keď to ich rodičom nevadí?

Grafity sú spôsob prejavu mladých umelcov. Verejnosťou však táto tvorba nie je vysoko cenená a uznávaná, pretože grafiťáci si za miesto stvárnenia názoru či myšlienky vyberajú zásadne čisté steny, nové maľovky či práve dokončené budovy. Nezastavia sa ani pred umeleckými pamiatkami a historickými skvostmi, čo je už viac ako barbarstvo. Pre nich je podstatné, že dajú svoj grafit na stenu skôr ako niekto druhý a že nie sú prichytení pri čine. Materiálne a historické škody? Na tie sa pozerajú cez prsty ako na nepodstatné.

Škody to však sú a aj preto bolo uzákonené, že za takúto tvorbu môže byť podobný umelec stíhaný. S tým väčšina ľudí súhlasí. Len moja známa nie. Jej syn sa totiž tiež radí medzi takýchto pseudoumelcov a jej sa jeho tvorba páči. Podľa nej sa predsa mladí potrebujú vyjadriť. Keď som jej navrhla, že v poriadku, tak nech sa vyjadrí na stene bloku, napríklad pod jej oknami, urazila sa, lebo to už nie. Maľovať má tam, kde to ona nevidí. Však je to zaujímavý názor v duchu - z cudzieho krv netečie? Potom nečudo, že s grafitmi sa vrece stále viac a viac trhá a nie je šanca ho zašiť. Ani nemôže byť, keď je rodičom ľahostajné, čo ich deti robia a ako ničia veci okolo nás.

lia

Autor: Prečo by to deti nerobili

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári