sklonku každého leta tu začali pred troma rokmi, keď už okolité tokajské obce mali za sebou ich niekoľkoročnú tradíciu. Ľudia z Čerhova tak chceli oživiť prerušené zvyky vinobrania a zdôrazniť, že aj ich dedina patrí do historickej tokajskej oblasti. "Čerhov bol odjakživa jej vstupnou bránou," tvrdí starosta Pavol Balogh.
Ako jediný ponúkal svoju produkciu počas vinobrania v Čerhove Ivan Uporský. Napriek tomu nepatrí medzi profesionálnych vinárov, pracuje v Košiciach ako železničiar. K tejto činnosti sa dostal pred pätnástimi rokmi, keď získal vinice v reštitúcií. Tie jeho rodičom znárodnil komunistický režim.
Po roku 1990 vinice vracali v Čerhove viacerým ľuďom, na tradíciu svojich predkov však dokázalo nadviazať len niekoľkí. Aj Uporský zvažoval, čo s pôdou urobí. Nakoniec rozhodla rodinná tradícia. "Rozhodol som sa pestovať hrozno a vyrábať víno, hoci som to predtým nikdy nerobil. Nedokázal som vinice nechať ladom, bola by to škoda," hovorí.
Svoj vinohrad má na kopci, ktorý tu nazývajú Čierna Hora. "Práve pod týmto kopcom začína tokajská oblasť," ukazuje Uporský na svoje pestovateľské kráľovstvo. Vinárstvo preňho zostalo aj po pätnástich rokoch predovšetkým koníčkom, ktorému však venuje hodiny a hodiny. Pestovanie viniča predstavuje množstvo manuálnej driny. Predajom vína nechce zarobiť, predáva ho len v malom. Podľa neho by sa človek na Slovensku vinárstvom aj tak neuživil.
Vinárstvu sa venuje spoločne s bratmi, zdôrazňuje, že bez ich pomoci i ďalších príbuzných a známych by to nezvládol. Svojmu koníčku musí venovať prakticky všetok voľný čas, nie je týždňa, kedy by okolo hrozna nebolo treba čosi urobiť. "Pri veľkých prácach, napríklad oberaniu hrozna, musia pomáhať všetci," doplňuje.
Každé víno má svoj rukopis
Uznáva, že výroba tohto nápoja bohov je kumšt, mágia, ktorá má svoje presné pravidlá. Tie sa musia bezpodmienečne dodržiavať, inak môže vyjsť všetka námaha na zmar. "Stačí jediná chyba, napríklad naliať mušt do neošetreného suda a nápoj sa znehodnotí. Hygiena je tu veľmi dôležitá," vysvetľuje.
Podľa Uporského každé z tokajských vín má svoju vlastnú identitu, ktorú mu dáva technológia jeho výrobcu. "Nenájdete dve rovnaké tokajské vína, každé má svoj vlastný rukopis," hovorí. On sám napríklad vôbec nepoužíva konzervačné látky. Svoj vlastný sortiment vyrába z klasických tokajských odrôd hrozna Furmint a Lipovina, asi päť až desať percent tiež z muškátu. Vyrába ho rovnakým spôsobom, akým ho robili jeho starí rodičia. "Veľkým experimentom sa vyhýbam. Ale niektoré znalosti som musel získať štúdium literatúry," poznamená.
Rozhodujúce je počasie
Na otázku, čo je pre pestovanie viniča a výrobu vína najdôležitejšie, Uporský bez rozmýšľania odpovedá - dobré počasie. "Ak vám chýba priazeň prírody, nič vám nepomôže," povie. Tohtoročné daždivé leto vinárom neprialo. Uporský preto dúfa, že hrozno dozreje v jeseni. "Slnečná jeseň zatiaľ pracuje pre nás. Ak vydrží, veľmi nám to pomôže, do zberu máme ešte dva- tri týždne," predpovedá.
Fantastické tokajské víno vzniká práve v tejto oblasti tiež kvôli jedinečnej pôde. Práve preto je podľa Uporského v tomto víne viac zdravia ako pravdy. "Pôda obsahuje rovnakú pleseň z akej sa robí penicilín. Nápoj z tohto hrozna preto lieči," tvrdí.
Minerály sopečného pôvodu nazývané tuf sú zase dôležité pre kvasenie a uskladnenie vína. V Čerhove takéto zloženie pôde chýba, preto aj Uporský má pivnicu v neďalekej Veľkej Tŕni, ktorá je nimi takmer celá podkopaná.
Jedinečný Tokaj
Uporský nedá na tokajské víno dopustiť, podľa neho je svojou kvalitou jedinečné a nenapodobiteľné. Trápi ho, že naše obchody ovládla lacná produkcia z južných európskych krajín a pritom sa na Slovensku vyrába víno, ktoré môže dôstojne konkurovať aj tým najlepším európskym značkám. "Našich ľudí musíme ešte učiť vinnej kultúre, musíme im ukázať, že môžu piť kvalitné víno zo Slovenska," dodáva. Dosiahnuť to podľa neho možno práve takými akciami pre verejnosť, aké sú vinobranecké slávnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
