Entropicture výrazne obohatil tunajšiu hudobnú scénu. Zakaždým neopakovateľné koncerty v sprievode tria kontrabasistu Roberta Balzara patria k zaručeným zážitkom. Ináč to nebolo ani na jeho ostatnom vystúpení, keď prišiel Košičanom zaspievať v rámci finále tohtoročnej súťaže US Steel Talent Night.

Keď sme sa naposledy minulý rok stretli, s očakávaním si sa chystal na cestu do Indie. Už ju máš za sebou?

"No, Indiu už mám za sebou. Bolo super. Neviem, či som sa vrátil ako iný človek, ale rozhodne ma to silne zasiahlo. V dobrom. Strávil som tam sám tri týždne, putoval som krajinou, fotografoval, komunikoval s tamojšími ľuďmi. Nedá sa o tom rozprávať, to človek musí zažiť na vlastnej koži."

Okrem toho, aké si mal leto?

"Relaxu som si užil tak pomenej, keďže sme s kapelou hrali šnúru s pätnástimi koncertmi hlavne po festivaloch. Ináč som sa poflakoval doma. Aj som chcel niečo robiť, ale toto leto sa akosi nevydarilo, bola stále zima, furt pršalo. To, čo som od tohtoročného leta očakával, zostalo nenaplnené a mám celú jeseň na to, aby som sa naň prestal hnevať a s nádejou čakal na jeho ďalší prejav."

Tvoje meno sa najnovšie spája so speváčkou latino rytmov Yvonne Sanchez...

"Yvonna je speváčka, ktorá dlhý čas spolupracuje s Robertom Balzarom, s ktorého triom hrám tiež. Osvedčilo sa nám hrať spoločné koncerty, je to pestrejšie a zaujímavejšie. Ona si odspieva svojich pár piesní, ja svojich, potom dáme niečo spoločné. Je to dobrá speváčka s úžasnou vnútornou muzikalitou a skvelým hlasom. Je temperamentnejšia, čo sa týka prejavu, ja skôr intelektuálnejší, tak sa to dobre dopĺňa."

Žánrovo pre teba úplne netypická skladba On my head k filmu Snowboarďáci paradoxne zožala neuveriteľný úspech najmä u tínedžerov. Bol to ďalší z tvojich hudobných úletov?

"Myslím, že tých tínedžerov oslovuje skôr skladba, ani nie ja. Keď som ju robil, bavil som sa. Neriešil som, či som s jej obsahom stotožnený alebo nie, v tomto prípade a vlastne vždy ma zaujíma muzika a harmónia. Jedno bez druhého nemôže existovať. Je to ako hlina a semienko. Ja som dostal črepník s hlinou a mal som doň čosi zasadiť. Robil som to pod vplyvom číreho pudového záchvatu, veľmi jednoducho, zbytočne som to nekomplikoval a prvoplánová skladba, za ktorú by bolo každé vydavateľstvo vďačné, bola na svete."

Čakal si taký úspech?

"Boli sme prekvapení. S Jarom Chyškom sme to nahrali, zasmiali sme sa, povedali si - super, máme to za sebou a dali sme si panáka. Prišli Vianoce, ja som odišiel do zahraničia a pri návrate som sa v novinách ešte na palube lietadla dočítal, aký to má ohromný úspech. V článku som sa dozvedel, že sa bude robiť šnúra a pobavil som sa na tom, kde všade ma čakajú koncerty."

Čo tvoje ďalšie hudobné aktivity?

"Chystáme novú platňu zoskupenia JAR. Na jar zas budeme pripravovať podklady na CD s Robertom Balzarom a jeho triom. Myslím, že vtedy už príde ten správny čas, aby z nás opäť niečo plnohodnotné vyšlo."

Opäť po čase spievaš v Košiciach. Máš na metropolu východu nejaké špeciálne spomienky?

"Hrali sme tu v zime v Jumbo centre. Pamätám si, že potom bol dlhý mejdan, spoznal som sa s miestnym fotografom Paľom Duchyňom, ktorý došiel ešte s nejakým černochom. Pridalo sa pár ďalších ľudí, strašne sme sa zhulili a šli sme kdesi na vyhliadku za Košice. Bolo to veľmi intenzívne, bola zima, hádzali sme si lietajúci tanier, vletelo nám to do cudzej záhrady... No, zaujímavé stretnutie plné podnetov."

Keď počúvaš mladú hudobnú generáciu, vidíš v nej nejakú nádej?

"Myslím, že nádej je vždy, rovnako ako potenciál, hoci aký, to už neviem. Veľmi nesledujem ani súťaže typu SuperStar ani nič podobné, lebo podľa mňa mladý talent na seba musí upozorniť najmä svojou prácou. Počul som isté veci od nejakej tunajšej dosť sprostej

hip-hopovej skupiny a dosť ma to pobavilo."

Si práve v "otcovskom očakávaní" potomka. Aký je to pocit?

"Vtipný (úsmev). Veľmi sa mi to páči, mám radosť z toho, že doma je všetko v poriadku. Zatiaľ som tento pocit nezažil, sme veľmi nedočkaví. Malo by to byť dievčatko a na svet by malo prísť v novembri. Narodí sa malá škorpiónka, meno už máme vybraté, ale neprezradím. Radšej. Aby to nemala v živote ťažšie, ako by mohla."

Tvoja priateľka Kateřina Procházková je spisovateľka. Kafre ti do textov, ktoré píšeš?

"Prečítam jej to a spýtam sa, či tomu rozumie. Keď sa nedohodneme, hľadám nové slová."

Nechystáš sa vydať knihu so svojou lyrikou?

"Niéé. Všetky moje literárne ambície sa prejavujú jedine cez texty mojich piesní, ktoré spievam."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári