podľa svojich slov najbúrlivejšie obdobie slávy z čias Modusu už dávno za sebou a dnes sa s nadhľadom realizuje v sólových projektoch manažovaný vlastnou manželkou. Počas pauzy na košickom výberovom kastingu s nami prehodil pár slov pri cigaretke.

Akú taktiku volíte sťa porotca toho roku? Opäť je to rola zmierňovateľa napätej atmosféry?

"Nemám čo meniť, lebo to pre rokom nebola taktika."

Za sebou máte prvý kasting v Košiciach. Pocity?

"Mne to všetko prekryl jediný pocit - panika. Veď to bolo len včera, čo som tu bol naposledy, všetko je to strašne čerstvé. Mám neskutočne panický pocit ako to rýchlo uteká."

Čo by ste poradili všetkým uchádzačom, ktorých kastingy ešte len čakajú?

"Najlepšia cesta je do ničoho sa nesiliť a ukázať, čo im ide najlepšie. Hoci by spievali len Prší prší. Tá kvalita, ak tam je, sa ukáže."

Ako s odstupom času vnímate dopad prvej série SuperStar a jej finalistov?

"Viem, že na svete sú už nejaké CD, ale zatiaľ som ani jedno z nich nepočul. Myslím si však, že je to ešte veľmi skoro. Vidíme to už na českej Anete Langerovej, ktorá mala pred našou prvou SuperStar asi polročný náskok. Po dvoch mesiacoch tiež nebolo ešte nič jasné. Spočiatku sa okolo nej prejavovali len akési umelé promotérske snahy a ešte sa nedalo dospieť k nejakému záveru. A dnes je u nás ešte hranejšia ako Katka. Ale to je iný prípad, keďže český trh je dvojnásobne väčší. Preto tomu treba len dať čas. Hoci, je pravda, že druhá séria súťaže pomaly prekryje finalistov jednotky. Albumy, čo prídu, budú mementom pravdy. Je to len na interpretoch, či svojou hudbou oslovia natoľko, že vydržia i nápor SuperStar dvojky."

Ste z finalistami v kontakte?

"Sledujem ich všetkých. Zaujíma ma, akú vlastnú tvár nám ukážu."

Taký Robo Mikla už svoju tvár ukázal viac než dosť, tušili ste, že sa z neho vykľuje to, čo sa z neho vykľulo?

"Robo je zvláštny typ. Akoby v ňom sídlili dvaja Robovia. Ale v tom lepšom slova zmysle, nie nejakom schizofrenickom. Na jednej strane je to presný napĺňač slovenskej verzie hesla sex, drugs and rock'n'roll. Ale na druhej strane je to človek, ktorý dokáže hrať na množstve hudobných nástrojov, vedie hudobnú školu, sám som bol svedkom, ako to vie s postihnutými deťmi na dobročinných akciách. Je to veľmi zvláštne. Navyše si toho naváľal na hlavu veľmi veľa, veď vydáva naraz tri platne. A na jednej z nich je hneď niekoľko veľmi dobrých pesničiek, čo som sa tiež až podivil."

Jeden čas ste sa objavovali v tričku propagujúcom raperov Zvuk ulice. Je nejaký ďalší mladý talent, ktorý vás v poslednej dobe zaujal?

"Veľmi talentovaný je napríklad Peter Konček, ktorý to bude mať z viacerých aspektov ťažšie. Pretože je doma v niečom, čo tu absolútne nemá žiadne zázemie a jeho štýl hudby pochádza z úplne inej časti sveta. No on to tak mimoriadne cíti. Z istého pohľadu ani nemôže robiť presne to, čo by chcel, pretože to ľudí vôbec nemusí osloviť. Ale on to určite skúsi. Len by do toho bolo treba primiešať trošku slovanstva. A preto to bude mať ťažké, lebo to si v tomto momente sám neviem predstaviť, ako to urobí."

Dalo vám vôbec to sedenie v porote niečo ako muzikantovi?

"Je zaujímavé sledovať niektoré prípady, ktoré prináša život. Je poučné vidieť celú tú cestu, ktorou niektorí prešli, dostali sa napokon dosť vysoko a pritom cez základné sitá prešli len s odretými ušami."

Ste v takých prípadoch nostalgický?

"Ani nie, lebo moje začiatky boli skôr muzikantské, nemal som spevácky základ. Ja som bral spievanie vždy ako ďalší nástroj. Nikdy som sa ani netváril ako spevák, až teraz, na staré kolená ma to postihlo. Možno by som ani vôbec nespieval, ale voľakedy strašne dávno som mal slušný rozsah. Teraz je to už trošku spadnutejšie, ale zato mužnejšie... Navyše som mal potrebné beatlesovské cítenie, takže mi ten mikrofón doslova nanútili. Ujal som sa najmä vo všetkých tých rafinovaných tretích hlasoch (úsmev)."

Čo vaše súčasné muzikantské aktivity?

"Stále robím ten svoj divadelno-hudobný projekt Satisfactory, ktorý je zameraný na zásadné momenty v hudbe 60. rokov. Podaktorí toto predstavenie v dobrom slova zmysle zaškatuľkovali ako výchovný koncert... Chystám slovenskú šnúru koncom roka, prípadne začiatkom budúceho. A zamýšľam sa už nad dvojkou. Tá bude zameraná na našu populárnu hudbu. Na jeseň by malo vyjsť moje dvojCD-čko a samostatná best of-ka so starými vecami, ktoré ešte nikdy nevyšli."

Nedávno sa opäť rozvírila hladina okolo ďalšieho možného comebacku Mariky Gombitovej. Vnímate ešte tieto informácie?

"Bohužiaľ, napriek svojmu chorobne optimistickému pohľadu na svet v tomto prípade nie som až taký optimistický. Lebo s Marikou je to dosť komplikované a podobné prvé správy o nejakých snahách už mnohokrát boli. Takže ja si radšej ešte počkám."

Čo hovoríte na svoje "duálne ja" v podobe postavičky Leča Latentiča v relácii SOS?

"To je v pohode, ja celé SOS absolútne milujem. A svoje duálne ja úplne najviac. Raz mi spôsobili taký pozitívny šok. Keď bolo finále prvej SuperStar, mávali sme poobede skúšky. Vybral som sa do štúdia, otvorím dvere na sále, pozriem na tie červené kreslá a vidím seba! Ale fakt, ešte aj tá moja výstižná poloha, no mal som dosť. Ten Dangl to urobil veľmi dobre, všetci herci tam majú výborné postrehy a navyše je to typ humoru, aký tu nebol. Držím im palce."

Aké máte za sebou leto?

"Myslím, že som dostatočne oddýchnutý, lebo sme boli po prvý krát po ôsmych rokoch na dovolenke. Boli by sme to natiahli aj o týždeň dlhšie, keby naša najmladšia Adelka nebola išla po prvýkrát do školy. Premiéra dopadla výborne, zatiaľ má škola úspech. Ale už vidím, že v tomto nie je po mne. To dieťa príde zo školy domov, sadne a okamžite si robí úlohu. Čo je zásadný rozdiel oproti mne, lebo neviem, či ja som už o takomto čase nemal za sebou svoj prvý drink..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári