Ako prváčik ochutnal cigaretu, ako deviatak kradol jablká
Meno: Zdenko
Priezvisko: Trebuľa
Miesto narodenia: Martin
Dátum narodenia: 29. 9. 1955
Stav: ženatý
Manželka: Ľuba
Deti: syn Matej, dcéra Jana
Košický primátor JUDr. Zdenko Trebuľa, i keď tým nie je veľmi nadšený, na budúci štvrtok vstúpi do klubu päťdesiatnikov. "Čas letí rýchlejšie ako by som chcel, to je jedna z právd. Tou druhou je, že Košice mám rád. Najmä Sever, kde som prežil veľkú časť života," rozhovoril sa budúci oslávenec. Jeho rodičia prišli do metropoly východu na tzv. umiestnenku. Bývali v Šaci, no mama, ktorá pochádzala z Martina, šla staršieho syna Mira i mladšieho Zdenka porodiť do svojho rodiska. Už o pár dní sa však malý Zdenko definitívne dostal do Košíc, aby s rodičmi i starším bratom prešiel niekoľkými bývaniami.
Ako správne dieťa chodil malý Zdenko dva roky do materskej školy, ktorá sa mu pozdávala. Tie pravé chlapčenské, teda šibalské roky, však začali v základnej škole a pokračovali na strednej. "V triede nás bolo na elektrotechnickej priemyslovke 36, samí chalani. Na prvýkrát, dnes to už môžem prezradiť, zmaturovala len asi polovica. Ostatní na učenie nemali čas." Zo "zmaturovaných" Zdenko dopadol najlepšie, i keď mal na maturitnom vysvedčení jednu trojku.
Po priemyslovke chcel študovať buď na právnickej alebo na fakulte telesnej výchovy. Keďže dejepis mal radšej ako elektrinu, vyhralo právo. "Aj muselo, lebo odkedy si pamätám, stále som sa našiel v pravú chvíľu na pravom mieste. Teda tam, kde sa niečo dialo a kde bolo treba obhajovať tých, čo sa sami nevedeli brániť. Papuľovať vždy, keď som cítil nejakú nespravodlivosť, mi akosi doteraz ostalo. Veď mojím znamením sú Váhy."
Živým, až hyperaktívnym dieťaťom, bol Zdenko od malička. Rodičia s ním mali kvôli tomu nemálo problémov. Dvojku zo správania síce nedoniesol, ale poznámky áno. Prvú schytal ako prváčik v základnej škole, keďže ho učiteľka aj s najlepším kamarátom nachytala fajčiť. "Doma ma otec nezrezal, bitka sa u nás nenosila, ale donútil ma vyfajčiť za sebou niekoľko cigariet. Vďaka tejto metóde som sa potom dlhé roky na cigaretu ani len nepozrel."
V súvislosti s trestami si budúci päťdesiatnik spomenul na ďalšiu príhodu. Viaže sa k futbalu, ktorému sa veľa venoval. "Mali sme pred sebou vážny zápas. Deň predtým, bol som vtedy deviatakom, prehnal som to s alkoholom. Stalo sa to síce po prvýkrát, no vo veľmi nevhodnom čase. Otec nevytiahol remeň, ale zakázal mi ísť na tento dôležitý zápas o postup. Dostať taký alebo podobný trest bolelo viac, ako keby ma poriadne zrezal. Otec vedel, ako na mňa," pousmial sa Z. Trebuľa.
Rovnaký úsmev sa mu objavil na tvári aj pri otázke, ako to bolo s prvými láskami. Vraj tých prvých bolo viac, permanentne bol do nejakej devy zakukaný. No vždy to začalo a skončilo len držaním sa za ruky a keď na chodbe bloku zhaslo svetlo, tak prípadne letmou pusou. Nakoniec to vyhrala Ľuba, s ktorou sa síce dvakrát "definitívne" rozišiel, ale na tretíkrát doživotne zišiel.
Z. Trebuľa mal v podstate vždy šťastie na dobré kamarátky i kamarátov. Najmä v tínedžerskom veku vznikla v okolí super partia, ktorá sa doteraz sporadicky stretáva. Pritom "decká" sú rozlietané po celom Slovensku a profesionálne sa dostali veľmi vysoko. S dvoma z nich sa ako chlapec vybral do susedovej záhrady na vitamíny. "Zbierali sme jablká, keď sa zrazu dolu objavil spolužiakov otec so vzduchovkou nabitou soľou. Asi polhodinu nás držal v šachu na strome. Nakoniec sa nám podarilo bez soli v zadnej časti ujsť. Nepriateľa sme zmiatli, keď sme skočili na zem všetci odrazu. No ponaučenie ostalo: na cudzie jablká sa nemá chodiť....," rozosmial sa oslávenec JUDr. Zdenko Trebuľa.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Sídlisko Ťahanovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári