Fero zabudol dve vzácne gitary, Mirovi bolo zo snobskej párty zle

Košická kapela Backwards, ktorá hráva s úspechom skladby svetoznámych Beatles, strávila pred časom mesiac v USA a "za veľkú mláku" sa čo nevidieť chystá odlietieť znovu. V priebehu mája šlo o šiestu návštevu muzikantov v Amerike. O tom, kde všade koncertovali, čo všetko stihli vidieť a ako sa im život v Amerike pozdáva, sme sa porozprávali s dvoma členmi kapely - Mirom Džunkom a Ferom Suchanským.

"Išlo už o našu šiestu návštevu Ameriky. Bolo to turné, ktoré nadväzovalo na to predchádzajúce. Tentoraz sme absolvovali desať koncertov a jedno televízne vystúpenie pre stanicu Fox Channel," prezradil nám Fero. Koncertovali na Floride, v Chicagu, New Yorku, Denveri, v Severnej Karolíne a v Kentucky.

Popri všetkých koncertných vystúpeniach však mali čas užiť si i americký nočný spôsob života. "Na Miami Beach sme sa prešli po mnohých baroch, aj striptízových, kde bolo veľa Sloveniek a Češiek. Mne osobne však americký spôsob zábavy veľmi nezachutil. Bola to prisilná káva," nazdáva sa Miro. Spolu s ostatnými muzikantmi sa totiž vybral na skusy do jedného z najluxusnejších tamojších hotelov. "Jedna noc v tom hoteli stála tri tisíc dolárov, tak sme si ho chceli obzrieť. Netušili sme, že vo vnútri sa koná snobská párty, hoci pred hotelom stáli samé Ferrari... Bez problémov sme sa však dostali dnu a to, čo sme videli vo vnútri, mi vôbec nepripadalo normálne. Zariadenie bolo avantgardné, bolo tam plno bohatých ľudí, plasticky upravené blondíny... Jeden muž sedel na sedačke, asi štyri ženy ho masírovali a podávali mu šampanské... Pripomínalo mi to známy film ´Eyes wide shut´... Na letnej záhrade bol bazén a bary a pri nich stáli ľudia a pili šampanské... Zo všadial bolo cítiť peniaze, ale i odstup," prezradil Miro. Navyše sa hneď o nich začali zaujímať dievčatá hispánskeho pôvodu, ktoré tam postávali. "Videli na nás, že nie sme Američania... Bolo to celé snobské a mne z toho bolo zle..."

Nie všetci Američania sú však snobi a tak si košickí muzikanti užili aj zábavu pre "normálnych smrteľníkov". "Na Miami Beach je diskotéka doslova jedna na druhej. Zastavili sme sa tam v podinku s havanskou atmosférou. Barmanky buď obsluhovali, alebo vyskočili na bar a začali tancovať. Nebolo to však nevkusné, ale celkom milé. Dali sme si drink a dve hodiny len tak sedeli, počúvali kapelu, ktorá tam hrala naživo a obzerali sa okolo seba. Nakoniec sme si aj trochu zatancovali," prezradil Fero.

Diskotéky navštívili Košičania aj v Kentucky. "Boli sme tam v dvoch fantastickýh kluboch. Jeden mal 6 miestností, v každej sa hral iný štýl hudby, takže na svoje si tam prišiel každý. Tancovalo sa tam na stoloch, na ktorých boli ventilátory, ktoré fúkali odspodu a dvíhali dievčatám sukne...," pochvaľoval si Miro, ktorý sa však aj tak najlepšie cítil u Roberta Daniela - amerického manažéra kapely, ktorý býva v Severnej Karolíne. "Ja už jeho dom nazývam mojim vysunutým americkým domov. Má dom v staroanglickom štýle, kde je krásna záhrad, pokoj, tam sa cítim dobre..."

Precestovali celé USA

Košickí muzikanti vďaka koncertom precestovali opäť veľkú časť USA. Po prvý krát hrali aj na Floride. Keďže sa zdržali aj v Denveri, boli si zalyžovať v Skalistých horách. "Bolo tam síce 30 cm snehu, no vonku bolo teplo a baby sa lyžovali v plavkách. Bol tam však veľmi riedky vzduch a stačilo urobiť 20 metrov do kopca a už som lapal po dychu. Veď my sme vlastne bývali v hoteli, ktorý bol vo výške približne dve tisíc metrov nad morom, ráno sme sa budili s vyschnutým hrdlom. Stálo to však zato, veď ráno sa stačilo pozrieť z okna a blízko hotela jelene obhrýzali stromy a na pláni neďaleko sme raz videli pásť sa celé obrovské stádo bizónov...," pochvaľoval si Miro.

Muzikanti mali teda to šťastie, že popri koncertovaní mali dostatok času užiť si USA aj ako turisti. Navštívili hrob Buffalo Billa, prezreli si denverské letisko, ktoré je známe tým, že má architektúru ako indiánske típí. "Boli sme aj na štadióne RedRock, ktorý je typický svojou červenou skalou. Tam odohrali svoje koncerty všetky veľké svetové kapely a my sme stáli na tom istom mieste ako v roku 1964 členovia Beatles..."

Aj mnohé ďalšie zážitky košických muzikantov sa viažu práve k tejto kapele. "Už po prílete do USA nás vo Washingtone čakal pán, ktorý šije presne podľa originálov ´beatlesácke´ kostýmy a doniesol nám na hotel ukázať originály, ktoré nosil Paul Mccartney a Ringo Starr. V bielych rukavičkách sme si ich mohli chytiť, nasadiť si okuliare, ktoré John Lennon nosil v roku 1968...," pochválil sa Fero. Neskôr si Košičania kúpili originálne repliky kostýmov.

V Chicagu sa zas stretli s potomkom zakladateľa spločnosti Ludwig Drums. Tá vyrába bicie nástroje, ktoré používali aj Beatles a ktoré majú aj košickí muzikanti. V tomto meste však na nich čakala aj jedna nepríjemnosť. Fero totiž zabudol po koncerte v šatni svoje dve gitary. "Koncert sa vydaril a v dobrej nálade som bol presvedčený, že sme vzali aj moje gitary a odišli sme na hotel. V noci sa Miro prebudil zo sna s utkvelou predstavou, že nemáme gitary a prišiel ma zobudiť... Bol to strašný stres, tie gitary sú totiž veľmi vzácne." Muzikanti sa v noci pokúšali dostať do klubu, v ktorom koncertovali, pomôcť sa im snažil taxikár, ktorý chcel zalarmovať aj políciu. "Klub otvárali až dopoludnia a my sme ráno mali letieť preč z mesta. Nedalo sa nič robiť, poprosili sme známeho, aby zašiel na druhý deň do klubu, vyzdvihol gitary a prostredníctvom ďalšieho známeho ich dopravil do Denveru. Medzi tým sme však mali ešte hrať v New Yorku a mne neostalo nič iné, ako si gitaru požičiať..."

Najviac si zahrali v Kentucky

Najviac koncertov absolvovali Košičania v Kentucky, kde sa zúčastnili festivalu beatlesových revivalových kapiel a kde na nich čakalo aj televízne vystúpenie. "Na ten festival sme boli pozvaní na základe minuloročného vystúpenia a boli sme jedna z mála kapiel, ktorá dostala za vystúpenie aj honorár. Nebola to súťaž, iba prehliadka kapiel a organizátori si nás zvolili za mediálne tváre festivalu. Tak teda došlo k tomu, že sme boli pozvaní na televízne vystúpenie. Veľmi nás potešilo to, že bola v štúdiu priateľská atmosféra a dokonca aj chlapík, ktorý tam uvádzal počasie, začal reláciu so slovami - nevieme síce, aké je počasie na Slovensku, odkiaľ pochádzajú naši dnešní hostia, ale povieme si ako bude u nás... To bolo veľmi príjemné," pochvaľoval si Fero. Ďalšie prekvapenie čakalo na muzikantov po návrate do hotela. "Prišiel za nami manažér a vravel nám, že vraj sú na recepcii nejaké dievčatá, ktoré tvrdia, že sú našimi príbuznými... Nikto z nás však o ničom takom nevedel. Vysvitlo, že sú to fanynky, ktoré nás videli v televízii a chceli si zistiť na recepcii čísla našich izieb..."

Milé prekvapenie si vychutnali Košičania aj na jednom z vystúpení počas spomínaného festivalu, keď ich na pódium prišla pozdraviť Harrisonova sestra Luise. "Nevideli sme sa sedem rokov. Prvý krát to bolo, keď sme v New Yorku vyhrali festival beatlesových revivalových kapiel. Po našom koncerte v Kentucky vyšla na javisko a povedala, že sa veľmi teší, že opäť mala možnosť počuť ten správny zvuk Beatles," chválil sa Miro.

Po veľmi vydarenom a úspešnom turné to vyzerá, že v novembri by sa mali Košičania na tri týždne opäť vybrať do Ameriky. "Všetko to nadväzuje na kontakty, ktoré sme už získali, na predchádzajúcu spoluprácu. Zatiaľ máme asi tri či štyri kontakty na prácu v Las Vegas, kde majú záujem o našu show. Aj preto sme v košickom divadle nakrúcali nejaké klipy - budú vo farbe ale i čiernobiele a budú slúžiť ako náš propagačný materiál," prezradil Miro. Aj keď sa na ďalšiu cestu do USA už teraz teší, nevie si predstaviť, že by v Amerike "zakotvil na dobro". "Môže sa stať, že dostaneme kontrakt na rok a ostaneme teda pracovne v USA dlhšie, ale žiť by som tam nechcel. Mám veľmi silný vzťah k rodnému mestu a vždy by som sa snažil sem vrátiť. Síce mi vyhovuje veľmi slobodný a voľný spôsob života v USA, ale iba v malých mestách. Vo veľkomestách je to hotový cirkus. A ako som spomínal - u Roberta sa cítim dobre, je tam pokoj."

Zaujíma sa o históriu Ameriky

Ani Fero by sa nechcel v USA usadiť, aj keď ich vníma viac pozitívne ako Miro. "Mnohí Slováci Ameriku vnímajú zle. Sú to tí, ktorí v nej boli iba pracovať, celé dni boli v robote alebo sa starali niekomu o deti a nevytiahli päty zo štvrte, kde bývali. My máme to šťastie, že sme precestovali mnoho štátov a ja som sa vďaka tomu začal aj viac zaujímať o históriu USA, o to, ako je vďaka kolóniám silne napojená na Európu. Rovnako ma očarila tamojšia príroda. USA sú obrovské a tak v nich nájdete všetko. Páči sa mi i to, že aj veľké mestá - okrem New Yorku - sú čisté. Celý deň sme sa prechádzali po Chicagu a na topánkach sme nemali ani zrnko prachu." Ani Fero však nevníma USA iba z toho pozitívneho hľadiska. "Nepáči sa mi ich slepecká zameranosť na to svoje. O Európe nevedia takmer nič a ľudia sa nás často vypytovali - máte u vás more? máte prezidenta? máte mikrovlné rúry alebo mobily? Keď sme im vysvetlili, ako to u nás vyzerá, často sa cítili pre svoju nevedomosť trápne..."

Vďaka teroristickým útokom však z Američanov cítiť strach. Uvedomujú si, že ich krajina je politicky veľmi silná a že to prináša negatíva, ktoré sú však pripravení znášať a sú na to hrdí. "Ja som mal to šťastie, že ešte v roku 1998 som bol na budove WTC - na streche jednej z Dvojičiek," spomína Fero. "Výťah smerom hore bral naraz niekoľko poschodí... Zaujímavé je, že v celých USA nenájdete nikde 13. poschodie - sú príliš poverčiví. Keď som sa na Dvojičky díval zdola, pripadali mi obrovské. Vnímal som to dosť osobne, keď sa po útokoch pred štyroma rokmi zrútili. Už v roku 2003 sme boli prvý krát pozrieť sa na Ground 0, čiže na miesto, kde pôvodne stáli. Bolo tam veľa amerických vlajočiek, fotografií. Dnes sa už pracuje na novom návrhu, majú tam byť fontány, ktorých voda sa bude prepádavať do vnútra a počet trysiek sa má zhodovať s počtom obetí útoku. Dá sa povedať, že Američania si vo všeobecnosti dajú záležať na tom, aby každý takýto pamätník v sebe ukrýval čo najviac symbolov."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári