* Domáce násilie je omnoho častejšie než násilie páchané na verejnosti a jeho obeťou sú najčastejšie ženy

Dôvodom mlčania sú pocity hanby, viny alebo zlyhania

Kampaň Piata žena upozornila na to, že na Slovensku sa každá piata žena potýka s domácim násilím. Podľa najnovších prieskumov, ktoré zverejnil Inštitút pre verejné otázky, zažíva na Slovensku násilie v párovom vzťahu 25% dospelých žien. Čo teda považovať za domáce násilie a ako postupovať pri jeho riešení?

Podľa rezolúcie valného zhromaždenia OSN sa termínom "násile páchané na ženách" označuje akýkoľvek rodovo podmienený násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnou živote.

"Najbežnejšou formou násilia páchaného na ženách je týranie žien ich intímnymi partnermi. Násilie môže zažiť ktokoľvek a kdekoľvek na ulici, vo verejných priestoroch, na pracovisku, doma. Väčšina násilných činov sa však pácha doma, v rodine. Domáce násilie je omnoho častejšie než násilie páchané na verejnosti. Násilie hrozí ženám najväčšmi od mužov, ktorých poznajú," uviedla nás do problematiky štatutárna zástupkyňa Záujmového združenia žien Fenestra MUDr. Jana Oleárniková. Toto združenie sa už viac než 5 rokov snaží prispieť k zmene situácie týraných žien a detí. V Košiciach prevádzkuje krízové centrum pre obete násilia páchaného na ženách.

Väčšina ľudí si pod domácim násilím predstavuje iba brutálne fyzické útoky. Ostatné formy násilia sa bagatelizujú, alebo sa za násilie vôbec nepovažujú, hoci psychické, ekonomické alebo sexualizované násilie majú rovnako devastujúce účinky na život a zdravie žien, ako násilie fyzické. "Táto verejná mienka sa bohužiaľ neraz prejaví aj v postupe orgánov činných v trestnom konaní - hoci obeť podrobne opíše spôsoby psychického násilia, nebýva to považované za dostatočné ani na vznesenie obvinenia voči páchateľovi."

Podobne ako iné vzťahy, aj tie, ktoré sa končia týraním, začali láskou. Násilie sa v nich neobjavuje na začiatku, kedy bolo ešte ľahké zo vzťahu odísť, ale vtedy, keď je vzťah už zavedený a muž dosiahol určitý vplyv na ženu - veľmi často je to po svadbe alebo počas tehotenstva. "Existuje úzka súvislosť medzi kontrolovaním ženy a násilím. V raných fázach vzťahu vyzerá kontrola ako prejav náklonnosti, starostlivosti, záujmu a ochrany - napríklad opakované telefonáty, odprevádzanie ženy do práce a z práce, vyžadovanie podrobných informácií o tom, s kým hovorila, kde a s kým bola a podobne. Často sa stáva, že muž, ktorý uplatňuje nad ženou kontrolu, sa pokúša obmedziť jej styky s rodinou a priateľmi prostredníctvom zákazov alebo správaním, ktoré odradí známych od ďalších návštev. Izolácia postupom času zničí všetky vzťahy obete. Ženy opakovane hovoria o tom, ako im partneri zakázali pracovať, alebo ich v práci neustále kontrolovali." Tak žena stráca sociálnu podporu, čo ešte viac znemožňuje odchod od násilného muža.

Mnohé ženy však o svojich problémoch mlčia.

"Existuje pre to mnoho dôvodov. Veľmi častým dôvodom sú pocity hanby, viny a zlyhania ešte stále je zodpovednosť za fungovanie rodiny pripisovaná žene. Podstatným dôvodom býva strach z následkov, aj štatistiky ukazujú, že po zverejnení domáce násilie eskaluje. Ďalšou príčinou toho, že ženy mlčia, býva lojalita k partnerovi, ktorý ich týra." Aj keď sa to na prvý pohľad zdá nepochopiteľné, existuje tu niekoľko logických vysvetlení. Mnohé psychologické výskumy ukázali, že obete násilia napríklad zajatci, rukojemníci, ale aj obete domáceho násilia si vytvárajú stratégie prežitia, ktoré zahŕňajú identifikáciu s páchateľom. Tento psychologický fenomén sa nazýva Štokholmský syndróm. "A nakoniec nesmieme zabúdať na to, že verejne obviniť násilníka znamená obviniť manžela, otca svojich detí a nakoniec aj človeka, ktorého žena milovala, alebo ešte stále miluje..."

Každá týraná žena však svoju situáciu istým spôsobom rieši - má vlastné viac-menej účinné stratégie ako ochrániť seba a deti. Ženy sa vždy pokúšajú situáciu zvládnuť samy a kým požiadajú o pomoc okolie, vyskúšajú všetky možné stratégie, ako násilie zastaviť. Potom sa zväčša hľadajú pomoc u svojich najbližších rodiny a známych. "Na inštitúcie, napríklad políciu sa týrané ženy obracajú väčšinou až vtedy, kedy majú vážne obavy o zdravie alebo život seba alebo svojich detí. Tieto prípady však tvoria len špičku ľadovca."

Nedá sa zovšeobecnene ponúknuť týraným ženám postup, ako by mali svoju situáciu riešiť. Situácie, v ktorých sa nachádzajú týrané ženy, sú rôzne a vyžadujú rôzne spôsoby riešenia. "Najlepšie je kontaktovať zariadenie, kde môže žena získať informácie o možných riešeniach a zároveň získať podporu. Na Slovensku však ešte stále nie dostatok takýchto zariadení. Väčšina klientiek Krízového centra Fenestra rieši svoju situáciu právnou cestou. Ženy sa len zriedka rozhodnú pre podanie trestného oznámenia. Často sa jedná o občiansko-právne veci, týkajúce sa rozvodu, detí či majetku," dodala J. Oleárniková na záver. Kontakty na krízové centrum nájdete na www.fenestra.sk.

* Muž, ktorý týral partnerku, si musí uvedomiť násilnosť svojich činov

Jediným východiskom je rozchod?

Ani ženy, ktoré si uvedomujú, že v ich prípade jednoznačne dochádza k domácemu násiliu, si neprajú rozchod s partnerom. "Väčšinou si však uvedomia, že toto je zrejme jediné riešenie. V krajinách, kde je široká dostupnosť služieb pre ženy, ktoré zažívajú domáce násilie, fungujú s väčšími či menšími úspechmi aj programy pre páchateľov. Na základe skúseností boli určené kritériá, podľa čoho sa dá rozoznať, že sa násilnícky muž menil," uvádza J. Oleárniková zo Záujmového združenia žien Fenestra.

O uvedomení si zlého konania muža možno hovoriť v prípade ak:

- popisuje svoje minulé činy ako násilie

- prestal vykresľovať svoje činy ako vyprovokované alebo ospravedlniteľné

- je si vedomý účinkov násilia na obeti

- je ochotný akceptovať, že mu už jeho partnerka nebude

môcť nikdy veriť a že ho chce opustiť, hoci sa zmenil

- je ochotný vyhľadať pomoc, aby sa uistil, že už nikdy nebude páchať násilné činy.

Ak ho jeho manželka opustila

- akceptuje, že sa sním jeho manželka chce málo, alebo vôbec nechce stýkať, neobťažuje ju, neprenasleduje.

- plní si svoje finančné záväzky, aj keď si sám neželal rozchod

- keď sa stretáva s deťmi, nepokúša sa ich obrátiť proti matke.

"Iba ak sú splnené hore uvedené kritériá, môžete predpokladať, že násilie prestalo. Nestačí len ubezpečenie z mužovej strany," dodala J. Olearniková zo združenia Fenestra.

* Ak poznáte vo svojom okolí týranú ženu, snažte sa jej nejako pomôcť

O násilí sa nevyjednáva

Násilie v partnerskom vzťahu je najbežnejšia, najtragickejšia a najrozšírenejšia forma násilia, ktorou trpia ženy. Možno aj vy poznáte ženu, ktorú týra jej manžel alebo partner. Môže to byt vaša matka, sestra, priateľka, známa, kolegyňa, suseda, alebo spolužiačka. Chcete jej pomôcť, ale neviete ako. Čo môžete pre ňu urobiť?

- hovorte s ňou o tom, že vidíte, v akej je situácii

- povzbudzujte ju, aby o násilí hovorila

- počúvajte ju, ako hovorí, že jej partner ubližuje, verte jej a neobviňujte ju

- potvrďte jej, že jej myšlienky, pocity a správanie sú pochopiteľné

- presvedčite ju, že nenesie žiadnu vinu na násilí a že je jednou z mnohých žien, ktorým partner ubližuje

- povedzte jej, že za násilie je výlučne zodpovedný páchateľ. Násilie nemožno ničím vyprovokovať a ani ospravedlniť

- hovorte s ňou o rôznych možnostiach, ako zmeniť jej situáciu, ale aj o dôsledku týchto zmien

- pomôžte jej, aby sa rozhodla, ale nenúťte ju k tomu. Podporujte ju, nech sa rozhodne akokoľvek

- povedzte jej, že nikto nemôže sám zvládnuť problém násilia. Pomôžte jej vyhľadať ďalšie dôveryhodné osoby a profesionálne pracovníčky, ktoré jej môžu pomôcť

- sprevádzajte ju, ak potrebuje oporu, napríklad na úradoch a inštitúciách. Pomôžte jej v starostlivosti o deti a v zvládaní vecí každodenného života

- pomôžte jej pripraviť "krízový plán", pomôžte jej nájsť bezpečné miesto, kam sa môže v prípade potreby uchýliť

- nekonfrontujte sa s násilníckym partnerom tejto ženy. Povedzte žene, aby odmietala snahy profesionálnych pracovníkov o vyjednávanie s násilníckym partnerom, o konfrontáciu s ním. O násilí sa nevyjednáva, násilie sa musí skončiť

- vaša prípadná ľahostajnosť umožňuje iným páchať násilie. Netolerujte žiadnu formu násilia!

* Niekoľko nesprávnych predsudkov, ktorým sa treba v oblasti týrania jednoznačne vyvarovať

Ženy násilie častejšie utajujú a nezvyknú preháňať

V súvislosti s násilím panuje veľa nesprávnych, ale

pevne zakorenených predstáv, napríklad, že násilie je dôsledkom zneužívania alkoholu, chudoby, nezamestnanosti, že sa vyskytuje len v istých sociálnych vrstvách, že je to duševná choroba. Ešte aj dnes je veľmi rozšírená domnienka, že ženy provokujú, tolerujú, potrebujú alebo dokonca majú rady istú mieru násilia.

"Rozšírené mýty a predsudky nedovoľujú ženám postihnutým násilím, aby rozprávali o svojej situácii. Zabraňujú aj tomu, aby ženy dostali adekvátnu pomoc. Vedie to tak ďaleko, že ženy hľadajú vinu v sebe a neodvažujú sa vyjsť so svojím problémom na verejnosť," nazdáva sa J. Oleárniková zo združenia Fenestra a ponúka vám hneď niekoľko nesprávnych predsudkov, ktorým sa treba vyvarovať.

1.To nie je násilie, tí dvaja sa len "hádajú". Medzi hádkou a násilím je podstatný rozdiel. Pri hádke ide konflikt záujmov dvoch osôb. Ak je v konflikte nerovnosť sily a moci, vtedy sa hádka mení na násilie.

2.Násilie sa vyskytuje iba v "problémových" rodinách. Násilie môže postihnúť každú ženu nezávisle od príslušnosti k sociálnej vrstve, kultúre a náboženstvu a nezávisle od veku. Dojem, že násilie sa týka len "problémových" rodín, vzniká preto, že v niektorých skupinách spoločnosti sa násilie utajuje viac ako v iných.

3.Násilie v rodine je súkromná záležitosť, štát by sa do toho nemal miešať. Násilné činy sú podľa našich zákonov trestné bez ohľadu na to, či sú páchané v rodine alebo mimo nej.

4. Ženy si len vymýšľajú, aby získali byt, alebo výhody pri rozvode. Skutočnosť je taká, že skryté násilné činy v rodine vysoko prevyšuje nahlásené prípady. Ženy násilie oveľa častejšie utajujú alebo bagatelizujú, než by v tomto smere preháňali.

5. Ženy asi chcú byť týrané, inak by predsa násilníka opustili. Ženy, ktoré zažívajú násilie, skúšajú všetko možné, aby zmenili situáciu. Chcú, aby násilie prestalo, často si však želajú aj udržať vzťah či manželstvo.

6. Ženy "provokujú" násilie, alebo si ho nejakým spôsobom "zaslúžia". Tento mýtus je veľmi rozšírený a hlboko zakorenený. Je založený na presvedčení, že muž je hlavou rodiny a zákon je na jeho strane, takže môže trestať "svoju" partnerku.

7.Ženy si samy vyberajú partnerov, ktorí ich týrajú. Žiadna žena nechce, aby ju niekto bil, znásilňoval, alebo zavraždil. Násilné správanie sa väčšinou začína po určitom čase spolužitia.

8. Muži týrajú ženy, pretože sami v detstve zažili násilie. Muži, ktorí páchajú násilie, síce často v detstve zažili násilie, to však automaticky neznamená, že by bludný kruh násilia musel nevyhnutne pokračovať.

9.Základnou príčinou mužského násilia je alkoholizmus. Muži, ktorí týrajú svoje ženy, páchajú násilie vtedy, keď sú opití, ale aj vtedy, keď sú triezvi.

10. Muži týrajú ženy preto, lebo nedokážu vyjadriť svoje city iným spôsobom. Potvrdiť emocionálnu bezmocnosť mužov ako vysvetlenie mužského násilia znamená akceptovať výhovorky páchateľov. Muž si vedome vyberá, kedy bude týrať ženu, má kontrolu aj nad tým, na koho zaútočí.

11. Týranie prestane, on sa môže zmeniť. Rodinná terapia, ktorá sa pokúša vyvinúť stratégiu na riešenie násilia, je často spojená s vyšším rizikom pre ženu, ktorá je týraná.

12. Môže byť dobrým otcom, aj keď bije matku detí. 40 70% detí týraných matiek týra ich otec alebo partner ich matky, 30% týchto detí býva sexuálne zneužívaných. Medzinárodný výskum ukázal, že 90% detí týraných matiek býva svedkami násilia.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári