centrách kultúry v Európe minulého storočia, je natoľko bohatá a zaujímavá, že si zasluhuje pozornosť. A nielen historikov umenia, znalcov našich dejín, ale aj jej bývalých žiakov, ktorí ďalej rozvíjajú vedomosti získané od profesorky a dnes sami stoja na reprezentatívnych postoch (Gabriela Beňačková, Marta Nitranová, Emy Csémyová, Anna Kajabová-Peňašková.
Magda Szakmáry Móryová sa narodila pred 100 rokmi, 29. septembra 1905 v rodine veľkoobchodníka. Pochádzajúc zo starej šľachtickej rodiny mala všetky podmienky na kvalitné vzdelávanie - v Košiciach u Premonštrátov, v Budapešti vo francúzskom Notre Dam de Sion, v Drážďanoch na Hudobnej akadémii u Lisztovej žiačky Laury Rappoldi-Kahrer, vo Viedni u slávneho Emila Sauera a opäť v Budapešti u slávnej speváčky Terézie Krammer. Bola prvou klaviristkou zo strednej Európy, ktorú pozvali na nahrávanie platní do Londýna pre firmy Columbia a Edison-Bell.
Srdce ju však vždy tiahlo domov, do Košíc. Tu koncertovala vo vtedajšom Schalkháze, spievala s klavírnym sprievodom Márie Hemerkovej-Mašikovej, navštevovala koncerty slávnych, ktorí sem prichádzali - Béla Bartók, Dálbert, Sauer a iní. Bola jednou z prvých umelkýň, ktoré koncertovali aj štvorručne, na klavíri s anglickým Déhrmannsom v Londýne, zvláštnosťou boli aj jej vystúpenia v nemeckom rozhlase, vysielanie do USA, vo Viedni a hlavne v košickom rozhlasovom štúdiu. V tom čase vysielali všetky stanice naživo, takže nahrávky sa nezachovali. Množstvo hudobných kritík dokazuje jej úspechy. Ale aj ako speváčka sa skvele uplatnila v Novom nemeckom divadle v Prahe.
Magda Szakmáryová sa v roku 1934 vydala za hudobného skladateľa a hoteliéra v Tatrách Jána Móryho, preto sa opäť vrátila na Slovensko. Venovala sa hlavne svojim trom dcéram, popritom koncertovala, hrala v rozhlase, v Rádiu Monte Móry, pozývali ju do Berlína, Viedne, Budapešti.
Rodinnú pohodu narušili vojnové roky a najmä politické rozhodnutia vtedajších vlád, tak sa rodina ocitla bez prostriedkov v Spišskej Novej Vsi, kde si umelkyňa spolu so skladateľom Mórym postupne získavali pozície, aké im patrili na pôde hudobnej kultúry. Pomohol východniar Michal Vilec, riaditeľ bratislavského konzervatória, ktorý jej ponúkal post pedagóga spevu. Skúsenosti, ktoré tu zhodnotila, keď ich odovzdávala mladej talentovanej generácii, ju zaradili k najuznávanejším hudobným pedagógom svojej doby. Pozývali ju na interpretačné kurzy do Nemecka, vysielali do Rio de Janeiro, kde jej žiaci získali víťazné vavríny.
Uznania a ocenenia, poďakovania a ceny, to všetko profesorke neobyčajných duchovných kvalít prinášalo uspokojenie a zadosťučinenie, ale ešte aj na sklonku svojho života (zomrela v Bratislave 3. 8. 2001) spomínala na svoj klavír, ktorý musela nechať v Novom Štrbskom Plese.
Na svoje rodné mesto, rodákov, svoju prvú učiteľku klavíra, na svojich prvých učiteľov nezabudla. Hovorila plynulo ôsmimi svetovými jazykmi, ctili a vážili si ju osobnosti hudobnej histórie nielen Európy, ale aj zámoria, všade kam prišla, hrdo sa hlásila k svojmu rodnému mestu Košiciam.
Sté výročia narodenia prof. M. Szakmáry-Móryovej si pripomenie najbližšia rodina, hudobná verejnosť a Košičania 29. septembra pri rodinnej hrobke na cintoríne Rozália o 11.00 hod. Popoludní o 14.30 hod. sa v premoštrátskom kostole na Hlavnej ulici uskutoční slávnostná omša. Celebruje K. T. Bartal O. Praem jasovský opát. Na organe zahrá Emília Dzemjanová.
Autor: Lýdia URBANČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
