nazvali príznačne Lofoty - ako sme sa v sezóne uliali z roboty.
"Najprv sme chceli liezť v Romsdale, raji nórskeho lezenia, ale štyri dni sme vylihovali v stane, pršalo. Dosť nás to otravovalo. Rozhodli sme sa zmeniť smer a ísť vyskúšať niečo iné," spomína na severský výlet Miro Mrava.
Zmenu plánov neoľutovali. Lofoty, súostrovie na severe Nórska ich fascinovalo. Dvestokilometrový pás hôr im trochu pripomínal Tatry, ibaže na rozdiel od známych domácich obrazcov obrovské ľadovce padali priamo do mora. Útesy s vyše kilometrovými stenami - čo viac si mladí nedočkaví lezci mohli priať?
Obaja tatranskí lezci sú v ostatom roku dobre rozlezení. Po tom, čo vlani úspešne bodovali na jamesáckej expedícii na Shipton Spire proste "idú". Rozlezení, hladní po novotách. "Vybrali sme si doslova neprístupnú horu Stortind, za polárnym kruhom. Už prístup k nej bol takou malou šialenosťou. Nekonečné kráčanie po vlhkom teréne, naše nohy dostali poriadne zabrať," pochvaľuje si dobrodružstvo Braňo Turček.
Fascinovaní majestátnymi rozmermi hory pustili sa "do roboty". "Urobili sme prvovýstup, sami sme si urobili radosť tým, že sme to zvládli alpsky, teda naľahko, za dvanásť hodín a čo je podstatné, zachovali sme čistotu štýlu. V stene sme neosadili ani jediný nit, postupovali sme len po skobách a čistých pomôckach," raduje sa Miro Mrava.
Cesta im dala zabrať, ale stála za to. "Jasné, že sme sa poriadne vytešovali, ten pocit, keď je človek už hore, sa nedá opísať," pripomína Braňo.
Jeho spolulezec však tvrdí, že do Nórska by už nikdy nešiel liezť. "Krajina je to síce zaujímavá, ale užil som si toľko vlhka, ako nikdy predtým. Trepať sa tritisíc kilometrov, aby som si urobil jednu cestu, asi už nikdy viac," priznáva Mrava.
Kolega z lana mu však oponuje. "Ale výlet to bol skvelý. Vidieť polárny kruh, stáda losov a sobov len tak z auta, pokúšať sa spať pri svetle, pretože pravá noc tam hádam ani nejestvuje... k tomu drsné podnebie, krásne hory, ja som to vnímal ako skvelý cestovateľský zážitok," nadchýna sa dojmami Braňo. Tvrdí, že by tam šiel liezť znovu, aj keď odhad počasia je tam stále iba lotériou.
Po návrate z úspešnej cesty do Nórska sa chlapcom podarilo vyliezť svoju doposiaľ najťažšiu cestu v Tatrách, prvovýstup na vežu Veľkého kostola s obtiažnosťou 8A5. Ak túto klasifikáciu potvrdia aj ostatní lezci, bude to najťažšia technická cesta v Tatrách! "Proste nás to baví," konštatujú obaja so spokojným úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
