podnikania stávajú veľké obchodné centrá, presnejšie nákupné vozíky, ku ktorým sa človek dostane, ak do uvoľňovacieho systému vloží mincu.
Bolo príjemné popoludnie, ktoré takmer nič nenarúšalo. Okrem môjho hladu. Aby som ho zahnala, a neurobila divoký nákup, lebo je všeobecne známe, že ak nechcete nakúpiť aj zbytočnosti alebo urobiť zásoby ako keby ste očakávali príchod roty vojakov, s prázdnym žalúdkom sa medzi regále nemá chodiť. Zašla som teda najprv niečo zjesť, pričom som nákupný vozík odparkovala pred reštauráciou. Podobne ako ja urobili to aj ďalší hladní návštevníci, vozíky sa totiž do interiéru väčšiny butikov a prevádzok tvoriacich súčasť obchodných centier, nevojdú. Pokojne som jedla, keď som zaregistrovala, že môj vozík sa pohol. Sám od seba? Nie sám od seba, tlačilo ho asi 10-11-ročné chlapča a pomerne rýchlo sa s ním snažilo dôjsť na vonkajšie parkovisko a na miesto, kde sú odstavené ďalšie. Zrejme mám dlhé vedenie, pretože mi vôbec nebolo jasné, prečo mi niekto kradne prázdny vozík. Chlapča, ktoré som aj s patrične nahnevaným výrazom tváre dobehla, sa pri vete: ´čo to robí, veď to je môj vozík?, nezmohlo na nič iné, len na ospravedlňujúcu vetu.
´Vám sa to stalo po prvýkrát?,´ prekvapila pri návrate pre zmenu mňa staršia pani, ktorá bola svedkom malého intermezza. ´Decká využívajú situáciu a prázdne vozíky berú kvôli minciam, ktoré sú v nich,´ doplnila na vysvetlenie a išla si svojou cestou. Keďže mi takýto spôsob zárobku nedal pokoja, namiesto nákupu som si sama začala všímať konanie trojice šarvancov. Chlapci skutočne využívali nakupovaniachtivosť zákazníkov a v priebehu asi pol hodiny sa im podarilo len pred mojimi očami odcudziť štyri vozíky. Dosť nato, aby peniaze z nich o pár minút neskôr nepremenili na sladkosť, ktorú veselo baštili.
Dvaja z ľudí, čo prišli o vozík, sa rozčúlili, tretí len mávol rukou a syna poslal s mincou po ďalší. Štvrtý sa len nemo a nechápavo pozeral, čo sa stalo. Možno si poviete, je tam toho. Veď sú to ešte deti a päť či desať korún, ktoré si zarobia... Ide predsa len o drobné, a teda beztrestné krádeže. Iste, sú to deti, ktoré dnes odcudzia len prázdne vozíky. Neskôr však pre pár korún môže ich drzosť prejsť do útoku na človeka. Vari nie sú známe najmä prepady starších ľudí? Nuž a mimochodom, pri ich zárobku vôbec neide o päť či desať korún, ale dokážu si "vyrobiť" i stovky.
Keďže však chcem mať pokoj a predísť tomu, že mi niekto bude nebodaj vyčítať moju zaujatosť voči deťom s počernejšou pleťou, rozhodla som sa zaobstarať si čo najskôr žetóny. Na tie, ak ich dám do systému nákupného vozíka, sa snáď nikto neulakomí. Kto uvažuje podobne, môže ma nasledovať.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
