, cennejšia je biela, strieborná alebo zlatá. "Vykupujú ich odo mňa kožušníci alebo firmy. Tie ich väčšinou nosia do Poľska, alebo na Ukrajinu a do Ruska," vraví Ľ. Ďurček. Zlodejov sa nebojí a ešte sa nestalo, že by mu nejaká nutria zmizla. Možno aj preto, lebo väčšina ľudí sa týchto veľkých hlodavcov bojí. "Ľudia majú pred nimi strach a odpor. Ale podľa mňa je nutria krajšia ako hocijaké iné zviera. Niektoré sú aj krotké a dajú sa hladkať. No teraz sú trošku vystresované z cudzieho prostredia."

Bažanty a pávy stráži bernardín

Kráľovskou ozdobou výstavy bol nepochybne párik pávov. Samec sa vo svojej vznešenej chvostovej paráde nepredviedol, pretože tak robí iba v čase párenia. Ich majiteľ a na výstave garant okrasných vtákov Dušan Kiss z Čečejoviec, si ich doma stráži ako oko v hlave. Kráľovských vtákov spolu s troma mláďatami umiestnil do voliéry a na "špacírku" po dvore ich nepúšťa. Susedove psy by totiž mohli mať drahú kráľovskú hostinu.

"Za sliepočku páva som pred dvoma rokmi dal 3 500 korún. Dospelý kohút môže stáť 6 až 7 tisíc korún," vyčísľuje ich hodnotu D. Kiss. Okrem pávov chová aj rôzne pestrofarebné bažanty kráľovské, diamantové, strieborné, zlaté a zlatožlté. Najcennejšie sú kráľovské, ale momentálne letia diamantové. Zaujíma nás či sa chovajú len na okrasu, alebo aj na mäso. "Keď chcete obed za 1500 korún, môžete ich aj zjesť." Ani praženica z bažantích vajíčok by sa neoplatila, pretože za mladých vtákov dostane omnoho viac. Predáva ich za 1000 korún.

D. Kissa uchvacovali bažanty už odmalička. Páči sa mu predovšetkým ich farebnosť. "Je to môj koníček, ale nie som na ňom stratový. Všetky mladé hneď predám. Na odbyt idú aj pávie perá." Zo štvornohých ani dvojnohých predátorov, ktorí by dostali chuť na luxusné mäsko, obavy nemá. Pred zlodejom i líškami chráni jeho bažantiu a páviu farmičku statný bernardín.

Kožuch z rexa

Zo zajačikov sú najznámejšie bytové - zdrobnené. Na výstave ich bolo vidieť vo všetkých možných farebných kreáciách. Zaujímavé sú siamské, na ktoré sa v bežnej obchodnej sieti nadá natrafiť. Vystavuje ich posudzovateľ králikov Peter Novak z okresu Michalovce.

"Doma mám sedem druhov králikov a do počtu asi sto. Ich cena závisia od kvality, ale pohybuje sa od 300 korún vyššie." Výstavné králiky chová P. Novak už 10 rokov. Najväčším druhom, ktoré boli aj na výstave, sú belgické obry. Vážia aj 10 kg a sú veľmi drahé. "V Nemecku stoja 250 euro a u nás sa na výstave mláďat v Michalovciach predávali za 2500 korún. Na kožuchy sú dobré rexy, lebo z králikov čo sú na mäso, nie je zas kvalitná kožka," ukazuje nám rexa P. Novak. Pohladkali sme ho a naozaj, kožušina bola úplne jemná. Kožuch z tak kvalitnej zajačiny sa však na Slovensku kúpiť nedá. "Kožušník potrebuje asi 30 kožiek, aby si z nich mohol 20 až 25 vybrať. V Čechách ich vykupujú po 400 korún, v Rakúsku a Nemecku je to viac."

Z holubov nás na výstave najviac zaujal holub-akrobat, ktorý patrí k najmenším druhom. Kvôli netradičným schopnostiam, robiť vo vzduchu kotrmelce, dostal názov kotrmeliak. Mláďatá tohto plemena dokážu lietať, ale vekom túto schopnosť strácajú. Kotrmeliaky sa vzdiaľujú v kotrmelcoch, ktoré robia tesne pri zemi alebo po zemi.

"Holuby chovám pre krásu a radosť. Je to ukľudňujúce, keď sa po robote na nich dívam. Moje holuby susedia volajú dvorné holuby, pretože sa zdržiavajú a letia len nad mojím dvorom. Nikam neodletia, lebo majú dobrého gazdu," smeje sa Ladislav Parkanský, garant holubov. Na výstavu prišiel s 15 operencami, doma nechal ďalších 15. Plemeno, ktoré chová päť rokov, sa nazýva maďarský obor. Je to ťažký druh, ďaleko nezájde, pretože nevládze.

Okrasné holuby sa dožívajú priemerne 10 až 12 rokov. Najväčšie sú maďarské papučaté hrvoliaky, Kingy a Mondeny. Holubie mäso je vraj veľmi zdravé a výživné. Je to najľahšie a najdiétnejšie mäso. Nie je v bežnej obchodnej ponuke, ale niektoré farmy ho vykupujú a predávajú. Za najväčšieho Kinga môžu chovatelia i labužníci zaplatiť 350 korún.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Ešte dnes šanca na kúpu bytu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári