skôr, než zapadne slnko za horizont. Že sú noci naozaj kritické, svedčia aj prípady mužov na smrť ubitých na verejnosti. Spomínať na pokoj socializmu je už zbytočné a hoci v tých časoch bola kriminalita mnohonásobne menšia, aj vtedy existovali štvrte, kde živly vyčíňali. Park pred železničnou stanicou bol a stále je obľúbeným miestom asociálov a keď potrebujete tadiaľ prejsť za tmy, chce to v dnešných časoch poriadnu dávku odvahy. Lenže teraz to už nie je len o tomto parku, či o Luniku IX. Policajti každý deň prijímajú oznámenia o lúpežných prepadnutiach zo všetkých sídlisk. Páchatelia si vždy vyberajú slabšie obete - deti, ženy a dôchodcov. Nie je veru čo závidieť ani ženám, ktoré sa po skončení popoludňajšej zmeny v noci terigajú s taškami domov. Pre slušných ľudí nie je policajtov v uliciach nikdy dosť. Štátnych policajtov je však toľko, že majú čo robiť, aby na obvodných oddeleniach vedeli zabezpečiť nepretržitý dvadsaťštyrihodinový výkon služby. Obvody ako
Košice-Západ či Juh sú také rozsiahle, že jedna dvojčlenná hliadka v aute všetky ulice ustrážiť nedokáže. Pešie hliadky sú síce pri vážnejších zákrokoch hendikepované, ale obyvatelia si pamätajú časy, keď ich stretávali aj medzi blokmi. A spomínajú na to v dobrom. Teraz ich vidno iba v historickom centre. Typ "revírnikov", ktorí sa zverenému rajónu venujú tak, že sa osobne poznajú s väčšinou obyvateľstva, tu chýba. Starší policajti síce poznajú "známe firmy", ale možno povedať, že neexistuje vzťah ostatného obyvateľstva so strážcami zákona. Do pozornosti médií sa najviac dostáva iba organizovaný zločin a brutálne činy, no ľudí trápi aj úplne bežná pouličná kriminalita. Vadí im päťkrát za sebou vykradnutá tá istá kočikáreň, vyrabované autá na parkovisku a aj každovečerné vyvreskovanie opilcov pod oknami spálne. Iste, keď to oznámite na linku 158, tak hliadka príde, ale nie je to ono. Keby sa peši prechádzali celých osem hodín po desiatich uliciach, ako to robia anglickí "bobíci", bolo by to určite lepšie. Malých prípadov, ktorých je najviac, by bolo podstatne menej a policajti, ktorí by sa dobre poznali s trafikantkou, predavačkou či krčmárom, by sa zase dozvedeli viac. Mesto navýšilo počet mestských policajtov a vzdalo sa stráženia parkovísk, takže táto vízia by sa mohla čiastočne splniť. Lebo k demokracii by mal patriť aj pocit bezpečia.
Autor: tnt
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári