* Archeologické skvosty ukryté v Brehu
Benediktínsky kláštor v Krásnej
Pred desiatimi rokmi prvého júla 1995 sa z televíznych obrazoviek i z éteru dozvedel svet, že vo východnej Európe v Slovenskej republike existujú Košice, kde pápež Ján Pavol II. blahorečil Troch košických mučeníkov. Jeden z nich - Marek Križin bol pred umučením správcom benediktínskeho opátstva v Krásnej nad Hornádom časti Breh.
Archeologické skvosty
Cez časť chotára Krásnej a cez Breh mala viesť autostráda. Nebyť toho, nebol by Dr. Belo Polla z Archeologického ústavu SAV odkryl jedinečnú stredovekú archeologickú pamiatku na Slovensku, pochádzajúcu z 11. storočia. To, čo z nej zostalo na povrchu, poslúžilo ako stavebný materiál na sýpku v 17. storočí. Aj tú však rozobrali po parcelácii v roku 1932 na stavbu svojich domov občania Krásnej, časť kameňa aj na základy tamojšej starej fary. Odvtedy už len dobytok spásal trávu na mieste, kde kedysi stál kláštor, z ktorého obyvatelia boli nositeľmi vyspelého civilizačného procesu na území východného Slovenska. Bývalý benediktínsky kláštor v Krásnej je najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku a aj jediným z najstarších benediktínskych kláštorov v Uhorsku.
Benediktíni stavali svoje kláštory väčšinou na kopcoch, miestach, chránených samotnou prírodou, Breh im vyhovoval. Okrem toho ležal na dôležitej ceste, ktorá viedla povodím Torysy cez Šariš do Poľska. Podľa listiny z roku 1255 hlavná cesta "magna via" viedla priamo cez Krásnu. Breh bol v 9. - 11. storočí opevneným slovanským hradiskom. (Jeho výhodnú strategickú polohu využila v druhej svetovej vojne 1939 - 1945 nemecká armáda, keď na ňom zaujala svoje obranné postavenie). Krásna bola v 9. storočí osídlená slovanským obyvateľstvom. Archeologické nálezy z bagroviska štrku dokazujú, že Krásna mala významné postavenie. Svedčí o tom keramika z 9. storočia aj najzachovalejší meč, považovaný archeológmi za európsky archeologický skvost východného Slovenska. Tento meč, vybagrovaný zo starého riečišťa Hornádu, patrí k jednému z piatich doteraz známych mečov tohto typu. Časovo ho zaradili do 10. storočia. Vybagrovali aj čln, vydlabaný z jedného kusa dreva.
Písomné správy
Prvá písomná správa o kláštore je správa v tzv. Bratislavských análoch, viažuca sa k roku 1143, keď za panovania kráľa Gejzu II. jágerský biskup Martýrius vysvätil krásňanské opátstvo - benediktínsky kláštor a kláštorný kostol (baziliku), zasvätený Panne Márii. Vyplýva to aj z neskoršej pápežskej buly z roku 1401, ktorou pútnikom kláštora kostola P. Márie udeľujú odpustky. Kedy presne prišli benediktíni do Krásnej, o tom sa písomné správy nezmieňujú, ani o tom, kto ich povolal, bolo to pred rokom 1143. Každý kláštor mal svojho kronikára, zrejme aj krásňanský, ibaže kronika nebola objavená, pravdepodobne bola zničená. Rukopisná monografia J. Máthyu, kňaza z Poproča, pôvodom z Trenčína je jedinou rozsiahlejšou písomnou pamiatkou o tomto kláštore a Máthya v nej zhrnul všetky dostupné písomné zmienky. Je uložená v Maďarskom národnom múzeu. Z nej, ako aj z výskumu vyplýva, že benediktíni si okrem spomínanej strategickej polohy Brehu vybrali túto lokalitu aj preto, lebo v čase ich príchodu tu už stál malý zemepanský kostolík a že zemepáni Krásnej, predkovia starej východoslovenskej zemepanskej rodiny Abovcov im dali do správy kostolík a nechali ich voľne disponovať aj s niektorými časťami svojich majetkov. Benediktíni kostolík prebudovali na rozsiahlu baziliku s kláštorom.
Kláštorné spoločenstvá
V celej Európe venovali a venujú pozornosť výskumu zaniknutých stredovekých kláštorov, nakoľko mali popredné miesto v kultúrnom živote, boli centrami umenia, sú dokladom o svojskom organizme kláštorov po stránke organizačnej, pracovnej, výtvarnej, hospodárskej. Benediktínsky kláštor a táto rehoľa zohrali významnú úlohu v dejinách románskej kultúry a v jej udomácnení na území Uhorska. Zásluhu na tom majú najmä benediktíni z Talianska, Dalmácie a Chorvátska, pričom neprenášali do Uhorska, teda aj do Krásnej - otrocky - tamojší štýl, ale upravovali románsku architektúru podľa domácich požiadaviek, kde žili.
Kláštorové spoločenstvá vznikali od 4. storočia a vyvinuli sa z egyptských pustovníckych obydlí. Zakladali ich najprv baziliáni podľa pravidiel spísaných Bazilom Veľkým v roku 300 - 379. Od 4. storočia ich zakladali benediktíni. Tento rád patrí k najstarším komunitám v západnej katolíckej cirkvi. Jeho zakladateľom bol Benedikt z Nursie, ktorý preň vypracoval aj samostatné reguly. Okolo r. 529 založil Benedikt z Nursie na hore Monte Cassino v Taliansku prvý organizovaný kláštor benediktínov a tento sa stal po dlhé storočia vzorom pre stavbu kláštorov v celej západnej a strednej Európe a tiež v Krásne, čo potvrdili nálezy a výskum Dr. Bela Pollu.
Vzácne nálezy
V krásňanskom kláštornom areáli, obohnanom kamenným múrom, aj v celom nádvorí, odkryl Dr. Polla aj iné, nielen architektonické pamiatky: pece, sauny, zrubové stavby, množstvo keramiky, kovových predmetov, stavebného materiálu - tehly, škridle sklenené a kamenné predmety, poľnohospodárske náradie, rôzne kosáky, šidlá, kovové sekáči, nože, výstroje pre kone, podkovy pre hovädzí dobytok, ohreblá, kovania na knihy a množstvo iných. Vysvetľuje sa to tým, že benediktíni boli rehoľou, ktorá okrem pastoračnej a kultúrno-výchovnej činnosti mala povinnosť ľudí učiť kultivovať a obrábať pôdu, a starať sa o hospodárske zvieratá. Šidlá, ihly, kladivá svedčia o tom, že farári sa starali v kláštore aj o drobné remeselnícke práce. Kuchynské náčinie a potreby dokumentujú kultúrnosť stravovania a stolovania. Zvyšky po viacfarebnej maľovke, dlažbe vo vnútri kláštora aj vonku boli pravdepodobne vzorom aj pri výstavbe podobných architektúr na východnom Slovensku.
Na Brehu odkryli zvyšky baziliky, na jej severnej strane zase kláštora s úlomkami tehál, kameňa, maltoviny, pozostatky pecí, kozubov na varenie. V roku 1976 (výskum trval od r. 1971 do r. 1981) tu objavili rotundu, ktorá patrí k najzachovalejším, aké sa u nás vykopali. Hmatateľné doklady sú o kláštornej záhrade tzv. rajskom dvore s tehlovo -dlaždicovou podlahou, našli sa stopy a zvyšky po teplovodnom kanále pre kúpeľňu, saunu a ohrev vody, aké boli v tom čase v kláštoroch aj inde v Európe. Hrádky a hrady mali podobný spôsob vykurovania. Objavili aj zvyšky hruškovitej pece a rôzne predmety z kosti, mince.
Krásňanské opátstvo aj napriek svojej dôležitej úlohe pri formovaní cirkevnej a štátnej organizácie Uhorska nevydržalo nápor sociálnych a náboženských bojov a na začiatku reformácie zaniklo. Podľa správy v r. 1666 sa kláštor spomína ako rumovisko a v 18. storočí ani farár z Krásnej Pernecký nemohol s istotou tvrdiť, kde stál kostol a kláštor. A keď pred 10 rokmi na svätorečenie Mareka Križina prišlo do Košíc vyše tisíc jeho rodákov z chorvátskeho mesta Križevci, čudovali sa, že na takom významnom mieste zostalo len zopár kameňov a že bolo "bezmenné" až do príchodu pápeža, kedy tam umiestnili informačné údaje.
* Na mestských trhoch a v obchodoch "operovali" jednotlivci i skupiny, ktoré "žili" z vreciek iných
Hriešni ľudia mesta Košice
Odjakživa sa tvrdí - s poctivosťou najďalej zájdeš. Boli takí, ktorí nechceli ísť ďaleko a preto sa pohybovali v blízkosti ľudí, ktorých mohli okradnúť. Neboli to zlodeji veľkého formátu. Mnohí nemali čím zaplatiť pivo, smotanu, ovocie, preto "operoval" mnohorakými trikmi na mestských trhoch, v obchodoch. Iní cestovali po Slovensku. Aké boli tresty, pokuty a sankcie pred 84 rokmi, i neskôr, to sme sa dozvedeli z písomností i rozprávania pamätníkov.
Grémium kapsárov
V Košiciach bolo v roku 1921 grémium kapsárov, ktorí operovali po celom Slovensku v rýchlikov aj osobných vlakoch. Chodili do kúpeľov - Trenčianskych Teplíc, do Piešťan a na trati Košice - Žilina - Bratislava. Najšikovnejším z nich bol Ján Hrvoľ vulgo János Bacsi. Zatkli ho v Trenčíne pri lúpeží klenotov staršej dámy, cestujúcej do kúpeľov. Tam sa mu aj podarilo z trenčianskej sedrie utiecť. Vrátil sa späť do Košíc, kde ho ukrývali na periférii jej obyvatelia. Volali ho dokonca aj na svadby, kde ako hosť nikdy nič nevzal. Kým ho chytili, trvalo to dva roky. Hneď po krádeži 45 tisíc korún v Bratislave na stanici chytili šéfa bandy, ktorý mal predtým prezývku Alojz Trlica.
Zlodeji, ba aj zločinci chodievali do krčiem, ani čo by nemali nič na rováši. Do Steinovho hostinca v Košiciach prišiel na pivo istý Fero Baran, ktorý pri platení pred záverečnou otrčil iba prázdne vrecko kabáta. Privolaní policajti v ňom spoznali hľadaného Imricha Agostona, ktorý ušiel z prešovskej súdnej stolice, kam sa dostal pre pokus vraždy domovníka Imricha Szénegeho. Keď ho tento upozornil na dodržiavanie nočného pokoja, Agoston na neho vystrelil z pištole.
Na Legionárskom námestí č. 14 v Košiciach mal obchod Max Klein. Niekoľkokrát sa pokúsili doň vlámať, ale vždy zlodejov vyrušila policajná hliadka. Až sa to raz podarilo. Tovar, ktorý pokládli do vriec, mal hodnotu 25 tisíc korún. S vrecami sa vybrali na železničnú stanicu na breh Hornádu, kde časť lupu ukryli, časť predali a potom sa dali na cestu do Halíča. Polícia ešte v ten deň chytila zlodejov Jozefa Popoviča z Košíc a Mikolaja Miskifa z Halíča.
Stávalo sa, že podaktorí si len tak z dlhej chvíle začali olamovať konáre stromov a kríkov v terajšom mestskom parku pri železničnej stanici. Za vandalstvo boli peňažité pokuty až sto korún a niekoľko dní väzenia.
Prípad fiakristu z Hviezdnej ulice v Košiciach bol ojedinelý a pocit zodpovednosti jeho manželky otriasol aj tvrdými policajtmi. Fiakristu odsúdili za priekupníctvo s maslom na 100 korún pokuty alebo na päť dní väzenia. Rozhodol sa pre to druhé, lebo peniazmi neoplýval. Kým nastúpil trest, zomrel na mŕtvicu, pričom ešte stihol manželku požiadať, aby odsedela trest. Hneď na druhý deň po pohrebe sa prišla prihlásiť vdova do väzby, lebo "nebožtík vzal do večnosti svoj trest". Štát nedostal sto korún a teraz by musel päť dní živiť vdovu. Preto, aj pre príkladné plnenie jeho poslednej vôle, trest odpustili.
Vankúš z trhu
Veľmi časté boli prípady, kedy prišli na pivo ženy alebo muži z okolitých obcí, zvyčajne po trhu a nezlatili. Majitelia výčapov okamžite volali políciu a tak jedno pivo stálo 3 dni väzenia. Pamätníci rozprávajú o neprofesionálnych zlodejíčkoch na košických trhoch. Na mliečnom trhu v okolí dnešnej Fejovej ulice predávali gazdinky z Myslavy dobrú smotanu. Väčšinou učni chodili na tento trh s kôrkou odkrojenou z oboch krajov chleba. Striedku vybrali a do priehlbinky si nechali naliať za pár halierov hustej smotánky. Po ochutnávke prehlásili, že je horká, nezaplatili a s chlebovým pohárom išli ďalej. Trh bol veľký. Košické paničky chodili kupovať smotánku s lyžičkou na okoštovanie. Kým prešli tri - štyri gazdiné, boli najedené, lebo za smotánkou si potajme odhryzli z rožka, ktorý si vzali na koštovku z chlebového trhu pod Urbanovou vežou. Ich zvyky dlho pretrvávali a prebrali ich aj slúžky. Na to spomína nestorka klobučníčok pani Budešová z Košíc. Pamätá sa aj na to, ako mnohé Košičanky mohli prísť k periu bez toho, aby ho kúpili. Stačilo sa prejsť po trhu na miestach, kde bol hydinový trh. Po husiach a kačkách zostalo toľko peria, že bolo na vankúš.
To všetko patrilo k atmosfére trhu, kam prichádzali jedni čo najlepšie predať a druhí čím lacnejšie kúpiť - aj za päť prstov.
* Starodávne mestské novosti rok 1921
ZÁVEREČNÉ ÚČTY košických mestských verejných podrukov za roky 1918 - 1919 - 1920 vydalo mesto tlačou. Plynáreň za rok 1920 vykazuje súvaha 8 mil. 220 tisíc 771 K a účet zisku a straty 2 mil. 214 546 K. Elektráreň vykazuje záver účtu súvahy 4 mil. 553 092 K a účtu zisku a straty 5 mil. 396 576 K za ten istý rok.
VEREJNÚ ČITÁREŇ otvorili vo Východoslovenskom múzeu od 4. apríla. Otvorená je denne od 9.00 do 12.00 hod. a popoludní od 15.00 do 18.00 hod. V nedeľu a cez sviatky iba doobedu.
UMELECKÉ VÝSTAVY otvárajú opäť vo Vsl. múzeu po nútenej prestávke pre nedostatok kuriva. Prvú jarnú výstavu pripravujú na 6. apríla. Zbierku fotografií a kresieb Janka Alexyho o Slovensku.
ŠKOLA NOVÁČIKOV štátnej polície v Košiciach sa skončila 30. marca. Zúčastnilo sa na nej 80 nováčikov, ktorým sa poďakoval za dobré výsledky župan Dr. Ruman. Posilnia mestskú políciu aj vidiecke policajné stanice.
CYKLUS VYCHÁDZOK na historické a umelecké pamiatky Košíc sa začal 12. apríla vychádzkou na zrúcaniny Košického hradu. Prihlásilo sa niekoľko stoviek záujemcov, ktorí sa budú oboznamovať s touto pamiatkou postupne každú nedeľu až do zimných mesiacov.
NÁVŠTEVA MINISTROV: Dr. Fatha - ministra pôšt a telegrafov a Dr. Grubera - ministra sociálnej pečlivosti sa uskutočnila 13. apríla. Rokovať majú aj v sobotu a nedeľu so županom a zástupcami košických úradov, potom pôjdu do Užhorodu a Mukačeva tiež na tri dni.
Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
